Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský premiér Tusk žiada o dôveru: Som si istý, že mandát máme

Poľský premiér Donald Tusk v poľskom parlamente požiadal poslancov o hlasovanie o dôvere svojej vláde.

Ako uviedol, je presvedčený, že jeho kabinet má silný mandát na vládnutie a plne rešpektuje výsledky posledných prezidentských volieb.

Tusk zdôraznil, že jeho vláda vznikla na základe jasného rozhodnutia poľských voličov, ktorí dali prednosť zmenám a európskemu smerovaniu krajiny.

V Poľsku je hlasovanie o dôvere často vnímané ako test stability a podpory pre vládu v kľúčových momentoch.

Tuskova žiadosť prichádza v čase, keď je politická scéna v krajine polarizovaná a opozícia spochybňuje legitimitu niektorých rozhodnutí vlády.

Premiér však vyhlásil, že jeho kabinet rešpektuje demokratické princípy a je pripravený niesť zodpovednosť pred občanmi.

Oznámil tiež aj zámer rekonštruovať vládu.

Tusk zároveň vyzval všetkých poslancov, aby sa rozhodli na základe vôle voličov a nie politických hier.

Správu budeme aktualizovať.

(reuters, red)

Minúta  |  

Parlament diskutuje o odposluchoch, opozícia kritizuje nefunkčnú komisiu

Poslanci Národnej rady v stredu otvorili rokovanie 35. schôdze prerokovaním správ parlamentných výborov o použití informačno-technických prostriedkov (ITP) za rok 2024.

V diskusii vystúpila opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (PS), ktorá upozornila na neexistenciu komisie na kontrolu odposluchov.

Hoci jej fungovanie predpokladá zákon, podľa Števulovej chýba na strane koalície vôľa ju zriadiť.

Zdôraznila, že dohľad nad používaním odposluchov Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom či políciou je zásadný, keďže ide o zásah do súkromia občanov.

V priebehu dňa majú poslanci prerokovať aj výročné správy Slovenského pozemkového fondu (SPF) a Rady pre mediálne služby za uplynulý rok.

Dopoludňajšie hlasovanie bolo v stredu z programu vynechané; hlasovať sa bude len popoludní o 17.00 h.

(tasr, red)

Minúta  |  

Stavebná produkcia v apríli klesla, za štyri mesiace je však v pluse

Stavebná produkcia na Slovensku dosiahla v apríli 2025 objem 603 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2,7 percenta.

Za týmto vývojom stojí najmä pokles domácej novej výstavby o 5,5 percenta, ktorá v apríli prvýkrát v tomto roku zaznamenala záporné čísla.

Opravy a údržba stavieb klesli ešte výraznejšie, až o 7,7 percenta.

Naopak, najmenšia zložka produkcie – ostatné práce – vzrástla medziročne až o 50 percent.

Výstavba budov aj inžinierskych stavieb vrátane diaľnic spomalila tempo rastu do 5,3 percenta.

Produkcia realizovaná na Slovensku tvorila 86 percent celkových výkonov odvetvia.

Pozitívom zostáva zahraničná činnosť slovenských stavebných firiem, ktoré si v apríli udržali dvojciferný rast, konkrétne 14,2 percenta medziročne.

Za prvé štyri mesiace roka 2025 dosiahla stavebná produkcia 2,1 miliardy eur, čo znamená medziročný nárast o 2,3 percenta.

Tento výsledok je zásluhou dynamického rastu zahraničných zákaziek a mierneho zvýšenia domácej novej výstavby.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA a Čína sa dohodli na novom rámci rokovaní, detaily ostávajú nejasné

Obchodné rokovania medzi USA a Čínou sa po sérii napätí zrejme opäť posúvajú vpred. Po dvojdňovom stretnutí v Londýne sa obe strany dohodli na rámci pre implementáciu májového konsenzu zo Ženevy, no konkrétne detaily zatiaľ neprezradili.

Čínski predstavitelia rokovania označili za „profesionálne a úprimné“. Diskusia sa sústredila na citlivé témy ako vývoz nerastov a technológií – najmä po tom, čo Čína v apríli zaviedla obmedzenia na vzácne zeminy a USA obmedzili predaj softvéru pre čipy.

Hoci v máji došlo k dohode o dočasnom znížení ciel na 90 dní, experti varujú, že už tretina času bola premrhaná. Nie je jasné, či sa dosiahol pokrok aj pri dlhodobých sporoch, ako je čínsky obchodný prebytok.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Teploty v Grónsku stúpli o 10 °C, topenie ľadu ohrozuje infraštruktúru

V dôsledku výnimočne teplého mája sa Grónsko ocitlo pod rekordným tlakom topenia. Ľadová pokrývka sa medzi 15. a 21. májom topila až 17-krát rýchlejšie, než je bežné, uvádza sieť World Weather Attribution.

Príčinou boli nezvyčajne vysoké teploty, ktoré zasiahli aj Island – miestami vystúpili o viac ako 10 °C nad priemer.

Vedci z Imperial College London upozorňujú, že bez vplyvu klimatickej zmeny by k podobnému fenoménu nedošlo. Odborníčka Friederike Ottová zdôraznila, že aj „mierne“ teploty okolo 20 °C môžu v arktických regiónoch spôsobovať rozsiahle škody.

Okrem ohrozenia hladiny svetových oceánov môžu vysoké teploty poškodiť infraštruktúru a zhoršiť životné podmienky miestnych komunít, ktoré sú závislé od stabilného chladného podnebia.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Únia aktualizuje zoznam rizikových štátov, na čiernej listine je aj Monako

Európska únia navrhla vyradiť Spojené arabské emiráty a ďalších sedem krajín zo svojho zoznamu štátov s vysokým rizikom prania špinavých peňazí.

Naopak, na zoznam pribudlo desať nových krajín vrátane Monaka, ktoré je už od polovice roka 2024 sledované aj medzinárodnou organizáciou FATF. Medzi pridané štáty patria aj Alžírsko, Keňa, Libanon či Venezuela.

Komisia týmto krokom zosúlaďuje svoj zoznam s medzinárodnými normami. Podľa komisárky Marie Luís Albuquerqueovej ide o prejav pevného záväzku EÚ v boji proti finančným trestným činom.

Zoznam musí ešte posúdiť Európsky parlament a členské štáty, pričom ak nebudú vznesené námietky, nadobudne platnosť do jedného mesiaca.

Monako už deklarovalo svoj záväzok podniknúť kroky na svoje opätovné vyradenie zo „šedého zoznamu“.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.