Preskočiť na obsah
  |  

Rusi po prvý raz za 13 rokov nepovažujú USA za hlavného nepriateľa

Väčšina Rusov už nepovažuje Spojené štáty za najväčšieho nepriateľa svojej krajiny, ukázal najnovší prieskum Centra Levada, ruskej mimovládnej organizácie. Informáciu priniesol denník The Moscow Times.

Podiel respondentov, ktorí označili USA za najnepriateľskejšiu krajinu, klesol zo 76 percent v roku 2024 na 40 percent. Spojené štáty sa tak po prvý raz od roku 2012 prepadli z prvej priečky až na štvrté miesto.

Najviac nepriateľsky teraz Rusi vnímajú Nemecko (55 percent), Spojené kráľovstvo (49 percent) a Ukrajinu (43 percent).

Zmena nálad prichádza po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho sľuboch ukončiť vojnu na Ukrajine. Podľa Levady priaznivý pohľad Rusov na USA v marci prudko stúpol.

Naopak, za najbližších spojencov označili Rusi Bielorusko (80 percent), Čínu (64 percent), Kazachstan (36 percent), Indiu (32 percent) a Severnú Kóreu (30 percent).

Podpora Severnej Kórey stúpla najmä po tom, ako ruské médiá tvrdili, že jej jednotky pomohli „oslobodiť“ Kurskú oblasť.

(red)

  |  

Rutte: NATO potrebuje 400-percentný nárast protivzdušnej obrany

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok v Londýne vyhlási, že Aliancia potrebuje zvýšiť svoju protivzdušnú a protiraketovú obranu o 400 percent. Ide o jednu z hlavných priorít nadchádzajúceho samitu NATO v Haagu.

Vo vystúpení v londýnskom think tanku Chatham House plánuje Rutte zdôrazniť, že ak si má NATO udržať dôveryhodné odstrašovanie a obranu, musí svoju kapacitu v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany zvýšiť štvornásobne.

„Vidíme na Ukrajine, ako Rusko šíri teror z výšky – preto posilníme štít, ktorý chráni naše nebo,“ vyhlási podľa výňatkov z prejavu, ktoré poskytol jeho úrad.

„Naše armády zároveň potrebujú tisíce nových obrnených vozidiel a tankov, milióny ďalších delostreleckých granátov a musíme zdvojnásobiť aj podporné kapacity – logistiku, zásobovanie, dopravu či zdravotnú pomoc,“ dodal.

(reuters, red)

  |  

Errol Musk: Spor s Trumpom je len dočasný, Elon je unavený a pod tlakom

Vzťah medzi Elonom Muskom a Donaldom Trumpom sa opäť vyhrotil. Po tom, čo Musk ostro kritizoval prezidentov zákon o daniach a výdavkoch ako „nechutnú ohavnosť“, nasledovala výmena tvrdých odkazov na sociálnych sieťach.

Trump následne vyhlásil, že ich vzťah sa skončil, a varoval pred „vážnymi dôsledkami“, ak Musk podporí demokratov.

Do sporu vstúpil aj Muskov otec Errol, ktorý v rozhovore pre ruské médiá označil synovo konanie za chybu vyvolanú stresom. Tvrdí, že obaja sú vyčerpaní a celá hádka sa čoskoro pominie.

Napriek napätiu Musk v minulosti Trumpovu kampaň významne podporil a viedol aj jeho snahy o zníženie výdavkov a počtu federálnych zamestnancov.

(reuters, lup)

  |  

Francúzsko zvažuje, že aplikáciu X označí za pornografickú platformu

Francúzsko uvažuje o označení aplikácie X za pornografickú platformu, čím by sa na ňu vzťahovali prísne pravidlá na overovanie veku používateľov, uvádza portál Politico.

Ministerstvo pre digitálne technológie poukazuje na to, že od roku 2024 X povoľuje šírenie pornografického obsahu – a teda by malo spĺňať rovnaké kritériá ako stránky typu YouPorn.

V praxi by to mohlo znamenať zákaz pre maloletých, ak platforma nepristúpi k obmedzeniu obsahu alebo nezavedie spoľahlivú vekovú kontrolu.

Francúzske zákony už od všetkých porno platforiem vyžadujú, aby tieto opatrenia zaviedli do 7. júna. V opačnom prípade im hrozí pokuta, odstránenie z vyhľadávačov alebo úplný zákaz.

X sa k zámeru francúzskej vlády nevyjadrila. Podobne však už voči platforme zakročila Tanzánia a obavy vyjadrili aj belgickí regulátori.

(lup)

  |  

Amnesty žiada prezidenta vetovať zákon, ktorý vraj núti pracovať chudobných

Amnesty International Slovensko vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby vetoval novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorú koncom mája schválil parlament.

Novela mení pravidlá pre poskytovanie dávok v hmotnej núdzi – po novom ich môže nezamestnaný stratiť, ak odmietne „primeranú“ pracovnú ponuku.

Organizácia upozorňuje, že ide o represívne opatrenia, ktoré podmieňujú pomoc núdznym štátom organizovanou prácou bez štandardnej zamestnaneckej ochrany. Títo ľudia nebudú mať nárok na mzdu, dovolenku či stravné a nebude ich chrániť Zákonník práce.

Zároveň považuje za nespravodlivé, že štát môže znížiť dávku aj v prípade opakovanej straty práce, pričom zákon nezohľadňuje dôvody.

Kritiku vyvolávajú aj príliš krátke lehoty a nejasné kritériá posudzovania odmietnutia práce.

Medzi najvážnejšie výhrady patrí aj nové ustanovenie, podľa ktorého môžu rodine odňať príspevok na dieťa, ak spácha priestupok – čo podľa Amnesty znamená kolektívne trestanie najchudobnejších.

Organizácia upozorňuje, že novela najviac zasiahne ľudí v sociálnom vylúčení a prehĺbi ich už aj tak zložitú situáciu.

(tasr, red)

  |  

Čech v ruskej armáde, ktorý požiadal o pomoc, je odsúdený páchateľ

Český občan, ktorý sa pridal k ruskej armáde a nedávno požiadal o pomoc české úrady, je v Česku odsúdeným páchateľom. Podľa Polície ČR naňho Krajský súd v Brne vydal príkaz na nástup do väzenia.

Polícia už informácie odovzdala súdu, ktorý môže iniciovať jeho vydanie. Muž sa na české úrady obrátil v čase, keď čelí obvineniam, pričom okolnosti jeho pôsobenia v ruskej armáde vyvolávajú ďalšie otázky.

Ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že diplomacia má pre bezpečnostnú situáciu v Rusku obmedzené možnosti poskytovania pomoci. Zároveň zdôraznilo, že Česi by sa mali Rusku vyhýbať.

Vstup do armády cudzieho štátu je pre Čechov bez výnimky od prezidenta nezákonný a môže viesť k trestnému stíhaniu.

(tasr, lup)