Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Napätie po atentáte narastá: vláda viní opozíciu bez dôkazov, tvrdí politológ

Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied (SAV) upozorňuje, že atentát na premiéra Roberta Fica zásadne vyhrotil politickú situáciu na Slovensku. Vládna koalícia podľa neho obviňuje opozíciu bez dôkazov, čím sa vytvára legitímny priestor na kritiku.

Marušiak tiež nesúhlasí s označením páchateľa za opozičného aktivistu a varuje pred šírením konšpirácií, keďže približne 13 percent verejnosti pochybuje o samotnom atentáte. Zároveň varuje pred nebezpečným trendom kriminalizácie opozície a zneužívaním udalosti na politický boj.

Kritizuje aj nové opatrenia vrátane doživotných rent a obmedzenia zhromažďovania, ktoré podľa neho nesúvisia priamo s atentátom.

Za dôležité však považuje posilnenie ochrany verejných činiteľov a tvrdší postih nenávistných prejavov. Premiér sa podľa neho po atentáte uzavrel a jeho vzťah s médiami sa zhoršil.

Atentát na Roberta Fica sa odohral 15. mája 2024 v Handlovej. Útočníkom bol Juraj Cintula, ktorému hrozí doživotie. Súdny proces by sa mal začať v júli 2025.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Estónsko eskortovalo sankcionovaný tanker Jaguar do ruských vôd

Estónske námorníctvo sa pokúsilo zadržať ropný tanker Jaguar smerujúci do Ruska, ktorý je pod britskými sankciami. Plavidlo plávalo bez štátnej vlajky, čo estónske úrady považovali za dôvod na preverenie jeho dokumentácie.

Keďže však posádka odmietla spolupracovať, estónska vojenská hliadka tanker iba eskortovala späť do ruských vôd bez použitia sily. Podľa veliteľa Iva Varka bolo Estónsko povinné preveriť dokumenty plavidla, ktoré sa nachádzalo pri ostrove Naissaar.

Jaguar je považovaný za súčasť takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorú Západ obviňuje z obchádzania sankcií.

Vo štvrtok bol tanker zakotvený pri Primorsku a evidovaný pod gabonskou vlajkou. Zábery zverejnené na sieti X ukazujú blízkosť estónskych vojenských síl a vrtuľníka.

Incident vyvolal otázky aj vzhľadom na údajné narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruským lietadlom Su-35, no oficiálne spojenie týchto udalostí zatiaľ potvrdené nebolo.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Starmer posilňuje boj proti migrácii, rozširuje spoluprácu na Balkáne

Britský premiér Keir Starmer oznámil nové opatrenia na posilnenie boja proti nelegálnej migrácii a zločineckým sieťam na západnom Balkáne. Počas dvojdňovej návštevy Tirany vyjadril snahu prehĺbiť spoluprácu s Albánskom a rozšíriť iniciatívy aj na Severné Macedónsko a Čiernu Horu.

V rámci týchto krokov Británia poskytne albánskej polícii techniku na odhaľovanie falošných dokumentov a obmedzí návrat deportovaných Albáncov. Starmer zároveň oznámil vznik nového projektu proti nezákonným finančným tokom.

V roku 2022 tvorili Albánci najväčšiu skupinu migrantov prichádzajúcich do Británie cez Lamanš, no ich počet neskôr klesol. Premiér tiež vyjadril zámer znížiť legálnu migráciu a varoval pred rizikom, že Británia sa stane „ostrovom cudzincov“.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Belgicko: Zamestnanci NATO čelia obvineniam z korupcie a úniku informácií

Belgická federálna prokuratúra spustila vyšetrovanie voči bývalým a súčasným zamestnancom NATO pre podozrenia z korupcie, členstva v zločineckej organizácii a prania špinavých peňazí.

Vyšetrovanie sa týka možných nezrovnalostí pri zadávaní zákaziek na vojenské vybavenie ako munícia a drony. Polícia v Belgicku zadržala dvoch podozrivých, pričom jeden z nich ostáva vo väzbe.

Podozrenia zahŕňajú úniky dôverných informácií zamestnancami luxemburskej agentúry NATO NSPA v prospech obranných dodávateľov. Časť ziskov bola podľa vyšetrovateľov legalizovaná cez poradenské firmy.

Koordinácia vyšetrovania prebieha pod vedením Eurojustu aj v Luxembursku, Španielsku a Holandsku. V Holandsku zatkli bývalého pracovníka ministerstva obrany pre prijímanie úplatkov pri udeľovaní zákaziek v roku 2023.

NATO tvrdí, že vyšetrovanie iniciovalo a plne spolupracuje s úradmi.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

V Gaze zostáva 57 rukojemníkov, izraelská verejnosť žiada ich návrat

Bývalí rukojemníci zadržiavaní Hamasom vyzvali izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a amerického prezidenta Donalda Trumpa na dohodu o prepustení všetkých zvyšných zajatcov v Gaze. List podpísaný 67 osobami vznikol po pondelkovom prepustení rukojemníka Edana Alexandra.

Izrael aj USA sú podľa nich na prahu rozhodujúcej šance uzavrieť dohodu. V katarskej Dauhe, kde prebiehajú rokovania, sa v stredu stretli delegácie oboch krajín.

„V najbližších dňoch vstúpime s plnou silou do Gazy, aby sme dokončili operáciu,“ povedal v pondelok Netanjahu a opätovne vyhlásil cieľ vojny: úplné zničenie Hamasu.

V Gaze zostáva 57 rukojemníkov, z toho 34 údajne neživých. Od začiatku konfliktu zomrelo podľa Hamasu vyše 52-tisíc Palestínčanov a 1218 ľudí v Izraeli.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Meloniová: Situácia v Gaze je čoraz horšia, Izrael musí konať inak

Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila humanitárnu situáciu v Pásme Gazy za čoraz dramatickejšiu a menej ospravedlniteľnú.

V talianskom parlamente uviedla, že opakovane vyzývala izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na ukončenie nepriateľských akcií a dodržiavanie medzinárodného práva. Poslanec Angelo Bonelli (AVS) ju však kritizoval, že neodsúdila izraelské kroky a obvinil ju z politickej kalkulácie.

Meloniová zdôraznila, že vojnu nezačal Izrael, ale Hamas útokmi proti civilistom. Taliansko podľa nej nesúhlasí s niektorými návrhmi izraelskej vlády.

Kritiku na adresu Izraela vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý označil kroky vlády v Gaze za neprijateľné. Netanjahu ho za tieto slová obvinil z podpory terorizmu.

V stredu si izraelské útoky na Gazu vyžiadali najmenej 80 obetí, väčšinou po náletoch v Džabálijí. Armáda vyzvala tisíce Palestínčanov na evakuáciu vrátane z nemocnice Šifá. Izraelské médiá informovali, že pri nálete mohol zahynúť aj líder Hamasu Muhammad Sinwár. Smrť však nebola oficiálne potvrdená.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.