Preskočiť na obsah
  |  

Trump opäť perlil. Kancelár Merz si však zachoval chladnú hlavu

Stretnutie nemeckého kancelára Friedricha Merza s Donaldom Trumpom v Bielom dome prinieslo nečakaný moment, uvádza portál iDnes.

Keď Merz spomenul výročie Dňa D – vylodenia Spojencov v Normandii, Trump mu vmietol do tváre, že pre nemecký národ to veľmi príjemný deň nebol. Merz pohotovo reagoval, že išlo o oslobodenie krajiny od národnosocialistickej diktatúry.

Výmena sa odohrala pred rokovaním v Oválnej pracovni, kde Trump pred novinármi zavtipkoval aj o tom, ako by ukončil vojnu na Ukrajine: vraj ju prirovnal k bitke dvoch detí v parku, ktoré treba nechať sa chvíľu pobiť.

Výrok vzbudil pozornosť, keďže kontrastuje s jeho skorším tvrdením, že konflikt vie vyriešiť za 24 hodín. Merz zároveň vyzval Trumpa, aby USA využili svoju moc a vyvinuli tlak na Rusko.

(idnes, lup)

  |  

Ukrajina zasiahla dve ruské letiská, v Engelsi horí ropný sklad

Ukrajina v noci na piatok hlásila úspešné útoky na dve ruské letiská – Engels v Saratovskej oblasti a Ďagilevo v Riazanskej oblasti.

Sú tam dislokované strategické bombardéry a tankovacie lietadlá využívané na útoky proti Ukrajine.

Podľa Kyjeva boli útoky zamerané na vojenské objekty, ktoré priamo ohrozujú ukrajinské mestá. 

V Engelsi vypukol po zásahu ukrajinskými dronmi rozsiahly požiar, ktorý podľa záberov a svedkov zasiahol ropný sklad zásobujúci miestnu leteckú základňu palivom. 

Požiar si vyžiadal aj obete medzi hasičmi.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že protivzdušná obrana zostrelila v noci až 174 dronov a tri rakety, no nezabránila škodám na letiskách.

Západné zdroje označujú útok na Engels za jeden z najúspešnejších ukrajinských úderov tohto roka, ktorý podľa britskej rozviedky narušil schopnosť Ruska viesť útočné operácie zo základne a odhalil slabiny ruskej protivzdušnej obrany.

Podľa nemenovaného predstaviteľa NATO útoky potvrdzujú, že Rusko je zraniteľné aj hlboko vo vnútrozemí a drony za stovky dolárov môžu spôsobiť škody za miliardy. 

Očakáva sa, že Moskva odpovie ďalšou vlnou útokov na ukrajinskú infraštruktúru.

(tasr, red)

  |  

Dobrovodský víta zákon o sprievode rodiča pri hospitalizovaných deťoch

Ombudsman Róbert Dobrovodský víta rozhodnutie parlamentu, ktoré od 1. septembra garantuje deťom zákonné právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie.

Opatrenie bolo prijaté formou pozmeňujúceho návrhu k novele školského zákona a podľa Dobrovodského predstavuje významný krok v súlade s medzinárodnými dohovormi aj ústavným právom na súkromný a rodinný život.

Ombudsman pripomenul, že jeho úrad na túto potrebu dlhodobo upozorňoval a viedol viaceré rokovania s ministerstvom zdravotníctva. Zmena reflektuje aj odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Dobrovodský zároveň poukázal na praktické benefity – prítomnosť blízkej osoby znižuje stres, pomáha psychickej pohode detí a napomáha rýchlejšiemu uzdraveniu.

Navyše, rodičia môžu asistovať pri starostlivosti, čím odbremeňujú zdravotnícky personál.

(tasr, red)

  |  

Kancelár Merz: S Trumpom treba hovoriť priamo, nie o ňom

Nemecký kancelár Friedrich Merz po svojej prvej návšteve Washingtonu zdôraznil, že Nemecko zostane ešte dlho závislé od Spojených štátov.

Hovoril, že bodmi rokovania s prezidentom Donaldom Trumpom boli vojna na Ukrajine, colná politika a budúcnosť NATO.

Trump jasne potvrdil, že USA neplánujú vystúpiť z NATO, čo Merz považuje za istotu pre alianciu.

Merz tiež uviedol, že jestvuje časť amerických vedcov, ktorý uvažujú o presune do Európy, najmä do Nemecka.

Zdôraznil potrebu priameho dialógu s Donaldom Trumpom namiesto prázdnej diskusie o Trumpovi.

Podľa neho je súčasná americká administratíva otvorená diskusiám a počúvaniu rôznych názorov.

Kancelár vyjadril obavy, že vo Washingtone nie je dostatočné pochopenie rozsahu ruskej výzbroje, ktorá operuje v invázii na Ukrajine.

Plánuje tiež diskutovať s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Primárne by mali hovoriť o návšteve Trumpa a o možnosti zavedenia nástroja, ktorý by mal slúžiť ako vyrovnávací mechanizmus dopadov politických turbulencii na automobilový priemysel.

(reuters, red)

  |  

Kazaks: Centrálna banka si musí nechať priestor na manévrovanie

Guvernér lotyšskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Martins Kazaks tvrdí, že Európska centrálna banka (ECB) by nemala pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb na každom zasadnutí.

Podľa neho je aktuálna ekonomická situácia v eurozóne veľmi neistá a ECB by si mala zachovať „politický priestor“ na prípadné ďalšie znižovanie sadzieb v budúcnosti, ak by si to situácia vyžiadala. 

Kazaks zdôrazňuje, že trhy by nemali očakávať automatické pokračovanie v redukcii sadzieb na každom zasadnutí, pretože to nie je potrebné a ponechanie si možností do budúcnosti je rozumné.

Dôležitým dôvodom je aj vysoká miera neistoty v globálnom hospodárstve, najmä v súvislosti s obchodnými vzťahmi so Spojenými štátmi a meniacou sa politickou situáciou.

Kazaks preto varuje pred tým, aby sa ECB vopred viazala k ďalším krokom budúceho mäkkého plánovania.

Podľa neho sa podmienky môžu rýchlo meniť. Ak by ECB v budúcnosti pristúpila k ďalším zníženiam, išlo by už len o „dolaďovanie“ politiky, keďže inflácia sa podľa aktuálnych prognóz očakáva v blízkosti cieľa 2 percent.

(reuters, red)

  |  

Ruský disident: S Ukrajinou vedieme neverejný dialóg, chceme aj Zelenského

Ruský disident Vladimir Kara-Murza pre Politico prezradil, že medzi ruskou exilovou opozíciou a ukrajinskými predstaviteľmi prebiehajú zákulisné rokovania. Ich cieľom je nadviazanie dialógu, ktorý by mohol v budúcnosti viesť až k stretnutiu s prezidentom Zelenským.

Spolupráca je však opatrná – Ukrajina sa obáva, že mnohí ruskí opoziční lídri naďalej zastávajú imperiálne názory, najmä vo vzťahu k anexii Krymu.

Na diskusii v Európskom parlamente v Bruseli vystúpili spolu s Kara-Murzom aj Julija Navaľná a Iľja Jašin. Ten navrhol, aby dialóg sprostredkovala EÚ.

Napriek snahám o priblíženie však medzi stranami pretrvávajú zásadné rozpory – Ukrajinci vnímajú ruský národ ako zodpovedný za vojnu, kým opozícia tvrdí, že ide výlučne o Putinov režim.

Dôvera bola oslabená aj po výrokoch Kara-Murzu o „spoločnej histórii“ Rusov a Ukrajincov, ktoré mnohí označili za neprimerané či imperialistické. On sám tvrdí, že išlo o nepochopený kontext súkromného rozhovoru.

Ozbrojená časť ruskej opozície, Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) s ukrajinskými orgánmi dlhodobo spolupracuje, keďže akékoľvek ústupky Moskve považuje za neprijateľné. V auguste 2024 vďaka rokovaniam s RDK vstúpil do platnosti ukrajinský zákon o právnej ochrane ruských občanov bojujúcich proti Rusku.

(politico, lup)