Preskočiť na obsah
  |  

Mexické námorníctvo vyšetruje tragickú zrážku pri Brooklynskom moste

Mexická vojenská loď Cuauhtémoc narazila cez víkend do Brooklynského mosta v New Yorku bez toho, aby pred nehodou vyslala tiesňové volanie. Namiesto toho požiadala o podporu, uviedol šéf mexického námorníctva Raymundo Morales.

Incident sa odohral krátko po západe slnka v sobotu pri odchode z Pier 17 v dolnom Manhattane. Loď manévroval prístavný pilot, ktorý mal podľa Moralesa len málo času na zastavenie, pretože loď bola ukotvená blízko mosta.

Nehoda si vyžiadala dvoch mŕtvych a 20 zranených, dvaja ťažko zranení kadeti zostávajú v nemocnici, no nie sú v ohrození života.

Americké úrady vyšetrujú možnú poruchu motora a úlohu vlečného člna. Vyšetrovanie potrvá najmenej 30 dní a bude prebiehať v spolupráci s mexickým námorníctvom a poisťovňou.

(reuters, lipa)

  |  

Ukrajinská armáda vyšetruje elitnú brigádu vycvičenú Francúzskom

Brigáda „Anna Kyjevská“, ktorú vycvičili francúzske ozbrojené sily a ktorá mala reprezentovať strategickú spoluprácu medzi Parížom a Kyjevom, čelí vážnemu vyšetrovaniu. Ukrajinské pozemné sily oznámili začatie kontroly po tom, čo médiá informovali o korupcii, slabom vybavení a odchode veľkého počtu vojakov.

Veliteľ brigády plukovník Taras Maximov je podľa ukrajinskej tlače podozrivý z finančných machinácií a vydierania, pričom až 1200 vojakov údajne brigádu samovoľne opustilo.

Jednotka trpí nízkou morálkou a problémami pri výcviku. Vyšetrovanie má objasniť všetky podozrenia, na čom sa podieľajú aj trestnoprávne orgány.

Projekt bol pôvodne predstavený prezidentom Macronom ako model pre ďalšie jednotky NATO štýlu, ktoré chcel zaviesť aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

(tasr, lipa)

  |  

EÚ zvažuje prehodnotenie dohody s Izraelom pre krízu v Gaze

Európska únia zvažuje prehodnotenie asociačnej dohody s Izraelom z roku 2000 pre zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej tento krok podporila väčšina ministrov zahraničia členských štátov EÚ na stretnutí v Bruseli.

Kallasová zároveň upozornila, že EÚ pripravila sankcie voči izraelským osadníkom, no ich zavedenie brzdí jeden členský štát. Vyzvala na okamžité a rozsiahlejšie dodávky humanitárnej pomoci do Gazy.

Francúzsko krok podporilo a uviedlo, že za je už 17 krajín únie. Nátlak na izraelskú vládu sa zvyšuje po spustení novej fázy vojenskej operácie v Gaze, čo vedie k rastúcej kritike.

Veľká Británia v reakcii na vývoj oznámila prerušenie obchodných rokovaní s Izraelom.

(tasr, lipa)

  |  

Rusko regrutuje cudzincov z Ázie, sľubuje im občianstvo a peniaze za boj

Podľa ruského Vyšetrovacieho výboru bolo na ukrajinský front vyslaných približne 20-tisíc čerstvo naturalizovaných cudzincov, ktorým udelili ruské štátne občianstvo.

Riaditeľ výboru Alexander Bastrykin uviedol, že úrady vykonali razie, pri ktorých identifikovali 80-tisíc mužov so získaným občianstvom, z ktorých štvrtina už bojuje na fronte. Títo muži pochádzajú prevažne zo stredoázijských krajín ako Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgizsko, odkiaľ odchádzajú za lepšími životnými podmienkami.

Rusko motivuje mužov k vojenskej službe aj finančnými odmenami, najmä v ekonomicky slabších regiónoch.

Okrem naturalizovaných obyvateľov Moskva údajne nasadila aj vojakov zo Severnej Kórey a žoldnierov či dobrovoľníkov z krajín ako Čína, India, Kuba, Senegal a Togo.

(tasr, lipa)

  |  

Bloomberg: Ruská ropa mizne z radarov, vývoz sa snaží obísť západné sankcie

Sledovanie vývozu ruskej ropy je čoraz náročnejšie, keďže stále viac tankerov zámerne skrýva svoju polohu, aby obišlo západné sankcie.

Podľa agentúry Bloomberg lode prepravujúce ropu z Ruska poskytujú falošné alebo žiadne údaje v automatizovaných systémoch. Napríklad 16 z 20 tankerov v Primorsku vysielalo polohu mimo skutočného miesta.

Západné krajiny na to reagujú rozšírením sankcií. Európska únia schválila už 17. balík reštriktívnych opatrení, ktorý zahŕňa aj sankcie voči 189 lodiam z tretích krajín. Celkovo je tak pod obmedzeniami už 342 plavidiel.

Podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová informovala, že Brusel pripravuje návrh na ďalšie zníženie cenového stropu pre ruskú ropu, ktorý aktuálne platí vo výške 60 dolárov za barel. Ukrajina požaduje ešte radikálnejší krok – zníženie stropu až na 30 dolárov.

Indické rafinérie, ktoré patria medzi hlavných odberateľov ruskej ropy, deklarovali, že sa budú vyhýbať nákladom prepravovaným netransparentným spôsobom. Nie je však jasné, do akej miery sa týmto záväzkom aj reálne riadia.

(lipa)

  |  

Opozícia kritizuje Takáča za dane, dotácie aj nevyužité eurofondy

Opozičné strany ostro kritizujú Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča (Smer). Hlavnými výhradami sú zavedenie transakčnej dane, ktorá podľa nich zaťažuje farmárov a bráni im investovať, ako aj pasivita pri čerpaní eurofondov.

Ivan Štefunko (PS) upozornil, že rezort doteraz nevyhlásil výzvy na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ján Hargaš (PS) pripomenul problematické prideľovanie dotácií z rokov 2015–2016, ktoré podľa neho slúžili „vyvoleným“. Kritizoval tiež snahu koalície brániť parlamentnému vyšetrovaniu.

Poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) obvinil ministra z neefektívneho využívania eurofondov – tvrdí, že už prepadlo 32 miliónov eur a hrozí strata ďalších. Kritizoval aj investície do portálu Farmár, pričom uprednostnil by financovanie štátnej veterinárnej správy.

Opozícia tvrdí, že súčasná politika ministerstva zhoršuje situáciu v agrosektore a vyzýva na zmenu prístupu.

(tasr, lipa)