Preskočiť na obsah
  |  

Americký výbor odporúča obmedziť vo vakcínach látku, súvislosť s autizmom nemá

Poradný výbor pre očkovacie postupy v USA vymenovaný ministrom zdravotníctva USA Robertom F. Kennedym Jr. vo štvrtok odporučil nepoužívať vo vakcínach látku tiomersal, známejšiu ako thimerosal, ktorá sa používa ako konzervačná látka v niektorých viacdávkových vakcínach proti chrípke.

Rozhodnutie sa týka najmä vakcín pre deti, tehotné ženy a dospelých. Odporúčanie prichádza napriek tomu, že vedecké štúdie opakovane vyvrátili súvislosť tiomersalu s autizmom, ktorá dlhé roky vyvolávala obavy verejnosti.

Podľa CDC však už počas chrípkovej sezóny 2024–25 bolo 96 percent vakcín v USA bez tiomersalu, takže zmena ovplyvní len malú časť trhu.

Rozhodnutie môže mať vplyv najmä na spôsob výroby vakcín v rozvojových krajinách, kde sa viacdávkové vakcíny stále využívajú.

(tasr, mja)

  |  

V Srbsku zadržali podozrivých z prevratu, v Belehrade vypukli protesty

V Srbsku zadržali šesť ľudí podozrivých zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu, čo vyvolalo protesty v Belehrade. Polícia tvrdí, že zadržaní plánovali násilnú zmenu režimu a útoky na políciu a médiá, pričom jeden z nich mal zbraň a muníciu.

Medzi zadržanými je aj opozičný politik a vojnový veterán. Napätie stúpa pred víkendovým zhromaždením študentov a opozície, ktoré žiada predčasné voľby.

Srbský prezident Aleksandar Vučič to odmieta a organizátorov obviňuje zo snahy vyvolať násilie počas významného sviatku Vidovdan.

Situáciu vyhrotilo aj zadržanie študenta za súkromné rozhovory cez mobil. Opozícia dlhodobo kritizuje Vučiča za autoritárske praktiky a potláčanie slobôd.

(tasr, mja)

  |  

V Bolešove zhorel balón krátko po štarte, dvaja zranení sú v nemocnici

Pri obci Bolešov v okrese Ilava došlo v pondelok večer k vážnej nehode teplovzdušného balóna, ktorý začal horieť krátko po štarte a následne dopadol na pole pri ceste. Na mieste zasahovali hasiči aj leteckí záchranári.

Podľa hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petry Klimešovej utrpeli zranenia dvaja muži, informuje spravodajský portál televízie Markíza.

Jedného z nich, ktorý utrpel popáleniny a je na umelej pľúcnej ventilácii, previezli do bratislavskej nemocnice v Ružinove.

Druhého muža, ktorý sa nadýchal splodín horenia, previezla hasičská záchranka do nemocnice v Trenčíne. Presné príčiny nehody zatiaľ nie sú známe.

(mja)

  |  

Moskva varuje Berlín, chystá odvetu za spor o novinárov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolá nemeckého veľvyslanca Alexandra Grafa Lambsdorffa v súvislosti s obvineniami, že Berlín obťažuje ruských novinárov pôsobiacich v Nemecku.

Moskva oznámila, že pripravuje odvetné opatrenia, podobne ako v novembri 2024, keď vyhostila novinárov nemeckej televízie ARD po tom, čo Nemecko nariadilo odchod dvoch zamestnancov ruskej štátnej televízie Pervyj kanal.

Hovorkyňa ruského rezortu Marija Zacharovová obvinila Nemecko z porušovania slobody tlače a nátlaku na ruských novinárov a ich rodiny.

Berlín tvrdí, že ruskí novinári môžu slobodne pôsobiť, ak dodržiavajú zákony a pravidlá pobytu. Podľa DPA môže Rusko ako odvetu vyhostiť ďalších nemeckých novinárov.

(tasr, mja)

  |  

Irán zrejme uchoval urán, USA neposkytli spojencom jasné dôkazy

Irán pravdepodobne ešte pred víkendovým bombardovaním Spojených štátov premiestnil svoje zásoby vysoko obohateného uránu, vyplýva z predbežných analýz európskych spravodajských služieb.

To spochybňuje tvrdenia prezidenta Trumpa, že americké útoky zničili iránsky jadrový program. Jadrový komplex Fordó, kľúčový pre obohacovanie uránu, podľa odhadov síce utrpel značné škody, ale nie úplné zničenie.

USA navyše podľa expertov neposkytli spojencom jasné dôkazy o rozsahu škôd ani o ďalšej stratégii voči Teheránu.

Irán tvrdí, že zásoby premiestnil už pred útokmi, zatiaľ čo odborníci upozorňujú, že ak si ponechal centrifúgy a urán na utajených miestach, stále môže pokračovať vo výrobe štiepneho materiálu na jadrové zbrane.

(tasr, mja)

  |  

Washington Post: Ukrajinská ekonomika balansuje na hrane

Na samite NATO prezident Donald Trump priznal, že ho prekvapuje, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom stále pokračuje, lebo pôvodne očakával, že konflikt rýchlo vyrieši. Podľa ukrajinských predstaviteľov a analytikov je však čoraz jasnejšie, že vojna sa môže natiahnuť až do konca roka 2026.

Ukrajina zatiaľ funguje vďaka výraznej západnej finančnej pomoci, no rastú obavy, že táto podpora nebude stačiť. Ekonomický rast štátu má dosiahnuť len tri percentá.

Prezident Volodymyr Zelenskyj apeluje na Západ, aby krajine poskytol 40 miliárd dolárov ročne na zabezpečenie základných výdavkov, ako sú dôchodky či zdravotníctvo. V súčasnosti sú tieto výdavky kryté hlavne z úrokov zo zmrazených ruských aktív. V roku 2026 však už podpora pokryje iba polovicu potrebnej sumy.

Nádeje na ekonomické oživenie po neúspešnom prímerí v polovici tohto roka postupne vyprchávajú, píše denník Washington Post. Ukrajinská vláda upozorňuje, že už nemá kde škrtať výdavky.

Hoci sektor obnoviteľnej energie, vojenskej výroby a bánk rastie, celková dôvera investorov je nízka. Zahraniční investori zatiaľ veľké investície do krajiny odkladajú, čakajú na prímerie. Väčšina ukrajinských firiem len udržiava prevádzku a veľké projekty realizujú mimo Ukrajiny - vstup zvažujú až po skončení bojov. Konflikt, územné straty či útoky na infraštruktúru podkopávajú ich dôveru.

Kým ruské útoky pokračujú, Ukrajina ekonomicky prežíva – no dlhodobo je takýto stav neudržateľný.

(mja)