Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz sa stretne s Trumpom, cieľom je zachrániť clá a podporu Ukrajine

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vo štvrtok stretne s Donaldom Trumpom v Bielom dome – pôjde o ich prvé osobné rokovanie, ktoré môže formovať budúce vzťahy medzi USA a Nemeckom.

Témami budú plánované americké clá a pokračovanie podpory Ukrajiny. Merz, ktorý prevzal vedenie vlády len pred mesiacom, má v USA prezentovať svoju podporu zvyšovaniu výdavkov na obranu a posilneniu transatlantických vzťahov.

Napriek tomu analytici upozorňujú na riziká: Merz je impulzívny, Trump nepredvídateľný a medzi oboma existujú staré spory – vrátane Merzových kritických vyjadrení z čias Trumpovej kampane. Pozornosť môže vzbudiť aj nemecký návrh na zdaňovanie amerických digitálnych gigantov.

Napriek napätiu by mohli obaja lídri nájsť spoločnú reč – spája ich podnikateľská minulosť, tvrdší postoj k migrácii i členstvo v pravicových stranách.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Jadrové inšpekcie sa vracajú do Sýrie, cieľom je zhodnotenie minulých aktivít

Sýria otvorila svoje dlhodobo zatvorené jadrové zariadenia inšpektorom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Podľa šéfa agentúry Rafaela Grossiho ide o snahu novej vlády pod vedením dočasného prezidenta Ahmada Šaru zlepšiť medzinárodnú spoluprácu a transparentnosť. Agentúra sa chce sústrediť na preverenie niekdajších tajných jadrových aktivít, ktoré podľa jej zistení pravdepodobne súviseli s vývojom jadrových zbraní.

Reaktor v Dajr az-Zaure, ktorý bol údajne postavený Severnou Kóreou a zničený Izraelom v roku 2007, je jedným z hlavných cieľov misie.

Inšpektori plánujú navštíviť aj zariadenie v Damasku a Homse, kde sa môže spracovávať urán. MAAE dúfa, že inšpekcie by sa mohli skončiť do niekoľkých mesiacov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump zakázal vstup tisícom študentov prijatých na Harvard

Americký prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie, ktoré blokuje vstup do USA väčšine zahraničných študentov prijatých na Harvardovu univerzitu.

Opatrenie sa dotkne približne 7-tisíc študentov a je platné na šesť mesiacov, s možnosťou predĺženia.

Výnimky budú posudzované podľa „národného záujmu“. Dôvodom zákazu je podľa prezidenta ochrana národnej bezpečnosti a obvinenie Harvardu z antisemitizmu v súvislosti s propalestínskymi protestmi. Minister zahraničných vecí Marco Rubio môže navyše zrušiť víza aj tým študentom, ktorí už v USA študujú.

Administratíva USA zároveň oznámila kontrolu sociálnych sietí žiadateľov o víza smerujúcich na Harvard. Univerzita, ktorá odmietla požiadavky vlády na obmedzenie diverzity a zmeny vedenia, tvrdí, že vládne kroky vyvolali atmosféru strachu a neistoty. Študenti sa preto hromadne snažia o prestup na iné školy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Americké veto prímeria v Gaze rozdelilo Bezpečnostnú radu OSN

Spojené štáty opäť zablokovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzývala na okamžité a trvalé prímerie v Pásme Gazy. Návrh podporilo 14 členov rady, no americké veto – piate od začiatku vojny v októbri 2023 – vyvolalo silnú kritiku, najmä zo strany Číny, Francúzska a Pakistanu.

USA tvrdia, že rezolúcia by oslabila diplomatické úsilie a nedostatočne odsúdila Hamas, čím by vytvorila falošnú rovnosť medzi ním a Izraelom.

Americká veľvyslankyňa Dorothy Sheaová zároveň upozornila, že text nestanovoval prepustenie rukojemníkov ako podmienku prímeria.

Ide o prvé veto USA od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Palestínsky diplomat Rijád Mansúr avizoval, že sa pokúsi získať podporu pre rezolúciu vo Valnom zhromaždení OSN. Izrael túto snahu označil za zbytočnú.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina plánuje rozšíriť výrobu zbraní aj mimo svoje hranice

Ukrajina počíta s intenzívnejšou podporou svojich spojencov v podobe zbraní a technológií, ako potvrdil minister obrany Rustem Umerov na stretnutí Kontaktnej skupiny v Bruseli.

Zároveň vyjadril záujem presunúť výrobu moderných zbrojných systémov mimo územia Ukrajiny. Krajina plánuje spoločnú produkciu dronov, rakiet a munície, čo považuje za strategický posun.

Umerov zdôraznil, že ukrajinské drony výrazne zmenili situáciu na bojisku a podobne môžu ovplyvniť aj bezpečnostné stratégie spojencov. Nemecko prisľúbilo rozšírenie protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, pričom sa do týchto iniciatív zapoja aj ďalšie krajiny.

Britský minister John Healey apeloval na prímerie, no zároveň pripomenul, že agresia Kremľa pokračuje, čo posilňuje význam tejto aliancie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Meškajúce doklady ich nútili k zmene: Harry a Meghan zvažovali iné priezvisko

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan zvažovali, že svojim deťom zmenia priezvisko na Spencer. Dôvodom boli mesiace meškania s vydaním britských pasov pre Archiho a Lilibet.

Podľa Guardianu sa Harry domnieval, že dôvodom oneskorenia bolo použitie priezviska Sussex, ktoré rodina začala verejne používať - do roku 2023 mal Archie americké a britské pasy pod menom Mountbatten-Windsor.

Problém mohol byť aj titul "Jeho kráľovská výsosť".

Princ mal dokonca konzultovať možnú zmenu priezviska so strýkom - Charlesom Spencerom, bratom zosnulej princeznej Diany. Niektoré médiá tvrdili, že Spencer mu túto zmenu neodporučil.

Harry a Meghan žijú v Kalifornii od roku 2020, keď sa vzdali kráľovských povinností. Odvtedy sa voči britskej monarchii často vyhraňujú. Kritizovali ju v dokumentoch, rozhovoroch, aj v Harryho knihe.

Vzťahy princa s členmi kráľovskej rodiny ostávajú napäté. S otcom, kráľom Karlom III., a bratom princom Williamom, prakticky nekomunikuje.

V nedávnom rozhovore naznačil, že stojí o zmierenie, aj keď sa s kráľom nezhodnú ani v otázke jeho bezpečnosti.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.