Preskočiť na obsah
  |  

Sociálka odmieta, že plánovala odobrať dieťa zabité na Spiši

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa v utorok ohradilo voči špekuláciám, že by plánovalo odobrať dieťa žene, ktorá sa v okrese Kežmarok priznala k jeho zabitiu.

Zdôraznilo, že rodina nebola v ich evidencii ani pod dohľadom a neprebiehalo voči nej žiadne konanie.

Tragická udalosť, pri ktorej podľa polície zomrelo maloleté dieťa, vyvolala vlnu otázok a obvinení. ÚPSVaR však ubezpečil, že bude plne súčinný s vyšetrovacími orgánmi a vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým.

V prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy polícia začala trestné stíhanie a podozrivú ženu zadržala po tom, ako sa sama prihlásila na obvodnom oddelení.

(tasr, lup)

  |  

Vláda: Ukrajinské členstvo v EÚ ohrozí domácich producentov potravín

Vstup Ukrajiny do Európskej únie bude mať podľa analýzy rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka významný vplyv na slovenský agropotravinársky sektor, pričom v niektorých oblastiach sa očakávajú aj negatívne dôsledky.

Materiál, ktorý vláda schválila 25. júna, upozorňuje, že pôdohospodárstvo bude jedným z najcitlivejších sektorov ovplyvnených rozšírením Únie o Ukrajinu.

Východný sused je silným konkurentom najmä v produkcii obilnín, olejnín a živočíšnych produktov.

Slovenský agrosektor bude podľa analýzy čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Najväčšie riziko predstavuje rastúci dovoz hydiny, hydinového mäsa a vajec z Ukrajiny.

Zatiaľ čo v roku 2021 sa na Slovensko doviezlo 1 039 ton hydinového mäsa z Ukrajiny, v roku 2024 to už bolo takmer 23-tisíc ton.

Vláda preto upozorňuje na potrebu pripraviť stratégie na zvládnutie zvýšenej konkurencie a zabezpečiť, aby ukrajinskí producenti spĺňali rovnaké štandardy ako ostatné krajiny Únie.

Zároveň je potrebné podporiť modernizáciu a inovácie v slovenskom agropotravinárskom sektore, aby dokázal čeliť novým výzvam po vstupe Ukrajiny do Európskej únie.

(tasr, red)

  |  

Európska komisia žiada zásah: Rakúsko prekročilo povolený deficit

Európska komisia v utorok oficiálne odporučila začať konanie voči Rakúsku vo veci nadmerného deficitu.

Dôvodom je, že Rakúsko prekročilo trojpercentný limit rozpočtového schodku stanovený v pravidlách Európskej únie – vlani dosiahlo deficit 4,7 percenta hrubého domáceho produktu a v tomto roku sa očakáva 4,5 percenta. 

Rozhodnutie Komisie ešte musí potvrdiť Rada ministrov hospodárstva a financií členských štátov, ktorá by mala o začatí procedúry hlasovať 8. júla. 

Ak bude konanie spustené, Brusel a Viedeň spoločne pripravia plán na zníženie dlhu.

Podobné konania pre vysoké deficity už prebiehajú voči Belgicku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Malte, Poľsku, Slovensku a Rumunsku.

Rakúsko je podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie jediným členským štátom Únie, ktorému v tomto roku predpovedá hospodársky pokles. 

Rakúsky minister financií Markus Marterbauer vyhlásil, že začatie procedúry nie je dôvodom na obavy a neočakáva negatívny vplyv na rating krajiny.

Naopak, úrokové prirážky na rakúske štátne dlhopisy v porovnaní s nemeckými v poslednom období mierne klesli. 

Vláda zároveň obhajuje svoj úsporný program ako nevyhnutný a šetrný voči hospodárstvu.

(tasr, red)

  |  

Zelenskyj sa v Haagu stretne s Trumpom, vynechá rokovanie NATO

Volodymyr Zelenskyj sa v stredu popoludní stretne s Donaldom Trumpom počas samitu NATO v Haagu.

Podľa informácií z AFP sa stretnutie očakáva po zasadnutí Severoatlantickej rady, na ktorom by mali lídri potvrdiť zvýšenie obranných výdavkov na úroveň piatich percent HDP.

Ukrajinský prezident je v Haagu už od utorka, stihol viacero bilaterálnych rokovaní a vystúpil aj v holandskom parlamente. Zároveň prijal pozvanie na štátnu večeru s kráľom Viliamom-Alexandrom a kráľovnou Maximou.

(tasr, lup)

  |  

Ostrý štrajk v GeLiMa: zamestnanci žiadajú vyššie mzdy, vedenie odmieta

Zamestnanci spoločnosti GeLiMa, slovenského výrobcu želatíny a potravinárskych surovín v Liptovskom Mikuláši, vstúpili v stredu 25. júna do ostrého štrajku.

Dôvodom je neúspešné kolektívne rokovanie o mzdovej časti kolektívnej zmluvy na rok 2025.

Odborová organizácia žiadala zvýšenie základných platov o 12 percent, minimálne o 160 eur, a zvýšenie príplatkov za prácu v rizikovom prostredí o 8,8 percenta.

Posledný kompromisný návrh odborov zo 16. júna obsahoval zvýšenie základnej mzdy o 100 eur spätne od 1. januára a zvýšenie príplatkov o 2,8 percenta, no zamestnávateľ tento návrh odmietol.

Do štrajku sa zapojila viac ako polovica zo 107 zamestnancov, a to najmä z výroby. Vedenie spoločnosti reagovalo čiastočnou výlukou, ktorá sa týka zamestnancov nezapojených do štrajku.

Odborári to vnímajú ako snahu narušiť vzťahy na pracovisku.

Podľa vedenia firmy sa rokovania uskutočnili v niekoľkých kolách aj za účasti sprostredkovateľa a navrhli aj konanie pred rozhodcom, čo odbory odmietli.

GeLiMa deklaruje, že rešpektuje právo na štrajk, no považuje ho za krajné riešenie. Firma zároveň uvádza, že je otvorená ďalším rokovaniam s cieľom dosiahnuť dohodu.

(tasr, red)

  |  

Múzeum v Kremnici bude viesť exriaditeľ Slovenského národného múzea

Múzeum mincí a medailí v Kremnici povedie od 1. júla Branislav Panis, skúsený odborník na múzejníctvo a bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Informáciu priniesla Národná banka Slovenska (NBS).

Výberová komisia ho zvolila spomedzi štyroch kandidátov. Panis do múzea prináša viac ako 25 rokov skúseností s kultúrnym manažmentom a rozvojom zbierok či výstav.

Počas pôsobenia v SNM stál za významnými projektmi, ako bolo sťahovanie expozícií počas rekonštrukcie Bratislavského hradu.

Nový riaditeľ označil svoje menovanie za výzvu a plánuje rozvíjať obsah i kvalitu múzea.

Kľúčovou úlohou bude aj obnova priestorov na hrade, ktorá má zatraktívniť návštevu múzea.

Múzeum pod patronátom NBS sa dlhodobo venuje numizmatike a popularizácii finančnej histórie.

(red)