Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská rozviedka zničila ruský vlak s palivom, zásobovanie Krymu bolo narušené

Ukrajinská vojenská rozviedka (GUR) oznámila na sociálnej sieti Telegram úspešnú operáciu na okupovanom území Záporožskej oblasti, pri ktorej bezpilotné lietadlá zasiahli ruský vojenský vlak prepravujúci palivo.

Cieľom úderu bol železničný úsek Verchnij Tokmak–Moločansk–Fedorovka, pričom boli zničené najmenej tri palivové nádrže. Útok narušil zásobovanie okupovaných častí Záporožskej oblasti a Krymu.

„24. mája 2025 velitelia úderných bezpilotných lietadiel aktívnych operačných jednotiek GUR Ministerstva obrany Ukrajiny vystopovali a vypátrali vlak ruských útočníkov s palivom. Cielené údery boli vykonané na okupačný logistický objekt priamo počas pohybu," informovala rozviedka.

GUR zverejnila aj zábery z akcie a zdôraznila, že ide o súčasť širšej stratégie narušiť ruskú logistiku na okupovanom juhu Ukrajiny.

(mja)

  |  

Britská učiteľka prepustená za obranu viery a kritiku trans ideológie u žiaka

Britská kresťanská učiteľka prišla o prácu po tom, čo odmietla oslovovať školáka podľa jeho zvolenej rodovej identity. Súd v jej prípade rozhodol, že prepustenie bolo oprávnené, čím podľa konzervatívnych kritikov posilnil trend potláčania svedomia a kresťanských hodnôt v školstve. O prípade informovala stanica BBC.

Pedagogička, ktorá sa otvorene hlási ku kresťanskej viere, argumentovala, že ako veriaca nemôže zaprieť biblickú pravdu o stvorení muža a ženy. Zároveň upozornila na vážne psychické problémy dieťaťa, ktoré podľa nej vyžadovali odborný dohľad, nie ideologické potvrdzovanie identity.

Súd však jej presvedčenie označil za „osobný názor“ a uprednostnil právo na anonymitu transrodových žiakov. Učiteľke bolo zároveň vyčítané, že bez povolenia nahliadla do dokumentácie, hoci tvrdila, že konala z obáv o zdravie dieťaťa.

Odborníci na náboženskú slobodu upozorňujú, že rozsudok vytvára nebezpečný precedens. Učiteľka avizuje, že sa proti verdiktu odvolá a svoju vieru odmieta zaprieť.

(mja)

  |  

Šaško čaká na správu Kotlára, Szalay spochybňuje autoritu ministra

V diskusii relácie STVR O 5 minút 12 sa minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vyjadril, že Slovensko sa pri hlasovaní o pandemickej dohode Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zdržalo, pretože ministri Smeru a SNS prehlasovali jeho stranu, hoci on osobne dohodu podporuje. Dodal, že tlačovku vládneho splnomocnenca pre pandémiu Petra Kotlára si pozrie až po zverejnení jeho správy.

Opozičný poslanec Tomáš Szalay (SaS) kritizoval nejednotnosť postupu vlády a nízku autoritu ministra. Upozornil, že pandemická komisia odporúčala dohodu podporiť a vyvrátil obavy, že WHO by mohla zasahovať do národných zákonov. Šaškov prístup označil za nedostatočne rázny a vyzval na jasnejšie stanoviská rezortu.

Šaško ďalej uviedol, že výskum k analýze vládneho splnomocnenca Petra Kotlára sa začne okamžite po dodaní prístrojov pre Slovenskú akadémiu vied. Podľa neho ide o technickú prekážku, nie politickú.

Opozičný poslanec Szalay však upozornil, že Kotlár vopred spochybnil výstupy z tohto výskumu, čím podľa neho znižuje dôveryhodnosť celého procesu. Obáva sa, že tento postoj sa prenesie aj na občanov, ktorí Kotlára podporujú, čo znemožní dosiahnuť širšiu spoločenskú dohodu a konsenzus v otázkach pandémie.

Szalay v diskusii potvrdil, že jeho strana podporí zákon o covidových amnestiách, ak budú akceptované pripomienky prezidenta Petra Pellegriniho. Dodal, že SaS bude hlasovať za celý zákon, len ak dôjde k ich zapracovaniu.

Poslanci Hlasu avizovali, že pri súčasnom znení nepodporia prelomenie prezidentského veta. Minister zdravotníctva Kamil Šaško zároveň priznal, že plánovaná výstavba nemocníc v Bratislave, Martine a Banskej Bystrici potrebuje dodatočné investície – financie aktuálne chýbajú. Otázka financovania nemocníc zostáva tak aj naďalej otvorená.

(mja)

  |  

Švédski demokrati chcú presadiť úplné zastavenie migrácie do krajiny

Švédski demokrati oznámili, že v kampani pred parlamentnými voľbami v roku 2026 budú presadzovať úplné zastavenie migrácie. Líder strany Jimmie Åkesson a hovorca pre migračnú politiku Ludvig Aspling vo svojom článku pre Svenska Dagbladet tvrdia, že bezpečnosť krajiny má prednosť pred právom na azyl.

Politici kritizujú súčasný azylový systém EÚ ako nefunkčný a navrhujú jeho obídenie. Požadujú, aby Švédsko pozastavilo migráciu z Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie, a to aj formou výnimočných opatrení – vrátane vyhostenia tisícov osôb spájaných s kriminalitou gangov.

Ak sa bezpečnostná situácia nezlepší, žiadajú opätovné zavedenie legislatívy umožňujúcej počas výnimočného stavu obísť bežné imigračné pravidlá.

Tieto návrhy sú súčasťou širšej stratégie pronárodnej strany, ktorá v súčasnosti podporuje tamojšiu pravicovú vládu výmenou za prísnejšiu migračnú politiku, ale nie je jej členom.

(mja)

  |  

Boris Johnson opäť v hre? Britskí konzervatívci hľadajú cestu z krízy

Britská Konzervatívna strana čelí historickému poklesu podpory a niektorí jej lídri preto zvažujú návrat Borisa Johnsona na politickú scénu.

Podľa bulvárneho denníka The Sun sa opäť aktivizuje skupina jeho bývalých spojencov, ktorí v súvislosti s nízkym volebným ratingom takzvaných toryovcov rokujú o jeho možnom návrate.

Aktuálny prieskum YouGov z 20. mája ukazuje, že strana klesla až na štvrté miesto, za Reformnú britskú stranu Nigela Faragea, Labouristov a Liberálnych demokratov.

Johnson, ktorý bol premiérom v rokoch 2019 – 2022, má podľa niektorých členov stále schopnosť mobilizovať voličov. Zatiaľ však nie je jasné, či má sám záujem o návrat do aktívnej politiky.

(mja)

  |  

Blanár o sankciách, Ukrajine aj dohode WHO: rozhodujeme pragmaticky

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár obhajuje hlasovanie za 17. sankčný balík proti Rusku ako súladný s programovým vyhlásením vlády, ktoré podporuje sankcie, pokiaľ neškodia záujmom Slovenska.

V relácii Politika 24 zdôraznil, že o každej sankcii rozhodujú rezorty na základe dopadov na ekonomiku. Reagoval tým na kritiku zo strany SNS a jej predsedu Andreja Danka, s ktorým tému plánuje ďalej riešiť. Blanár odmietol komentovať požiadavku SNS na finančné kompenzácie od Ukrajiny.

V otázke pandemickej dohody vyzdvihol úlohu Slovenska pri otvorení diskusie a potrebu hlasovania. O návrhu chce rokovať ďalej.

Na kritiku Ivana Korčoka, že nenavštívil Ľvov počas osláv, odpovedal, že chcel zostať na Slovensku, pričom krajinu v zahraničí zastupoval štátny tajomník.

(tasr, mja)