Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj ocenil Dudu najvyšším ukrajinským radom za vojenskú podporu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie pre cudzincov – Rad slobody.

Stalo sa tak počas neohlásenej sobotňajšej návštevy Dudu v Kyjeve, ktorá sa uskutočnila symbolicky v Deň ukrajinskej ústavy. Zelenskyj vyzdvihol jeho osobný prínos k posilňovaniu poľsko-ukrajinských vzťahov a neochvejnú podporu suverenity Ukrajiny v čase vojny s Ruskom.

Duda, ktorý vo funkcii končí v auguste, počas návštevy spolu so Zelenským položil vence za padlých ukrajinských vojakov a zdôraznil, že podpora Ukrajiny bola z pohľadu bezpečnosti Poľska kľúčová.

Jeho slová odzneli v čase, keď sa symbolicky lúči so svojou prezidentskou funkciou.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí zároveň pri tejto príležitosti uistilo Kyjev o pokračujúcej solidarite a podpore. Zelenskyj už potvrdil, že na návštevu pozve aj Dudovho nástupcu Karola Nawrockého.

Ten síce deklaruje pokračovanie podpory Ukrajine v obrane, no zároveň sa otvorene stavia proti jej vstupu do Európskej únie a NATO. 

(tasr, dpa, pap, max)

Minúta  |  

Ukrajinci sa prikláňajú k dohode, ale obnovu hraníc si žiada viac ako pätina

Viac ako polovica Ukrajincov by privítala kompromisné riešenie na ukončenie vojny so zapojením medzinárodných lídrov. Vyplýva to z prieskumu realizovaného Inštitútom Janus, Centrom SOCIS a publikáciou Barometer verejnej mienky. Píše Ukrajinska pravda.

Presne 55,7 percenta respondentov podporuje hľadanie dohody, ktorá by ukončila boje. Ďalších 16,6 percenta by súhlasilo s dočasným prímerím a zastavením bojov na aktuálnej frontovej línii.

Na druhej strane 21,4 percenta opýtaných Ukrajincov chce pokračovať v bojoch. Z toho 12,8 percenta až do obnovenia hraníc z roku 1991 a 8,6 percenta do návratu k stavu pred ruskou inváziou z roku 2022.

Iba 1,2 percenta respondentov zvolilo inú odpoveď a jeden z 20 opýtaných sa nevedel vyjadriť.

Prieskum realizovali od 6. do 11. júna na vzorke dvetisíc plnoletých naprieč celou Ukrajinou.

(max)

Minúta  |  

Deti nemusia byť na výučbe s LGBTQ+ knihami, rozhodol súd USA

Rozprávkové knihy s LGBTQ+ postavami v školských laviciach vyvolali právnu búrku a skončili až pred Najvyšším súdom USA – a ten rozhodol v prospech rodičov.

V piatok zrušil verdikt nižšieho súdu, ktorý nedovolil rodičom vyňať deti z hodín s LGBTQ+ obsahom, čím potvrdil, že nútená účasť porušuje ich náboženskú slobodu.

Konkrétny prípad sa týkal kresťanských a moslimských rodičov zo štátu Maryland. Tí argumentovali, že školský obvod Montgomery porušuje ich ústavné právo vychovávať deti v súlade s vierou.

Sudca Samuel Alito vo väčšinovom stanovisku (6 : 3) upozornil na "veľmi reálnu hrozbu narušenia" náboženských presvedčení. Liberálna sudkyňa Sotomayorová však varovala, že ak deti nebudú vystavené iným názorom, môže to oslabiť ich schopnosť žiť v pluralitnej spoločnosti.

Školský obvod sa obhajoval snahou o reprezentáciu rôznych rodín. Pred dvomi rokmi pritom ukončil možnosť odmietnutia účasti, keď sa rastúci počet žiadostí o oslobodenie študentov od týchto hodín stal logisticky neuskutočniteľným a vyvolal obavy zo "sociálnej stigmy a izolácie" medzi študentmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecký prezident varuje: Konfliktu s ICC pre Netanjahua sa treba vyhnúť

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa vyjadril, že Berlín by sa mal vyvarovať otvoreného konfliktu s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v súvislosti so zatykačom na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Píše Politico.

V rozhovore pre Deutschlandfunk upozornil, že medzinárodné právo je súčasťou nemeckej identity, no zároveň naznačil, že praktické riešenie situácie by malo zohľadniť diplomatickú realitu.

Zatykaču ICC čelí Netanjahu pre údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane používania hladovania ako vojnového nástroja.

Nemecko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC, je tak povinné izraelského premiéra zatknúť, ak by vstúpil na jeho územie.

Kancelár Friedrich Merz však už skôr vyhlásil, že Netanjahu by mohol Nemecko navštíviť bez rizika zatknutia, čo otvorilo diskusiu o tom, do akej miery Berlín rešpektuje záväzky voči súdu.

Európska únia zároveň posudzuje, či Izrael porušil ľudské práva v Gaze, čím by mohlo dôjsť aj k porušeniu asociačnej dohody s Európskou úniou.

(max)

Minúta  |  

Scholz: Putin chce rozšíriť územie na Ukrajine, ilúzie o Rusku sú nebezpečné

Bývalý nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu na konferencii Sociálnodemokratickej strany Nemecka v Berlíne varoval svojich spolustraníkov pred ilúziami o zámeroch ruského prezidenta Vladimira Putina.

Scholz zdôraznil, že Kremeľ si chce udržať dobyté územia Ukrajiny a usiluje sa o ich rozšírenie.

Podľa neho Putin nesmie uspieť v násilnom posune hraníc, pretože tým porušil desaťročia porozumenia v povojnovej Európe. Z tohto zlomového bodu musia podľa Scholza vyplynúť dôsledky.

Scholz zároveň vyzdvihol posilňovanie nemeckej armády Bundeswehr a prehĺbenie spolupráce v rámci Severoatlantickej aliancie ako správne kroky.

Vyzval ľudí s vysokými príjmami, aby viac prispievali na financovanie obranyschopnosti krajiny a nesnažili sa o daňové úľavy.

Na konferencii Sociálnodemokratickej strany Nemecka sa diskutovalo aj o postoji strany k Rusku, ktorý je predmetom kontroverzií.

V minulosti bola kritizovaná za sympatie k Moskve, ktoré v časti strany pretrvávajú aj po ruskej invázii na Ukrajinu.

Minister obrany Boris Pistorius odmietol výzvy na zmenu politiky voči Rusku a zdôraznil, že realitu určuje konanie Vladimira Putina.

(tasr, red)

Minúta  |  

Štátny dlh USA môže do desiatich rokov vzrásť na kritickú úroveň

Nemecká štátna rozvojová banka KfW varuje, že štátny dlh Spojených štátov amerických by sa v nasledujúcom desaťročí mohol zvýšiť na nebezpečnú úroveň.

Podľa najnovšej štúdie by pomer verejného dlhu USA k výkonu ekonomiky mohol za určitých okolností vzrásť z aktuálnych približne 120 percent až na 170 percent hrubého domáceho produktu.

Tento nárast by mohol viesť k strate dôvery investorov v americkú ekonomiku, ktorá je najväčšou na svete.

KfW upozorňuje, že bez zásadných protiopatrení, ako je zvýšenie daní alebo zníženie verejných výdavkov, by sa Spojené štáty mohli dostať do dlhovej špirály.

Plány prezidenta Donalda Trumpa na trvalé zníženie daní, známe ako „One Big Beautiful Bill“, by podľa banky ešte viac prehĺbili štrukturálny deficit krajiny.

Aj keď by zníženie daní mohlo krátkodobo podporiť rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska by mohlo ohroziť udržateľnosť štátneho dlhu.

KfW pripomína, že dôvera finančných trhov v Spojené štáty už bola narušená, čo sa prejavilo oslabením dolára a rastom neistoty na globálnych trhoch.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.