Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzski policajti rozrezali čln s migrantmi, Británia víta zásah

Muži zákona zasiahli proti preplnenému nafukovaciemu člnu s migrantmi smerujúcimi do Británie priamo na mori, keď nožmi poškodili jeho trup. Incident sa odohral južne od Boulogne a vyvolal vlnu diskusií o sprísnení opatrení proti ilegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv, informuje BBC.

Zásah bol výnimočný, keďže štandardné pravidlá zakazujú policajtom vstup do mora, pokiaľ nejde o záchranu života. Tentokrát však dôstojníci konali práve pre bezprostredné ohrozenie – čln, v ktorom boli aj deti, bol preťažený a nebezpečný.

Krok francúzskej polície priživuje špekulácie o zmene taktiky pod tlakom britskej vlády a verejnosti, ktorá požaduje rázne kroky proti organizovaným prevádzačom a takzvaným taxi-člnom. Polícia však tvrdí, že pravidlá ostávajú rovnaké a zásahy sú povolené len pri hrozbe tragédie.

Britský premiér zásah privítal ako signál, že štáty začínajú brať ochranu hraníc vážne. Konzervatívne kruhy žiadajú ďalšie opatrenia vrátane hliadkových lodí, aby sa nelegálne pokusy zastavili ešte predtým, ako sa migranti dostanú na otvorené more.

(mja)

Minúta  |  

Po kolonoskopii v Nemocnici sv. Michala hlásia zápaly a hospitalizácie

V bratislavskej Nemocnici sv. Michala skončilo po kolonoskopii na nemocničnom lôžku minimálne päť pacientov, pravdepodobne pre zámenu roztokov pri výplachu čriev.

Podľa informácií denníka SME, ktoré potvrdili tri nezávislé zdroje vrátane lekára z nemocnice, mali niektorí pacienti zápal čreva a ďalšie komplikácie. Nemocnica tieto tvrdenia označila ako klamlivé, no príčinu problémov zatiaľ nespresnila.

Celkovo podľa nemocnice zaznamenali sedem prípadov „neštandardných reakcií“, ich počet sa však môže zvýšiť. Prípad vyšetruje polícia, zatiaľ nikoho neobvinili.

(mja)

Minúta  |  

Rokovania EÚ s Trumpom viaznu, Únia chce predĺžiť status quo

Rokovania medzi Európskou úniou a administratívou prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ nepriniesli zásadný prielom.

Podľa piatich diplomatov EÚ, ktorí sú oboznámení s priebehom rozhovorov, Únia teraz zvažuje predĺženie súčasného obchodného režimu, aby sa vyhla zvyšovaniu ciel.

EÚ sa už vopred vzdala nádeje na uzatvorenie komplexnej obchodnej dohody pred Trumpovým termínom 9. júla. Po rokovaniach vo Washingtone však nie je jasné, či sa podarí dosiahnuť aspoň čiastočnú dohodu.

V posledných mesiacoch prebiehajú medzi USA a EÚ spory o clá na oceľ, hliník či poľnohospodárske produkty. Zvýšenie ciel môže výrazne zasiahnuť európsky export a ohroziť pracovné miesta v kľúčových odvetviach.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Berlín chce dobrovoľnú vojenskú službu, v hre sú aj povinné odvody

Nemecko plánuje zaviesť nový program dobrovoľnej šesťmesačnej vojenskej služby s cieľom posilniť obranu krajiny a zvýšiť počet vycvičených záložníkov.

Berlín reaguje na rastúce bezpečnostné obavy z Ruska a tlak NATO, aby členské štáty viac investovali do vlastnej obrany. Dobrovoľníci by sa počas programu zamerali na jednoduchšie úlohy, napríklad strážnu službu.

Ak sa nepodarí získať dostatočný počet dobrovoľníkov, zvažuje sa opätovné zavedenie povinných odvodov, čo však vyvoláva kontroverzie, vrátane nesúhlasných hlasov v radoch sociálnych demokratov.

Minister obrany Boris Pistorius chce zvýšiť počet vojakov Bundeswehru zo 180-tisíc na 260-tisíc. Nová legislatíva by mala vstúpiť do platnosti v januári 2026.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ presviedča Slovensko, že koniec ruských energií zvládne aj bez subvencií

Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen uistil, že Európska komisia robí maximum, aby rozptýlila obavy členských krajín vrátane Slovenska z plánu REPowerEU, ktorého cieľom je ukončiť dovoz ruskej ropy a plynu do roku 2027.

Počas návštevy najväčšej geotermálnej elektrárne EÚ v Aarhuse zdôraznil potenciál tejto lacnej a obnoviteľnej energie, ktorá zvyšuje energetickú nezávislosť Európy.

Slovensko podľa neho zatiaľ slabo využíva geotermálne zdroje, hoci ich má dostatok. Jorgensen pripomenul, že EÚ ročne minie 400 miliárd eur na dovoz fosílnych palív, z čoho Rusko stále profituje.

Zdôraznil, že EK neplánuje kompenzácie, ale garantuje bezpečné dodávky energií. Verí, že Slovensko nakoniec plán podporí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje skrátenie termínu konca dovozu plynu z Ruska

Fínsky europoslanec Ville Niinistö navrhuje, aby EÚ ukončila dovoz ruského plynu už do roku 2026, o rok skôr, než predpokladá návrh Európskej komisie.

Cieľom je zrýchlené prerušenie energetických väzieb s Ruskom po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine. Hoci objem ruského plynu v EÚ klesol výrazne, únia stále dováža skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska.

Nová legislatíva má prinútiť energetické firmy k ukončeniu dlhodobých kontraktov s ruskými partnermi a členské štáty k príprave plánov na úplné odstrihnutie sa od ruskej energie. Niinistö zároveň kritizuje, že návrh nerieši dostatočne otázku ropy.

Schválenie bude závisieť od politickej dohody v Európskom parlamente a následných rokovaní s členskými štátmi. Výrazný odpor už vyjadrili Maďarsko a Slovensko.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.