Preskočiť na obsah
  |  

Dodávky kazachstanskej ropy do Nemecka rastú. Cez Družbu prišlo už 230-tisíc ton

KazTransOil, štátna prepravná spoločnosť Kazachstanu, oznámila, že v máji 2025 dodala Nemecku 230-tisíc ton ropy cez ropovod Družba.

Preprava prebiehala cez ruské územie, no išlo o kazachstanskú ropu, ktorá nepodlieha sankciám EÚ, keďže nepochádza z Ruska.

Dodávky sú súčasťou širšej snahy Kazachstanu posilniť vývoz do Európskej únie a pomôcť jej znížiť závislosť od ruskej ropy po invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Ropa bola transportovaná cez ruský systém Transneft, konkrétne cez prechod Adamowo-Zastawa na poľsko-bieloruskej hranici.

V roku 2024 dodal Kazachstan do Nemecka približne 1,5 milióna ton ropy, čím splnil plánovaný objem.

Na rok 2025 je v hre rovnaký objem, pričom existuje možnosť jeho zvýšenia až na 2 milióny ton, ak si to Nemecko vyžiada.

Kazachstan zároveň pracuje na diverzifikácii svojich exportných trás, vrátane zvýšenia prepravy cez ropovod Baku–Tbilisi–Ceyhan.

Ako deviaty najväčší vývozca ropy na svete sa tak čoraz viac profiluje ako kľúčový partner EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti.

(reuters, red)

  |  

Čína kritizuje EÚ za obmedzenia pre čínske firmy v zdravotníckom sektore

Ministerstvo obchodu Číny v utorok vyjadrilo nesúhlas s plánom Európskej únie obmedziť účasť čínskych firiem na verejnom obstarávaní zdravotníckych zariadení.

V oficiálnom vyhlásení ministerstvo zdôraznilo, že takéto kroky poškodzujú legitímne práva a záujmy čínskych podnikov.

Čína zároveň avizovala, že prijme potrebné opatrenia na ochranu svojich spoločností a ich práv v zahraničí.

„Čína bude pozorne sledovať ďalšie kroky EÚ v tejto záležitosti,“ uviedlo ministerstvo.

Tento spor prichádza v čase, keď sa globálne trhy zdravotníckych technológií stávajú čoraz viac konkurenčnými a geopolitické napätie medzi veľmocami rastie.

Odborníci upozorňujú, že eskalácia obchodných sporov môže negatívne ovplyvniť dostupnosť a cenu zdravotníckych produktov v Európe.

(reuters, red)

  |  

FBI spustila ofenzívu proti transgender klinikám, ktoré poškodzujú zdravie detí

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zverejnil výzvu verejnosti, aby nahlasovala nemocnice, kliniky a lekárov, ktorí vykonávajú takzvaný gender-affirming, teda chirurgické zákroky na maloletých.

Cieľom je preveriť prípady, ktoré môžu predstavovať vážne ohrozenie zdravia detí.

Ministerstvo spravodlivosti podporilo výzvu s tým, že ide o nevyhnutný krok v ochrane detí pred „nevratným mrzačením pod zámienkou zdravotnej starostlivosti," informuje web Axios.

Zástancovia transgender agendy, vrátane organizácie Human Rights Campaign, označili krok za „útok“ na transrodovú komunitu a pokus kriminalizovať túto doposiaľ tolerovanú prax.

Odborné spoločnosti reagovali obavami, že vyšetrovanie by mohlo ovplyvniť dôveru rodičov voči systému.

Konzervatívni lídri však tvrdia, že práve rodičom boli často podané skreslené alebo ideologicky zafarbené informácie o rizikách tranzície.

Výzva FBI je ďalším dôkazom posunu smerom k prísnejšiemu dohľadu nad medicínskymi praktikami, ktoré mnohí odborníci, rodičia aj veriaci označujú za eticky neobhájiteľné a poškodzujúce detskú integritu.

(mja)

  |  

Varšava sa bráni: Prezidenta Nawrockého krivo označili za revizionistu holokaustu

Poľské ministerstvo zahraničných vecí ostro protestovalo proti článku izraelského portálu Times of Israel, ktorý označil novozvoleného prezidenta Karola Nawrockého za revizionistu holokaustu.

Protestný list, ktorý poľská ambasáda v Izraeli zaslala redakcii, namieta voči tvrdeniam, že Nawrocki počas kampane presadzoval nacionalistickú interpretáciu dejín a revizionizmus.

Hovorca ministerstva Paweł Wroński označil tieto výrazy za nepresné a nevhodné, najmä v poľskom historickom kontexte, kde môžu vyvolať silné a zavádzajúce asociácie.

Zdôraznil, že cieľom protestu nie je spochybňovať názor redakcie, ale poukázať na jazyk, ktorý môže byť vnímaný ako urážlivý.

Varšava zároveň požiadala o zverejnenie listu a zdržanlivosť pri používaní podobných výrazov v budúcnosti.

(tasr, mja)

  |  

Štátne železnice spustili nový vlak Panter za 42 miliónov. Zamieri do regiónov

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) uviedla v Trnave do prevádzky prvý z piatich nových vlakov typu Panter financovaných z plánu obnovy.

Tento vlak disponuje kapacitou 343 miest na sedenie a bude nasadzovaný na regionálnych tratiach v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, konkrétne na linkách Trnava-Galanta, Trnava-Kúty, Banská Bystrica-Zvolen a Zvolen-Nová Baňa.

V budúcnosti sa plánuje rozšírenie aj na východné Slovensko.

Nové Pantery vznikajú v spolupráci spoločností Škoda Group a ŽOS Trnava a predstavujú najpokročilejšie regionálne elektrické jednotky v portfóliu ZSSK.

Sú nízkopodlažné, klimatizované a vybavené modernými prvkami ako Wi-Fi, kamerový systém či multifunkčný priestor pre osoby s obmedzenou mobilitou, kočíky či bicykle.

Generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa uviedol, že dodávka piatich vlakových súprav v hodnote 42,3 milióna eur je financovaná z plánu obnovy a ďalších šesť súprav by malo pribudnúť o rok.

Minister dopravy Jozef Ráž zdôraznil, že cieľom je, aby vlak bol pre ľudí prvou voľbou v doprave, nielen pre jeho ekologickosť, ale aj pohodlie a spoľahlivosť.

Tieto nové vlaky výrazne zvýšia komfort cestovania a prispejú k modernizácii železničnej dopravy na Slovensku.

(tasr, red)

  |  

KDH spochybňuje financovanie Ficovej cesty do Moskvy, žiada vysvetlenie

Ficova návšteva Moskvy z mája znovu rozpútala politické napätie – opozícii prekáža, ako bola financovaná.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) tvrdí, že cesta bola uhradená z rozpočtu ministerstva vnútra, a to napriek tomu, že koaličný Hlas ju verejne označil za súkromnú iniciatívu predsedu Smeru.

Poslanec KDH František Majerský upozornil, že výdavky schválila vláda až spätne, čo podľa neho svedčí o politickom manévrovacom priestore bez jasných pravidiel.

Premiér sa počas pobytu v Moskve nezúčastnil oficiálnych osláv, no položil vence k hrobu neznámeho vojaka. Okrem toho rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj hlavami štátov Číny či Brazílie.

Ficovu návštevu Moskvy kritizovala Európska únia, napríklad šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Podľa KDH ide o porušenie dôvery voličov a oslabenie zahraničnopolitickej jednoty Slovenska.

Opozícia preto žiada ministra Šutaja Eštoka o podrobné vysvetlenie.

(red)