Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort zdravotníctva chystá fond na inovatívne lieky aj zmeny pri výnimkách

Výrazné zmeny v oblasti úhrad liekov plánuje ministerstvo zdravotníctva. Kľúčovým krokom má byť vznik nového fondu, z ktorého by sa hradili inovatívne lieky a liečivá na zriedkavé choroby.

Rezort zároveň pripravuje novelizáciu zákona o úhradách liekov, ktorá by mala odstrániť bariéry pri vstupe generík a biosimilárov, zjednodušiť kategorizáciu a upraviť pravidlá pre výnimkové úhrady.

Podľa predbežných informácií má nový fond jasne definovať, aké lieky a za akých podmienok bude možné z neho financovať.

Cieľom je zabezpečiť lepšiu dostupnosť liečby pre pacientov, keďže súčasná legislatíva nedokáže flexibilne reagovať na špecifiká liekov pre malé skupiny pacientov.

Zmeny sa dotknú aj procesu uzatvárania zmlúv o úhradách pre lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny.

Ministerstvo reaguje na problémy, ktoré priniesla novela z roku 2022 a ktoré podľa neho spôsobujú praktické komplikácie.

Pripomienkové konanie k návrhom by sa malo začať v auguste.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzsko podmieňuje sankcie voči Iránu prepustením zajatcov

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo štvrtok vyhlásil, že rozhodnutie Francúzska o opätovnom uvalení sankcií na Irán bude závisieť od prepustenia dvoch francúzskych občanov zadržiavaných v Teheráne.

Cécile Kohlerová a Jacques Paris, ktorí boli zatknutí v máji 2022, boli tento týždeň oficiálne obvinení zo špionáže pre izraelský Mossad, sprisahania s cieľom zvrhnúť režim a korupcie, pričom tieto obvinenia môžu viesť až k trestu smrti. 

Barrot označil tieto obvinenia za „úplne nepodložené a neodôvodnené“ a zdôraznil, že ich prepustenie je pre Paríž absolútnou prioritou.

Francúzsko už v máji podalo na Irán žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore pre údajné svojvoľné zadržiavanie občanov a porušovanie medzinárodného práva. 

Prezident Emmanuel Macron označil dvojicu za „štátnych rukojemníkov“ a obvinil Teherán z využívania zadržiavaných cudzincov na politický nátlak.

Barrot zároveň pripomenul, že Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo môžu v prípade potreby využiť takzvaný „snapback“ mechanizmus a obnoviť globálne sankcie OSN voči Iránu, ak Teherán nebude ochotný pristúpiť na prísnejšie obmedzenia jadrového programu. 

Tento krok by znamenal obnovenie embarga na zbrane, jadrové zariadenia a finančné služby.

(tasr, red)

Minúta  |  

Huliak sa musí ospravedlniť ochranárovi za urážky a zaplatiť mu ujmu

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru) sa musí písomne ospravedlniť ochranárovi Mariánovi Hletkovi za sériu hrubo urážlivých a nepravdivých výrokov.

Rozhodol o tom vo štvrtok Okresný súd Zvolen.

Rozsudkom, voči ktorému sa je možno odvolať, zároveň Huliakovi nariadil zaplatiť 7 500 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy.

Minister ochranára opakovane obviňoval z manipulácie štatistík o počte medveďov, neoprávneného čerpania eurofondov, ba dokonca z podielu na smrti bieloruskej turistky po vlaňajšom útoku medveďa.

Súd tieto tvrdenia vyhodnotil podľa bývalého štátneho tajomníka envirorezortu a Hletkovho obhajcu Michala Kiču ako nepravdivé a spoločensky nebezpečné.

Zároveň skonštatoval, že ich cieľom bolo zvýšiť Huliakovu politickú popularitu, pričom znevažovali Hletkov profesionálny aj ľudský charakter.

Podľa rozsudku Huliak prekročil hranice slobody prejavu, keď verejne označil Hletka za "zmrda" či "16-kilového chudáka".

Tieto výroky podľa súdu podnecujú nenávisť a nemajú v demokratickej spoločnosti miesto.

Pre ta3 ministerstvo v mene Huliaka reagovalo, že rozsudok komentovať nebudú, no minister sa odvolá.

(max)

Minúta  |  

Ruská armáda tvrdí, že obsadila pohraničnú dedinu. Otvorila nový front

Ruská armáda tvrdí, že obsadila ukrajinskú pohraničnú dedinu Milove v Charkovskej oblasti, čím podľa vlastných slov otvorila nový front na spoločnej hranici. 

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že dedinu „oslobodilo“ v dôsledku rozhodných akcií, pričom použilo ruský názov Melovoje.

Ukrajinská strana sa k tvrdeniu bezprostredne nevyjadrila, no počas štvrtkového brífingu uviedla, že ruské jednotky sa opakovane pokúšali prekročiť hranicu pri Milove, avšak ukrajinské sily ich postup „vytrvalo zadržiavali“.

Milove leží na úseku hranice, ktorý sa ruským silám nepodarilo prekročiť od začiatku invázie v roku 2022 a pred konfliktom v nej žilo niekoľko stoviek ľudí. 

Podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ruská armáda v júni zrýchlila svoj postup už tretí mesiac po sebe a dosiahla najväčšie územné zisky od novembra minulého roka. 

Ruské jednotky tak pokračujú v tlaku na preťažené a početne oslabené ukrajinské sily na fronte.

Situácia na severovýchode Ukrajiny sa tak ďalej vyostruje a obsadenie strategických lokalít, ako je Milove, môže mať významné dôsledky pre ďalší vývoj konfliktu a bezpečnosť pohraničných oblastí.

(tasr, red)

Minúta  |  

Čína viní Hegsetha z podnecovania konfliktu: On nechce mier

Čína ostro reagovala na slová amerického ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý vyzval spojencov USA na posilnenie armád s cieľom čeliť Pekingu.

Hegseth varoval pred čínskymi vojenskými ambíciami v Ázii a apeloval na „mier prostredníctvom sily“.

Čínsky predstaviteľ Liou Ťien-čchao to označil za „hegemonistické myslenie“ a obvinil USA z podnecovania konfliktu namiesto hľadania dialógu.

Peking zároveň varoval, že v otázke Taiwanu neustúpi a odmieta jeho nezávislosť.

Napätie medzi oboma veľmocami pretrváva nielen v súvislosti s Juhočínskym morom a Taiwanom, ale aj v otázkach technológií, bezpečnosti a globálnych konfliktov.

Hoci sa v júni podarilo dosiahnuť dohodu o obchodnom prímerí, zásadné nezhody pretrvávajú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Aliancia zvažuje možné scenáre pre prípadný ústup USA z Európy

Európski spojenci NATO sa v tichosti pripravujú na možné zníženie počtu amerických vojakov v Európe, čo by mohlo výrazne zasiahnuť obranné kapacity Aliancie.

Donald Trump podľa portálu Euractiv zvažuje stiahnutie 10- až 20-tisíc vojakov z aktuálnych 80-tisíc, najmä v prospech Ázie a Blízkeho východu.

Hoci Biely dom zatiaľ nerozhodol, viaceré štáty – obzvlášť na východnom krídle NATO – naliehajú na revíziu obranných plánov.

Americká prítomnosť je kľúčová pre logistiku, vzdušné sily aj satelitné systémy. Rýchle rozhodnutia bez konzultácií by mohli spôsobiť bezpečnostné medzery, preto sa očakáva dôraz na koordináciu.

Nové menovanie amerického veliteľa v NATO prinieslo len čiastočné upokojenie. Zároveň sa prejavuje tlak na európske štáty, aby urýchlili vlastné zbrojné investície.

Rutte vyzval, aby sa menej obávali Washingtonu a viac konali.

(euractiv, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.