Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin prvýkrát od vytlačenia ukrajinských síl navštívil Kurskú oblasť

Ruský prezident Vladimir Putin navštívil Kurskú oblasť prvý raz od vyhlásenia úplného „oslobodenia“ regiónu. Počas návštevy sa stretol s dobrovoľníkmi a predstaviteľmi samosprávy v meste Kurčatov.

Návšteva zahŕňala aj obhliadku jadrovej elektrárne Kursk-2, ktorá je momentálne vo výstavbe. Nový reaktor nahrádza staršiu elektráreň Kursk-1 a má znížiť závislosť Ruska od uhlia.

Kremeľ informoval, že Putin sa venoval diskusiám s dobrovoľníckymi organizáciami a zástupcami miestnej správy o regionálnom rozvoji a projektoch obnovy. Región je kľúčový pre zásobovanie západného Ruska energiou a zabezpečenie vojenskej logistiky pri hraniciach s Ukrajinou.

Putin podporil vyčlenenie finančných prostriedkov na opravu domov v Kurskej oblasti, ktoré sa počas evakuácie dostali do havarijného stavu.

„Je potrebné zvýšiť počet odmínovacích skupín v Kurskej oblasti, aby sa ľudia mohli rýchlejšie vrátiť do svojich domovov, Rusko sa stalo jednotným a to je kľúčom k dosiahnutiu všetkých jeho cieľov," povedal Vladimir Putin.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Sochu Venuše vyhodili z nemeckého úradu, vraj porušuje rovnosť a uráža ženy

Historická bronzová socha Venuše Medicejskej bola odstránená z vchodu nemeckého Federálneho úradu pre neuzavreté majetkové záležitosti v Berlíne po tom, čo sa úradníčka pre rovnoprávnosť sťažovala, že porušuje zákon o rovnosti.

Socha, kópia antickej Venuše z 1. storočia pred naším letopočtom, bola považovaná za „sexistickú“ a bola presunutá do Grassiho múzea, všimol si denník Bild.

Riaditeľ múzea Olaf Thormann rozhodnutie kritizoval s tým, že nahota je neoddeliteľnou súčasťou dejín umenia a obvinenie zo sexizmu považuje za nepochopenie umenia.

Kritici podobných zásahov hovoria o ideologickom boji proti tradičnému umeniu a estetike, čo demonštrujú aj prípady ako umiestnenie sochy černošského dievčaťa vo Florencii, ktorá má podľa autorov vyvážiť dominanciu „mužskej moci“ vo verejnom priestore.

(mja)

Minúta  |  

Americkí senátori žiadajú návrat ukrajinských detí ako podmienku prímeria

Skupina amerických senátorov naprieč politickým spektrom predložila rezolúciu, ktorá stanovuje, že žiadna mierová dohoda s Ruskom nebude možná bez návratu všetkých detí unesených z Ukrajiny. Informoval o tom šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Iniciatívu vedú republikán Chuck Grassley a demokratka Amy Klobucharová, pričom podporu vyjadrili aj ďalší senátori oboch strán. Podľa Jermaka je únos detí vojnovým zločinom a snahou o zničenie ukrajinskej identity.

Od začiatku ruskej invázie boli podľa tlačovej agentúry UNIAN tisíce ukrajinských detí vrátane sirôt aj tých s rodičmi násilne presídlené na územie Ruska. Často bez súhlasu rodiny a pod zámienkou evakuácie.

Deti sú údajne následne umiestňované do pestúnskych rodín alebo inštitúcií, kde sú podľa Kyjeva vystavované ideologickej manipulácii.

(mja)

Minúta  |  

Sýrčan, ktorý v Nemecku zaútočil na päť ľudí, do krajiny prišiel aj cez Slovensko

Nedeľný útok v nemeckom Bielefelde, pri ktorom 35-ročný Sýrčan zranil piatich mužov pred miestnym barom, mohol byť motivovaný islamizmom. Polícia zistila, že útočník mal kontakty s islamistickými kruhmi.

Spolková prokuratúra má podozrenie, že išlo o nábožensky motivovaný čin s cieľom zasiahnuť demokratické zriadenie. U muža sa našiel text naznačujúci jeho radikalizáciu. Po útoku z miesta činu ušiel, no v pondelok večer ho zadržali pri Düsseldorfe.

Útočník podľa denníka Der Spiegel prišiel do Nemecka v roku 2023 cez viacero krajín vrátane Slovenska, žil v ubytovni v Harsewinkeli.

Zranenia utrpeli futbaloví fanúšikovia vo veku 22 až 27 rokov, dvaja z nich boli v ohrození života. Na mieste činu sa našli nože a fľaša s tekutinou páchnucou benzínom. Vyšetrovanie pokračuje a motív zatiaľ nie je oficiálne potvrdený.

(mja)

Minúta  |  

Zakladateľ Telegramu reaguje na Simiona: Chcem svedčiť a pomôcť rumunskej demokracii

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov je pripravený svedčiť v kauze údajného zahraničného zasahovania do opakovaných prezidentských volieb v Rumunsku za predpokladu, „ak to pomôže rumunskej demokracii“. Durov to uviedol v utorok v reakcii na príspevok neúspešného nacionalistického kandidáta Georgea Simiona.

„Oficiálne žiadam ústavný súd, aby anuloval rumunské prezidentské voľby,“ napísal Simion na sociálnej sieti X s odvolaním sa na „vonkajšie zásahy štátnych i neštátnych subjektov“. V príspevku využil emotikony vlajok Francúzska a Moldavska.

„Voľby napadneme na ústavnom súde z rovnakých dôvodov, pre ktoré zrušili voľby v decembri,“ uviedol Simion a vo vyhlásení bez poskytnutia dôkazov obvinil Moldavsko z vynaloženia 100 miliónov eur na nákup hlasov. Podľa Simiona vo voľbách hlasovali aj mŕtvi ľudia.

Líder Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) obvinil zo zasahovania do volieb aj francúzsku vládu, ktorá podľa neho požiadala Telegram cenzurovať konzervatívne hlasy.

(tasr, mja)


Minúta  |  

Islamabad a Peking sľubujú úzku spoluprácu na všetkých úrovniach

Pakistan a Čína sa počas stretnutia ministrov zahraničných vecí v Pekingu dohodli na udržiavaní úzkej komunikácie a koordinácie na všetkých úrovniach.

Islamabad o tom informoval v stredu. Spoločné úsilie má prispieť k posilneniu strategického partnerstva medzi oboma krajinami.

Čína zároveň v utorok vyjadrila podporu dialógu medzi Pakistanom a Indiou s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie a zmierniť napätie medzi dvoma susedmi. Podľa Pekingu je potrebné riešiť rozdiely pokojnou cestou a diplomatickými prostriedkami.

Čínske vyjadrenie prichádza v čase, keď sa región usiluje o stabilitu po období zvýšeného napätia.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.