Preskočiť na obsah
  |  

Európa rieši Gazu, Irán aj Trumpa. Lídri debatujú o globálnej odolnosti

Vo štvrtok sa lídri EÚ stretávajú v Bruseli, aby rokovali o štyroch kľúčových témach: podpore Ukrajiny, situácii na Blízkom východe, obrane EÚ a globálnom postavení Únie.

V popredí bude pomoc Kyjevu – od vojenskej až po diplomatickú, vrátane tlaku na Rusko. Pripravovaný 18. balík sankcií však naráža na odpor Slovenska a Maďarska.

V diskusii o Blízkom východe má zaznieť výzva na prímerie v Gaze a humanitárnu pomoc. Riešiť sa bude aj jadrový program Iránu. V oblasti obrany sa očakáva potvrdenie zhody EÚ s cieľmi NATO a zhodnotenie iniciatív ako SAFE.

Pozornosť sa upriami aj na rastúcu potrebu autonómie Únie v súvislosti s možným návratom Donalda Trumpa.

Lídri sa budú zaoberať aj posilnením postavenia eura, migráciou a rozšírením EÚ o Moldavsko a západný Balkán.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a KĽDR obnovili najdlhšie vlakové spojenie na svete

Rusko a Severná Kórea po vyše piatich rokoch obnovili priame vlakové spojenie medzi Moskvou a Pchjongjangom. Prvý osobný vlak, ktorý dorazil bez cestujúcich, vyšiel 17. júna z Pchjongjangu a osem dní na to zastavil v Moskve.

Spojenie bolo prerušené pre pandémiu COVID-19 a jeho obnovenie je podľa predstaviteľa severokórejských železníc symbolom posilnených vzťahov medzi oboma krajinami. Tie sa ešte viac upevnili po samite Kim Čong-una a Vladimira Putina.

Vlaky budú premávať dvakrát mesačne cez Transsibírsku magistrálu, pričom ide o najdlhšiu priamu železničnú trať na svete – meria viac než 10-tisíc kilometrov.

Zaujímavosťou je nasadenie nových vlakov s ekologickým záchodovým systémom.

Predaj lístkov sa začne 60 dní pred odchodom.

V decembri už Rusko a KĽDR obnovili cezhraničné spojenie cez rieku Tuman.

(tasr, lup)

  |  

V Mississippi popravili väzňa po rekordných 48 rokoch čakania

Richard Gerald Jordan, ktorý strávil takmer 50 rokov v cele smrti, bol v stredu popravený v štáte Mississippi. Odsúdený za únos a vraždu Edwiny Marterovej v roku 1976, bol v čase smrti 79-ročný.

Jordan, vietnamský veterán s PTSD, sa k činu priznal a úrady priviedol k telu obete. Jeho posledné odvolanie zamietol Najvyšší súd USA.

Pred popravou sa ospravedlnil rodine obete a poďakoval svojej manželke a právnikom.

Poprava sa uskutočnila smrtiacou injekciou o 18:00 miestneho času, pričom smrť nastala o 16 minút neskôr. Jeho poprava bola len treťou v štáte za uplynulú dekádu.

Príbuzní obete sa na akte nezúčastnili; podľa jedného zo synov mala poprava prebehnúť už dávno. Prípad Jordana patrí medzi najdlhšie čakania na výkon trestu smrti v histórii USA.

(tasr, lup)

  |  

V Kirgizsku posilňujú kirgizštinu, ruština mizne z médií aj úradov

Kirgizský parlament prijal zákon, ktorým výrazne posilňuje postavenie kirgizského jazyka na úkor ruštiny.

Nové pravidlá zaväzujú médiá, aby aspoň 60 percent obsahu vysielali v kirgizštine, a reklamy či názvy miest musia byť primárne v tomto jazyku.

Zároveň zákon vyžaduje, aby verejní činitelia – vrátane sudcov a poslancov – ovládali kirgizštinu. Hoci ruština stále dominuje v bežnej komunikácii a ovláda ju až 80 percent populácie, vláda sa týmto krokom snaží posilniť národnú identitu.

Kritici varujú pred personálnymi komplikáciami, keďže časť úradníkov jazyk neovláda dostatočne. Tento krok prichádza v období oslabovania ruského vplyvu v stredoázijskom regióne, čo niektorí analytici dávajú do súvisu aj s inváziou Ruska na Ukrajinu.

Znalosť ruštiny je pritom naďalej vnímaná ako výhoda, najmä pri migrácii za prácou do Ruska.

(tasr, lup)

  |  

Mexiko hrozí žalobou na SpaceX pre ekologické škody

Mexiko pohrozilo právnymi krokmi voči SpaceX pre možné ekologické škody spôsobené nedávnym výbuchom vesmírnej lode Starship pri mexicko-amerických hraniciach.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová uviedla, že vláda analyzuje porušenie medzinárodných zákonov s cieľom podniknúť právne kroky.

Loď explodovala počas testu na základni Starbase v Texase, pričom podľa SpaceX došlo k „vážnej anomálii“. Hoci incident nespôsobil zranenia, Mexiko vyšetruje dopady padajúcich trosiek a opakovaných štartov na životné prostredie v štáte Tamaulipas.

Kritiku si vyslúžilo aj nedávne rozhodnutie amerického úradu FAA, ktorý povolil výrazné zvýšenie počtu štartov Starship – z piatich na 25 ročne.

Úrad síce tvrdí, že to nebude mať negatívny vplyv, no ochranári varujú pred ohrozením citlivých druhov živočíchov v regióne.

(tasr, lup)

  |  

Ruská agresia má mať dôsledky. Zelenskyj podpísal dohodu o tribunáli

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal s Radou Európy dohodu o zriadení osobitného tribunálu, ktorý má súdiť najvyššie ruské vedenie za vojnové zločiny na Ukrajine. Ide o historický krok, keďže pôjde o prvý tribunál zriadený pod záštitou tejto organizácie.

Cieľom je preklenúť právnu medzeru, ktorú ponecháva Medzinárodný trestný súd v Haagu – ten totiž nemá právomoc stíhať „zločin agresie“.

Zelenskyj po podpise vyhlásil, že agresia musí byť potrestaná a že Európa musí vystupovať jednotne.

Tribunál by mohol začať fungovať už budúci rok, jeho sídlo však ešte nie je určené – prezident by preferoval Haag. Dohodu v Štrasburgu podpísal s generálnym tajomníkom Alainom Bersetom.

Európski ministri zahraničných vecí vyjadrili podporu iniciatíve ešte v máji na stretnutí v Ľvove. Podľa RE sa očakáva rozšírená dohoda, ktorá umožní širšiu medzinárodnú podporu a spoluúčasť na jeho činnosti.

(tasr, lup)