Preskočiť na obsah
  |  

Nemocnica nezvládla prípad lekára pod vplyvom drog. LOZ chce odvolanie riaditeľa

Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada odvolanie riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexandra Mayera pre jeho postup v prípade lekára podozrivého z práce pod vplyvom drog.

Podľa odborárov vedenie nemocnice zlyhalo v základných krokoch – nezavolalo políciu, nezabezpečilo odborné testy ani nepodalo trestné oznámenie.

V dôsledku toho polícia prípad uzavrela, keďže nebolo možné preukázať trestný čin.

Odborári upozorňujú, že dôkazy získané nemocnicou boli neadekvátne a hovoria o „zbabranom testovaní“.

Visolajský kritizoval aj to, že trestné oznámenie muselo podať samotné LOZ.

V tejto súvislosti vyzvali ministra zdravotníctva Kamila Šaška na vyvodenie personálnej zodpovednosti a zavedenie štandardných postupov pre takéto situácie.

Tvrdia, že bez jasných pravidiel nemožno garantovať bezpečnosť pacientov.

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že všetky kroky, ktoré UNB v tejto súvislosti podnikla, sú plne v kompetencii vedenia nemocnice.

„Nevstupujeme do pracovnoprávnych vzťahov organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva,“ uviedli z komunikačného oddelenia rezortu.

(tasr, red)

  |  

Putin podmieňuje stretnutie so Zelenským výsledkami nižších rokovaní

Kremeľ podmieňuje samit medzi prezidentmi Ruska a Ukrajiny úspechom rokovaní na nižšej úrovni. Vladimir Putin podľa hovorcu Dmitrija Peskova súhlasí s kontaktmi na vysokej úrovni len vtedy, ak predchádzajúce rokovania prinesú konkrétne výsledky.

V tejto súvislosti oznámil, že ruská delegácia odcestuje do Istanbulu na druhé kolo rozhovorov s Ukrajinou. Prvé stretnutie sa tam konalo začiatkom mája – po vyše troch rokoch vojnového konfliktu.

Moskva navrhla pokračovanie 2. júna, no zatiaľ stále čaká na oficiálnu reakciu z Kyjeva.

Ukrajinská strana, reprezentovaná šéfom kancelárie prezidenta Andrijom Jermakom, vyhlásila ochotu rokovať, no očakáva, že Rusko najprv predloží memorandum so svojimi návrhmi na ukončenie vojny.

(tasr, lup)

  |  

Pčolinský žiada oslobodenie: Som nevinný, skutok sa nestal, tvrdí exšéf SIS

Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský v záverečnej reči na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici vyhlásil, že je nevinný a žiada oslobodenie spod obžaloby.

Tvrdí, že skutok sa nestal a po štyroch rokoch „neprávosti“ žiada spravodlivosť. Rozsudok má padnúť 16. júna.

Pčolinský čelí obžalobe za údajné prijatie úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára cez sprostredkovateľov.

Podľa obžaloby mal dostať 20-tisíc eur, aby SIS prestala Kollára monitorovať. On však tvrdí, že nariadil spravodajské rozpracovanie a súčinnosťou s políciou prispel k jeho zadržaniu.

Odmieta tvrdenia kajúcnikov, ktorých výpovede sú podľa neho nepresné a účelové.

Spochybňuje časy a okolnosti údajného úplatku a tvrdí, že svedkovia si výpovede prispôsobili kvôli výhodám.

Prokurátor Peter Kysel navrhol trest šesť až sedem rokov väzenia, peňažný trest 50-tisíc eur a zákaz výkonu verejnej funkcie.

Proces, ktorý sa začal v januári, sa konal prevažne bez verejnosti. Pčolinský avizoval, že v prípade odsudenia sa odvolá.

(tasr, red)

  |  

Petícia za lieky pre zriedkavé diagnózy: Pacienti apelujú na ministra Šaška

Slovenská asociácia zriedkavých chorôb (SAZCH) a pacientske organizácie odovzdali ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi petíciu, v ktorej žiadajú zachovanie dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov so zriedkavými a onkologickými diagnózami.

Zároveň vyzvali, aby ekonomické hodnotenie nebolo rozhodujúcim kritériom pri schvaľovaní úhrad.

Petíciu podpísalo už vyše 17 200 ľudí. Minister potvrdil začiatok rokovaní 2. júna a ospravedlnil sa za počiatočnú komunikačnú chybu.

Prisľúbil, že vyhláška nevojde do platnosti bez konsenzu. Predsedníčka SAZCH Tatiana Foltánová zdôraznila potrebu férového dialógu a transparentnosti.

Organizácie zároveň apelovali na komplexný pohľad na starostlivosť – od diagnostiky až po liečbu.

Návrh vyhlášky, ktorý by menil podmienky vstupu liekov do úhrad, vyvolal vlnu kritiky zo strany opozície, odborníkov aj pacientov, ktorí varovali pred zhoršením prístupu k liečbe.

Ministerstvo argumentuje nedostatkom financií pri súčasnom nastavení systému.

(tasr, red)

  |  

Na Huliaka reaguje hokejový zväz: Chcel ovplyvniť nomináciu na šampionát

Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) sa ostro ohradil voči kritike ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka, ktorý hovoril o „žalostných výsledkoch“ reprezentácie a „žalostnom úpadku“ slovenského hokeja. Informáciu priniesol Sport.aktuality.sk.

Zväz tvrdí, že buduje udržateľný systém zameraný na rozvoj mládeže, vzdelávanie trénerov a podporu klubov.

Pripomína jednotný herný systém, historické úspechy mládežníckych výberov a olympijský bronz z roku 2022.

Nesúhlasí s tým, že by výsledky boli dôvodom na politické zásahy. Kritizuje tiež ministrovo správanie – najmä snahu ovplyvniť nomináciu na MS 2025 a účasť na udeľovaní medailí napriek nesúhlasu SZĽH.

Zväz zdôrazňuje, že hospodári transparentne a je pripravený na kontrolu, no odmieta verejné obvinenia bez dôkazov. Slovenský šport podľa neho potrebuje systémové riešenia, nie sebaprezentáciu.

Slovenská reprezentácia na MS 2025 vo Švédsku obsadila 11. miesto, čo je druhý najhorší výsledok za posledných 10 rokov. Získala 7 bodov a nepostúpila do štvrťfinále.

(red)

  |  

Turecko hlási posun v rokovaniach. Moskva čaká na odpoveď Kyjeva

Turecký minister zahraničia Hakan Fidan po návštevách Moskvy a Kyjeva tvrdí, že Rusko aj Ukrajina prejavujú záujem o prímerie. Podľa neho sa rokovania rozbiehajú a obe strany ho v zásade neodmietajú.

Turecko, ktoré má vzťahy s oboma stranami konfliktu, sa snaží vystupovať ako sprostredkovateľ.

Fidan sa v Kyjeve stretol s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a plánuje aj rokovania s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Moskva navrhla ďalšie mierové rokovania na 2. júna v Istanbule, no stále čaká na odpoveď z Kyjeva.

Ukrajina naďalej žiada okamžité 30-dňové prímerie bez podmienok, čo však Kremeľ odmieta. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je možné dosiahnuť prímerie iba v rámci rokovaní o širších otázkach, medzi ktoré Moskva zvyčajne zahŕňa aj územné požiadavky a obmedzenie ukrajinského vstupu do NATO.

(tasr, lup)