Preskočiť na obsah
  |  

Slovinská prezidentka: EÚ urobila chybu, keď prerušila dialóg s Ruskom

Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová počas návštevy Bruselu rokovala s európskymi lídrami vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

V rozhovore pre Politico zdôraznila potrebu obnovenia dialógu medzi EÚ a Ruskom. Navrhla zriadiť skupinu "múdrych mužov a žien", ktorá by iniciovala tichú diplomaciu ako prvý krok k priamemu dialógu.

Odmietanie komunikácie s Ruskom a krajinami ako Maďarsko či Slovensko podľa prezidentky oslabuje politickú váhu Únie. Zdôraznila, že Európa by mala sedieť za rokovacím stolom spolu s USA, Ruskom a Ukrajinou.

Uviedla tiež, že túto tému otvorila aj pri stretnutí s von der Leyenovou, ktorá údajne odpovedala, že „na tom pracujú“. Ak by sa tieto informácie potvrdili, išlo by o zásadný posun, pretože EÚ sa roky vyhýba priamym kontaktom s Kremľom aj pod tlakom sankcií. Portál sa obrátil na EK so žiadosťou o komentár, ale do nedele večera nedostal odpoveď.

Napriek pokračujúcim útokom Ruska na Ukrajinu Musarová zdôraznila potrebu hľadania riešení: „Dialóg, dialóg, dialóg.“

(tasr,est)

  |  

Macron vo Vietname: Airbus uzavrel dohodu s VietJet na 20 lietadiel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Vietnamu podpísal dohodu o predaji 20 lietadiel Airbus A330neo nízkonákladovej spoločnosti VietJet. Ide o súčasť širšieho balíka spolupráce zahŕňajúceho aj jadrovú energetiku, železnice, satelity a vakcíny od spoločnosti Sanofi.

Macronova cesta, prvá po takmer dekáde, má za cieľ posilniť francúzsky vplyv v bývalej kolónii v čase napätých obchodných vzťahov medzi EÚ a USA. Vietnam sa snaží odvrátiť hrozbu vysokých amerických ciel prostredníctvom obchodných ústupkov, čo vyvoláva obavy v Európe.

Prezident tiež zdôraznil význam slobody plavby v Juhočínskom mori a rozšírenie obrannej spolupráce. Týmto krokom chce Paríž upevniť väzby s Hanojom, ktorý čelí rastúcemu tlaku z Pekingu.

(reuters, lipa)

  |  

Spojené štáty zrejme plánujú znížiť vojenskú prítomnosť v Európe, NATO má obavy

Diplomati sa domnievajú, že americká vláda oznámi zníženie svojej vojenskej prítomnosti v Európe. S odvolaním na vlastné zdroje o tom informuje denník Handelsblatt.

Ide vraj o súčasť širšej stratégie Bieleho domu pod vedením Donalda Trumpa, hoci zatiaľ nie je jasné, kedy a v akom rozsahu sa stiahnutie vojsk udeje.

Hlavným vedúcim tejto zmeny má byť stratég Pentagónu Elbridge Colby, ktorý dlhodobo tvrdí, že USA preceňujú svoju úlohu globálneho lídra a mali by sa sústrediť na rastúce hrozby v Indo-Pacifiku. Stály predstaviteľ USA pri Aliancii Matthew Witaker oznámil, že diskusie o tejto otázke sa začnú po samite NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na jún.

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO Christopher Cavoli pred Kongresom varoval, že sťahovanie vojsk z Európy by mohlo oslabiť obranyschopnosť Aliancie, píše Unian.

Európske štáty už prijímajú opatrenia. Nemecko oznámilo rozmiestnenie 45. tankovej brigády v Litve, čo bude prvým trvalým zahraničným dislokovaním nemeckých vojsk od čias druhej svetovej vojny.

(lipa)

  |  

Rusko tvrdí, že zostrelilo 96 ukrajinských dronov, narušilo to prevádzku letísk

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zostrelila 96 ukrajinských dronov, z toho šesť nad Moskovskou oblasťou. Informovala o tom agentúra Reuters v pondelok s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

Incident vyvolal dočasné prerušenie letovej prevádzky na dvoch moskovských letiskách – Domodedovo a Žukovskij, uviedol ruský letecký dohľad Rosaviacija.

Hoci bližšie detaily o škodách neboli zverejnené, ide o jeden z najrozsiahlejších útokov dronmi, ktoré Moskva pripisuje Ukrajine. Tá sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

(reuters, lipa)

  |  

Šéf humanitárnej nadácie v Gaze odstúpil, OSN odmieta spolupracovať

Jake Wood, šéf nadácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF), podporovanej Izraelom a USA, rezignoval len pár dní pred plánovaným začiatkom distribúcie humanitárnej pomoci v Gaze.

Ako dôvod uviedol nemožnosť realizovať pomoc tak, aby boli zachované základné humanitárne princípy ako neutralita či nezávislosť.

GHF vznikla ako nový mechanizmus pod izraelskou a americkou koordináciou a mala nahradiť tradičné organizácie, ktoré v dôsledku vojny stratili prístup. Projekt čelil kritike pre úzke väzby na izraelskú armádu, netransparentné financovanie a obmedzenie pomoci len na juh Gazy.

OSN a viaceré mimovládky odmietli spoluprácu. Rezignácia Wooda predstavuje vážny zásah do plánov Izraela, ktorý sa snaží kontrolovať humanitárne toky podľa vlastných pravidiel.

(tasr, lipa)

  |  

Začínajú sa ústne maturity, pred komisie predstúpi takmer 41-tisíc študentov

Na slovenských stredných školách sa od pondelka začínajú ústne maturitné skúšky, ktoré budú trvať do 13. júna. Podľa ministerstva školstva sa na nich zúčastní takmer 41-tisíc študentov.

Maturanti budú odpovedať pred odbornými komisiami, pričom konkrétne termíny skúšok určujú jednotlivé školy v spolupráci s regionálnymi úradmi školskej správy.

V prípade neúspechu je možnosť opravy. Ústna časť sa dá opakovať v septembri alebo vo februári nasledujúceho roka, písomná časť v septembri alebo marci. Žiak má celkovo tri roky od ukončenia štúdia na to, aby si maturitu opravil.

(tasr, lipa)