Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Alarmujúce čísla obchodu s ľuďmi na Slovensku: pribúdajú deti, najviac z Prešovského kraja

Vlani identifikovali na Slovensku 43 obetí obchodovania s ľuďmi, z toho bolo až 23 detí vo veku 6 až 17 rokov. Drvivá väčšina detských obetí boli dievčatá čeliace sexuálnemu zneužívaniu.

U dospelých mužov dominovalo pracovné vykorisťovanie, u žien zasa sexuálne. Tento alarmujúci trend zdôraznila štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská.

Jedným dychom ocenila rastúci počet obetí, ktoré vyhľadávajú pomoc – ako znak dôvery voči systému. "Pomoc nie je hanba. Pomoc je nový začiatok," dodala.

Zásadnou zmenou je aj to, že 72 percent prípadov sa odohralo priamo na Slovensku, čo z krajiny robí nielen zdrojovú, ale aj cieľovú destináciu. Najviac obetí pochádzalo z Prešovského kraja, vrátane 11 detí.

Ministerstvo upozorňuje na zvýšené riziko týchto praktík práve v období letných brigád, kedy páchatelia využívajú sociálne siete na nábor obetí.

Pomoc je dostupná cez bezplatnú a anonymnú Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (0800 800 818), ktorá funguje nonstop.

(tasr, max)

Minúta  |  

Druhá rúra tunela Horelica bude, NDS potvrdila Váhostav ako víťaza

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) definitívne potvrdila výsledok tendra na výstavbu kľúčového úseku D3 Oščadnica – Čadca, Bukov.

Napriek čiastočnému vyhovenie námietkam neúspešného uchádzača zo strany úradu pre verejné obstarávanie sa výsledky nemenia.

Víťazom zostáva konzorcium vedené Váhostavom s ponukou vyše 230 miliónov eur bez DPH. Ich úlohou bude dobudovať pravý profil diaľnice a druhú rúru tunela Horelica.

Úsek má dĺžku 5,3 km a nadviaže na už existujúci, no zatiaľ len polovičný profil D3. Súčasťou projektu sú aj komplexné projektové a realizačné práce.

Výsledok súťaže tak prešiel právnou revíziou bez zmeny poradia uchádzačov a umožní pokračovať vo výstavbe jedného z kľúčových úsekov severnej diaľnice.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ukrajina dúfa v dohodu s EÚ o nových pravidlách pre agroexport

Ukrajina očakáva, že do konca júla dosiahne s Európskou úniou dohodu o novom mechanizme pravidiel pre vývoz poľnohospodárskych produktov. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister poľnohospodárstva Vitalij Kovaľ na konferencii v Kyjeve.

„Na konci júla bude mechanizmus obchodovania s EÚ vytvorený a dohodnutý,“ vyhlásil Kovaľ bez bližších podrobností.

Otázka vývozu ukrajinských agrokomodít je dlhodobo citlivá, najmä pre susedné členské štáty EÚ, ktoré čelili protestom farmárov pre tlak lacných ukrajinských produktov na ich trhy. Kyjev sa snaží udržať prístup na európske trhy, no zároveň riešiť obavy partnerov z porušenia konkurenčných podmienok.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Poslanci riešia novelu o kurzarbeite, štát chce chrániť firmy pred obchodnými vojnami

Poslanci posunuli do druhého čítania vládny návrh, ktorý by umožnil firmám získať kurzarbeit podporu aj pre prípady nepredvídateľných globálnych otrasov – napríklad v dôsledku nových amerických ciel.

Zákon cieli na situácie, keď zahraničné regulácie či obchodné vojny zasiahnu slovenské hospodárstvo a firmy prídu o odbyt alebo znížia výrobu.

Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí ide o reakciu na aktuálne riziká globálnej neistoty a protekcionizmu.

Cieľom je zmierniť dopady na zamestnanosť, príjmy domácností a zabrániť sociálnym dôsledkom ako rast nezamestnanosti či chudoby.

Ministerstvo však upozorňuje, že na jav typu inflácia či pokles dopytu sa nová podpora nevzťahuje.

Slovensko potrebuje podľa rezortu flexibilný nástroj, aby mohlo rýchlo reagovať na krízové situácie v globálnom obchode. Novela má začať platiť okamžite po vyhlásení.

(tasr, red)

Minúta  |  

Erdogan: Návrh na istanbulské rokovania zvyšuje nádej na trvalý mier

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že návrh ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova na konanie mierových rozhovorov s Ukrajinou 2. júna v Istanbule by nemali brať na ľahkú váhu.

Erdogan označil Lavrovove vyjadrenia za povzbudivé a dodal, že zvyšujú nádej na mier. Turecko je podľa neho v aktívnom kontakte s oboma stranami.

„Cesta k riešeniu vedie cez viac dialógu, viac diplomacie. Využívame všetky naše diplomatické kapacity v prospech mieru,“ povedal Erdogan novinárom počas letu z Azerbajdžanu.

Prezident zároveň apeloval na zachovanie územnej celistvosti Sýrie. Kritizoval kurdské Sýrske demokratické sily (SDF), ktoré sú podporované USA, za „zdržiavacie taktiky“ pri implementácii dohody o ich integrácii do sýrskej armády. Erdogan vyhlásil, že SDF musia prestať blokovať proces, ktorý podľa neho odsúhlasila provizórna sunnitská vláda v Damasku.

„Túto dohodu sme privítali, no teraz sledujeme, že SDF stále zdržiavajú jej realizáciu. S tým musia prestať,“ dodal Erdogan. Turecko dlhodobo považuje stabilizáciu Sýrie a mier v regióne za jednu zo svojich priorít, čo pozorovatelia hodnotia ako skrytú formu imperializmu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dolná komora Kongresu USA potvrdila Trumpovu tvrdú imigračnú politiku

Snemovňa reprezentantov USA schválila rozsiahly daňový a výdavkový balík, ktorý vyčleňuje odhadom 150 miliárd dolárov na posilnenie imigračnej kontroly. Návrh zákona má naplniť cieľ prezidenta Donalda Trumpa – masové deportácie a uzavretie hranice s Mexikom.

Legislatíva počíta s náborom 10-tisíc nových imigračných agentov, 46,5 miliardami dolárov na dostavbu hraničného múru a zavedením vysokých poplatkov pre žiadateľov o azyl a humanitárnu ochranu.

Žiadosť o azyl má stáť minimálne tisíc dolárov, povolenie na prácu ďalších 550 dolárov, pričom celkové náklady pre žiadateľov môžu dosiahnuť až 6 500 dolárov za päť rokov.

Zákon tiež zavádza poplatok 8 500 dolárov pre príbuzných, ktorí chcú prevziať starostlivosť o neplnoletých migrantov. Podľa kritikov tým administratíva znemožňuje prístup k zákonnej ochrane tisícom ľudí, ktorí by inak na ňu mali „nárok“.

Balík má výrazný dopad na federálny rozpočet – podľa rozpočtového úradu Kongresu by mohol zvýšiť deficit o 3,8 bilióna dolárov počas desiatich rokov, najmä v dôsledku daňových škrtov. Biely dom to však spochybnil a tvrdí, že zákon podporuje „trvalý pokrok v boji proti nelegálnej migrácii“.

Súčasťou návrhu je aj päťpercentná daň z remitencií posielaných do zahraničia neobčanmi. Remitenciami sa myslia výplaty, ktoré migranti dostávajú v USA a posielajú ich do domovských krajín. Podľa think-tanku Center for Global Development by výnos z daní z remitencií pokryl len zlomok plánovaných výdavkov.

Zákon bude teraz posudzovať Senáte, kde majú republikáni tesnú väčšinu a dúfajú, že ho schvália do 4. júla. Návrh však vyvolal spory aj v rámci Republikánskej strany, najmä pre škrty v programe Medicaid a obavy z prílišného zadlženia.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.