Preskočiť na obsah
  |  

Migrantom z Venezuely, Haiti či Kuby hrozí deportácia. Súd dal Trumpovi zelenú

Najvyšší súd USA v piatok umožnil administratíve prezidenta Donalda Trumpa zrušiť dočasné povolenie na pobyt pre viac ako 500-tisíc migrantov z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy.

Toto oprávnenie, udelené za vlády Joea Bidena, im umožňovalo dočasne žiť a pracovať v krajine z humanitárnych dôvodov.

Súd tak zablokoval rozhodnutie súdu v Bostone, ktoré rušeniu bránilo.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu nebolo odôvodnené, no dve liberálne sudkyne – Jacksonová a Sotomayorová – verejne nesúhlasili.

Jacksonová upozornila, že migrantom teraz hrozí okamžité vyhostenie bez individuálneho posúdenia, hoci stále čakajú na vybavenie žiadostí o azyl či inú ochranu.

Mnohí môžu byť oddelení od rodín a vrátení do krajín, z ktorých ušli pre prenasledovanie či vojnu.

Trump nariadil ukončenie tohto systému hneď po návrate do úradu. Prípad pokračuje na nižších súdoch, no zatiaľ majú úrady voľnú ruku konať.

Kritici varujú pred vážnymi humanitárnymi dôsledkami tohto rozhodnutia.

(reuters, red)

  |  

Francúzsky prezident Macron: Rozkol medzi USA a Čínou ohrozuje svet

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Singapuru varoval pred prehlbujúcim sa geopolitickým rozkolom medzi USA a Čínou, ktorý podľa neho ohrozuje globálny poriadok.

Na fóre Shangri-La apeloval na vznik nových „akčných koalícií“ medzi Áziou a Európou, ktoré by mali brániť kolapsu medzinárodných inštitúcií. Zdôraznil, že nevyhnutnosť výberu medzi veľmocami je nebezpečná ilúzia.

Macron zároveň naznačil, že dôveryhodnosť Západu závisí aj od riešenia vojny na Ukrajine – ak Západ neuspeje tam, stráca legitimitu inde, napríklad v Ázii.

Kriticky upozornil aj na riziko precedensu: ak svet dovolí Rusku ovládnuť časti Ukrajiny, môže to podľa neho povzbudiť Čínu v konaní voči Taiwanu.

(reuters, lup)

  |  

Na západe Ukrajiny prepukol odpor voči odvodom, zasahovala aj armáda

Západoukrajinské mesto Kamianec-Podiľskyj zažilo vyhrotenú konfrontáciu medzi obyvateľmi a vojenskými odvodovými komisármi.

Dav približne 100 ľudí vo štvrtok obkľúčil vozidlo komisárov a poškodil ho prepichnutím pneumatík.

Podľa záberov zo sociálnych sietí situáciu vyvolalo zadržanie mladého muža, ktorého údajne násilne natlačili do auta.

Okoloidúci sa ho snažili brániť, čo eskalovalo do organizovaného odporu. Na mieste musela zasiahnuť polícia aj armáda.

Miestne úrady varujú, že za útok na vojenský personál počas stanného práva hrozí obvinenie z vlastizrady.

Podľa agentúry DPA ide o súčasť rastúcej vlny násilných incidentov voči odvodovým orgánom na Ukrajine.

Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že mesačne je do armády povolaných 25-tisíc až 27-tisíc mužov.

Obyvatelia Ukrajiny vo veku 18 až 60 rokov nemôžu krajinu opustiť bez súhlasu odvodovej komisie.

(tasr, red)

  |  

Huliak kritizuje účasť na Expo: Peniaze sa dali využiť lepšie, hrozí nám pokuta

Organizáciu slovenskej účasti na Expo 2025 v japonskej Osake preverí Najvyšší kontrolný úrad. Minister cestovného ruchu Rudolf Huliak (nom. Smeru) upozornil na nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní, kvôli ktorým môže Slovensko čeliť pokute cez 200-tisíc eur.

Je pripravený vyvodiť aj trestnoprávne následky zo zmarenia obstarávania, ktoré sa konalo. "Pretože sa muselo vzhľadom k časovej tiesni prejsť na priame zadávanie," uzavrel.

Celkový rozpočet na projekt sa podľa neho podarilo znížiť z pôvodných 10,5 milióna na štyri milióny eur. Najviac peňazí malo ísť na stánok - 2,5 milióna eur.

"Všetky tieto záležitosti sú ďalej preverované a budú určite preverované aj orgánmi činnými v trestnom konaní," dodal minister.

Stánok však podľa Huliaka Slovensko nereprezentuje v zahraničí tak, ako by mal.

"Keby bolo mňa, tak nie je Osaka," zhodnotil Huliak s dôvetkom, že výdavky mohli byť lepšie využité na prezentáciu v okolitých krajinách než v Japonsku.

(tasr, max)

  |  

Česko nevylučuje zásah na hranici so Slovenskom pre migračnú situáciu

Český minister vnútra Vít Rakušan vyhlásil, že ak sa migračná situácia v Európe opäť výrazne zhorší, Česko je pripravené prijať opatrenia na hraniciach so Slovenskom. Reagoval tak na sprísnenie kontrol, ktoré Nemecko zaviedlo 8. mája, čo viedlo k dopravným kolónam.

Rakušan uznáva, že situácia nie je ideálna, no tvrdí, že zásadné zmeny nenastali. Požiadal preto nemeckého kolegu Alexandra Dobrindta, aby nové opatrenia po mesiaci spoločne vyhodnotili.

Zároveň zdôraznil, že efektívne kontroly na vonkajších hraniciach EÚ sú jedinou cestou, ako zabrániť obnovovaniu vnútorných hraníc v Schengene.

Nemecký minister potvrdil, že Berlín bude proti nelegálnej migrácii postupovať razantnejšie. Hraničné kontroly označil za inteligentné a dočasné – prebiehajú aj na menších priechodoch s cieľom potláčať prevádzačstvo.

(tasr, lup)

  |  

Exčlen DOGE: Projekt padne, Musk bol jediný dôvod, prečo ľudia pracovali

Bez Elona Muska sa môže projekt Trumpovej administratívy s názvom Department of Government Efficiency, tzv. DOGE, rýchlo rozpadnúť.

Podľa bývalého pracovníka tímu Sahila Lavingiu, zakladateľa Gumroad, bol Musk hlavnou silou projektu a jeho odchod znamená stratu motivácie pre zvyšných členov.

Lavingia, ktorý v DOGE pôsobil takmer dva mesiace, tvrdí, že mnohí už ani nechodia do práce a celý projekt sa môže potichu rozplynúť.

DOGE malo pôvodne znížiť federálne výdavky o dva bilióny dolárov, no zatiaľ ušetrilo len 175 miliárd – navyše s údajnými chybami vo výpočtoch.

Lavingia spochybnil organizačný chaos projektu, komunikáciu cez miznúce správy v aplikácii Signal a chýbajúcu víziu.

Po rozhovore pre médiá mu v máji zrušili prístup k systému, čo podľa neho znamenalo výpoveď.

Biely dom zatiaľ trvá na tom, že misia DOGE pokračuje aj potom, čo Musk s projektom končí. Technologický miliardár sa k veci nevyjadril.

Lavingia si napriek frustrácii pochvaľuje svoj podiel na zlepšení chatbotu umelej inteligencie na Ministerstve pre záležitosti veteránov, kde krátko pôsobil.

(reuters, red)