Preskočiť na obsah
  |  

Fínsko rozširuje plot na hranici s Ruskom, chrániť má pred migrantmi

Fínsko pokračuje vo výstavbe ochranného plota na hranici s Ruskom, ktorý má zabrániť nelegálnej migrácii.

V utorok tamojšie úrady oficiálne odhalili časť druhého, 18-kilometrového úseku pri meste Kuhmo. Plot bude vysoký 4,5 metra, vybavený ostnatým drôtom, senzormi a kamerami.

Helsinki tvrdia, že Rusko zámerne organizuje príval migrantov s cieľom destabilizácie, čo Moskva odmieta.

Fínsko uzavrelo svoju hranicu s Ruskom už v decembri 2023, keď cez ňu prišlo zhruba 1000 migrantov bez víz. Celý 200-kilometrový plot má byť hotový do roku 2026, pričom náklady dosiahnu 380 miliónov eur.

(tasr, mja)

  |  

Po znásilnení polícia vzdeláva žiadateľov o azyl o britskej kultúre

Polícia v britskom Northamptonshire pripravila pre žiadateľov o azyl prezentáciu o britskej kultúre, kde ich upozornila, že ženy musia byť rešpektované a akékoľvek obťažovanie či násilie voči nim je neprípustné.

Na základe zákona o slobode informácií sa prezentácia zameriavala aj na riziká nevhodného správania, vrátane používania vulgarizmov na verejnosti či tajného natáčania ľudí bez súhlasu.

Iniciatíva vznikla po sťažnostiach obyvateľov a rodičov detí z miestnej školy, pri ktorej sa pohybovali mladí muži, údajne aj s mobilmi, informuje GB News.

Informácie vyšli najavo krátko po prípade afganského žiadateľa o azyl, ktorý sa snažil obhájiť znásilnenie škótskej školáčky odvolávaním sa na kultúrne rozdiely a jazykovú bariéru.

(mja)

  |  

Irán vyhlásil koniec 12-dňovej vojny, Izrael podľa neho zlyhal

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok vyhlásil, že po 12 dňoch bojov s Izraelom nastalo prímerie, ktoré podľa neho ukončilo vojnu vyvolanú izraelskými provokáciami.

Pezeškiján tvrdí, že Izrael nedosiahol svoj cieľ zničiť iránske jadrové zariadenia ani destabilizovať krajinu. Irán podľa neho odvetnými údermi spôsobil Izraelu značné škody a ukázal svetu, že útoky na Irán majú vysokú cenu.

Konflikt vypukol 13. júna, dva dni pred plánovanými rozhovormi o iránskom jadrovom programe, pričom spor sa sústreďuje na obohacovanie uránu.

Americký prezident Trump oznámil úplné prímerie, ktoré sa po počiatočných incidentoch podarilo udržať.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina vyrába raketu, ktorá môže zasiahnuť Moskvu. Rusi sú údajne bez obrany

Ukrajina začala sériovú výrobu balistickej rakety krátkeho doletu Sapsan, ktorá podľa Kyjeva môže výrazne zmeniť pomery na fronte, píše denník Times.

Systém, označovaný aj ako Hrim-2 bol prvýkrát nasadený v boji minulý mesiac a podľa Andrija Jermaka, vedúceho kancelárie prezidenta Zelenského, ide o dôkaz rastúcej sily ukrajinského obranného priemyslu.

Analytik Andrij Kramarov vyhlásil, že Rusi vraj nemajú šancu raketu zostreliť. Tvrdí, že vývoj Sapsanu bol v minulosti brzdený, pričom časť technológie sa údajne dostala do Ruska a prispela k vzniku systému Iskander-M.

Domáca verzia rakety môže zasiahnuť ciele do 500 kilometrov, nesie 480 kilogramovú hlavicu a letí rýchlosťou viac než Mach 5.

(mja)

  |  

Imamoglu čelí ďalšiemu obvineniu, hrozia mu štyri roky väzenia

Turecká prokuratúra vzniesla ďalšie obvinenie voči väznenému istanbulskému primátorovi Ekremovi Imamoglovi, ktorý údajne urazil dvoch prokurátorov počas svojho marcového súdneho vystúpenia.

V prípade usvedčenia mu hrozia až štyri roky väzenia. Imamoglu, ktorý je vo väzbe od marca, čelí viacerým obvineniam vrátane korupcie, väzieb na teroristov či vyhrážania sa prokurátorovi.

On sám všetky obvinenia odmieta a jeho podporovatelia ich vnímajú ako politicky motivované. Imamoglu, člen opozície CHP, mal byť hlavným vyzývateľom prezidenta Erdogana v prezidentských voľbách 2028.

Kvôli súdnemu konaniu mu univerzita odobrala titul, čo mu znemožňuje kandidatúru. Jeho zadržanie vyvolalo rozsiahle protesty.

(tasr, mja)

  |  

Ropa prudko zlacnela, trhy reagujú na prímerie medzi Izraelom a Iránom

Ceny ropy v utorok prudko klesli o takmer päť percent po oznámení prímeria medzi Izraelom a Iránom. Cena severomorskej ropy Brent sa prepadla pod hranicu 58,53 eur za barel, pričom ropa WTI klesla na 56,11 eur.

Trhy tak reagovali na zmiernenie napätia v regióne, keďže dohoda o prímerí znižuje riziko výpadkov dodávok ropy z Blízkeho východu.

Irán je tretím najväčším producentom OPEC-u a v minulosti hrozil zablokovaním Hormuzského prielivu, strategického bodu pre svetové dodávky ropy.

K poklesu cien prispelo aj uistenie zo strany Medzinárodnej agentúry pre energetiku o dostatku núdzových zásob a správy o zvyšovaní produkcie v rámci skupiny OPEC+.

(tasr, mja)