Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny bývania rastú: Nehnuteľnosti zdraželi medziročne o 13,2 percenta

Štatistický úrad hlási ďalší rast cien nehnuteľností. V prvom kvartáli 2025 zdraželi nehnuteľnosti o 3,1 percenta oproti predchádzajúcemu štvrťroku.

K rastu prispeli hlavne existujúce nehnuteľnosti, ktoré stúpli o 3,3 percenta. Medziročne boli ceny vyššie o 13,2 percenta, pričom staršie byty a domy zaznamenali zdraženie až o 13,9 percenta.

Novostavby si pripísali nárast o 10,1 percenta. Bratislavský kraj viedol s 27,2-percentným medziročným nárastom cien, pričom len staršie nehnuteľnosti tam zdraželi o takmer tretinu.

Dvojciferné rasty zaznamenalo aj ďalších päť krajov vrátane Nitrianskeho a Prešovského.

Pokles cien bol zaznamenaný len v Žilinskom a Nitrianskom kraji, a to do jedného percenta.

V dlhodobom porovnaní sú nehnuteľnosti na Slovensku oproti roku 2010 drahšie v priemere o 102,4 percenta – najviac staršie objekty, ktorých ceny vzrástli o 118 percent.

(taar, red)

Minúta  |  

Macron varuje Izrael: Ak neustúpi v Gaze, zváži sankcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že ak Izrael neumožní dostatočnú humanitárnu pomoc Gaze, Paríž zváži sprísnenie svojho postoja vrátane sankcií voči izraelským osadníkom. Situáciu označil za neudržateľnú a dúfa, že izraelská vláda zareaguje.

Macron to povedal počas návštevy Singapuru, kde sa zúčastňuje ázijského bezpečnostného fóra Shangri-La. Zároveň znovu vyjadril podporu riešeniu konfliktu formou dvoch štátov a podľa diplomatov sa prikláňa k uznaniu palestínskeho štátu – čo by mohlo vyvolať napätie vo vzťahoch s Izraelom.

Izrael po 11-týždňovej blokáde čiastočne umožnil vstup humanitárnej pomoci, no len v obmedzenom rozsahu.

Vláda Benjamina Netanjahua čelí narastajúcemu tlaku zo zahraničia pre vysoké civilné obete a pokračujúce boje s Hamasom.

Francúzsko spoločne so Saudskou Arábiou plánuje v polovici júna usporiadať konferenciu OSN, ktorá má vytýčiť parametre riešenia konfliktu a zároveň zohľadniť bezpečnostné záujmy Izraela.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Viac peňazí Rusku než Ukrajine. Západný hlad po rope nekončí

Rusko naďalej profituje z vývozu fosílnych palív do krajín Západu, vrátane členských štátov EÚ, čím si udržiava finančnú silu pre svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza portál BBC.

Podľa dát CREA dosiahli tieto príjmy od roku 2022 až 883 miliárd eur, pričom len zo sankcionovaných krajín prišlo 228 miliárd.

EÚ stále dováža ruský LNG aj cez tretie krajiny ako Turecko a India, čo sa deje cez tzv. rafinačnú medzeru.

Aktivisti varujú, že bez prísnejších opatrení a vymáhania sankcií, napríklad cenového stropu G7, nebude možné zastaviť tok peňazí do Kremľa. Kritika mieri aj na nerozhodnosť niektorých západných politikov, ktorí sa obávajú rastu cien energií.

Zároveň sa ukazuje, že Ukrajina dostáva menej pomoci, než koľko Západ zaplatí Rusku za jeho energonosiče.

Úplné ukončenie dovozu LNG do EÚ do roku 2027 zostáva zatiaľ len plánom.

(bbc, lup)


Minúta  |  

Slováci lámu rekordy v cestovaní, za hranice išlo vyše milióna ľudí

V roku 2024 využilo služby slovenských cestoviek takmer 1,3 milióna ľudí – o 17 percent viac ako rok predtým.

Organizované zájazdy dosiahli najvyššie čísla od prelomu milénia a predbehli aj predpandemický rok 2019.

Najväčší podiel predstavovali zahraničné cesty, ktoré absolvovalo vyše 1,1 milióna Slovákov.

Najpopulárnejšou destináciou zostalo Turecko, kde dovolenkovalo vyše 267-tisíc osôb.

Nasledovali Grécko, Egypt, Tunisko a Taliansko, pričom výrazný nárast zaznamenali Španielsko a Taliansko.

Rástol tiež záujem o poznávacie zájazdy a športové podujatia, čo posilnilo návštevnosť krajín ako Nemecko, Francúzsko či Maďarsko.

Naopak, klesol záujem o Bulharsko a Chorvátsko, kde ľudia preferujú individuálne cestovanie. Domáce dovolenky mierne ustúpili, keď po Slovensku cestovalo organizovane 82-tisíc ľudí.

Aktívny cestovný ruch však klesol – počet zahraničných turistov, ktorí pricestovali cez slovenské CK, sa znížil o tretinu.

Najviac ich prišlo z Rakúska, USA a Nemecka. Tržby z organizovaného cestovania dosiahli 1,1 miliardy eur, čo je o 16 percent viac než vlani a o 40 percent viac ako v roku 2019.

(tasr, red)

Minúta  |  

Maďarsko chce viac plynovodov, Szijjártó vyzýva Brusel na podporu

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas návštevy bulharského mesta Kresna ostro skritizoval Ukrajinu za zatváranie plynovodov a naopak ocenil Bulharsko za ich výstavbu.

Zdôraznil, že namiesto obmedzovania energetickej infraštruktúry by Európa mala investovať do jej rozširovania.

Ako pozitívny príklad uviedol nový plynovod medzi Gréckom a Bulharskom, ktorý sa má stať súčasťou tzv. vertikálneho koridoru vedúceho do strednej Európy.

Práve ten by mal výrazne posilniť dodávky plynu aj do Maďarska, ktoré aktuálne dostáva približne 21 miliónov kubických metrov plynu denne cez balkánsku trasu.

Podľa Szijjártóa by bez týchto dodávok Maďarsko len ťažko zabezpečilo svoje energetické potreby.

Minister zároveň apeloval na Európsku komisiu, aby výraznejšie finančne podporila rozvoj infraštruktúry v regióne.

Varoval pred krokmi, ktoré by mohli ohroziť energetickú bezpečnosť juhovýchodnej Európy, a zdôraznil, že ide o problém, ktorý sa týka celej EÚ.

(tasr, red)

Minúta  |  

Markíza stráca Lechana. Po Vinczem odchádza ďalší známy novinár

Spravodajstvo televízie Markíza opúšťa ďalšia výrazná osobnosť. Po 21 rokoch sa s divákmi aj kolegami lúči moderátor a redaktor Marián Lechan.

Počas svojho pôsobenia vytvoril takmer 6 000 reportáží a stal sa stabilnou súčasťou hlavného spravodajstva, píše portál Startitup.

Vo svojom odkaze na sociálnej sieti hovorí o bolestivom, no správnom rozhodnutí. O dôvodoch odchodu však nehovoril a svoj krok nekomentoval.

Len pred pár dňami pritom skončil v Markíze aj moderátor Viktor Vincze, ktorého odchod vyvolal vlnu nesúhlasu medzi desiatkami redaktorov.

Televízia tak čelí ďalšiemu výraznému odchodu. Lechan naznačil, že jeho novinárska cesta sa nekončí a je pripravený na nové výzvy. Televízia sa k jeho odchodu zatiaľ nevyjadrila.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.