Preskočiť na obsah
  |  

Horúčavy a klimatická zmena tlačia čínsku sieť na hranicu možností

Čína zápasí s rekordnou vlnou horúčav, ktorá spôsobila historický nárast spotreby elektrickej energie na viac než 1,5 miliardy kilowattov. Extrémne horúčavy zasiahli veľké juhozápadné mestá ako Čchung-čching a Čcheng-tu, až po južný prístav Kuang-čou.

Meteorológovia pripisujú tento klimatický extrém zmene klímy, počas posledných dní zaznamenali na ôsmich meteorologických staniciach teplotné rekordy.

Napriek enormnej záťaži je elektrická sieť zatiaľ stabilná, no odborníci varujú, že riziko obmedzenia dodávok elektriny počas leta stále rastie. Solárna energia tvorila približne polovicu zvýšenia výroby elektriny v júni.

Od začiatku leta bolo prekonaných 36 regionálnych rekordov v spotrebe elektriny.

Okrem hrozby pre poľnohospodárstvo a klesajúce príjmy farmárov ohrozuje horúčava aj výrobu a prevádzku významných prístavov. Zvyšuje sa aj tlak na zdravotné zariadenia.

Úľava môže prísť v pondelok s príchodom tropickej búrky Wilpha, hoci tlak subtropického systému môže jej postup spomaliť a udržať tak vysokú záťaž elektrickej siete.

(reuters, red)

  |  

Roth Neveďalová: Financovanie agrosektora musí zostať stabilné

Európsky parlament bude podľa europoslankyne Kataríny Roth Neveďalovej (Smer) vo vyjednávaniach o novom viacročnom finančnom rámci dôsledne stáť na strane farmárov.

„Poľnohospodári nesmú byť tí, ktorí ponesú dôsledky Európskej zelenej dohody. Potrebujú viac pomoci, menej byrokracie a garanciu adekvátnej finančnej podpory,“ zdôraznila po stredajšej účasti na demonštrácii farmárov v Bruseli.

Podľa Neveďalovej síce Komisia navrhuje 300 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku, no reálne farmári získajú menej – keďže celkový rozpočet rastie, ich podiel klesá.

Slovensko aj ďalšie východoeurópske štáty preto trvajú na postupnom dorovnávaní priamych platieb aspoň na úroveň priemeru EÚ – aktuálne slovenskí poľnohospodári dosahujú asi 85 percent úrovne západných kolegov.

Roth Neveďalová upozornila aj na otvorené otázky okolo dovozu ukrajinských agrokomodít, kde kvóty na med a ďalšie produkty zostávajú vyššie než pred vojnou. „Potravinová bezpečnosť závisí od úrovne podpory farmárov. Europarlament bude bojovať za stabilné a spravodlivé podmienky,“ uzavrela.

(tasr, red)

  |  

Dronové útoky na Rusko: Belgorod s troma mŕtvymi, zranené deti vo Voroneži

Ruská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zachytila a zneškodnila 122 ukrajinských dronov, ktoré mierili na Moskovskú oblasť a ďalšie ruské regióny.

Najvyššiu intenzitu útokov zaznamenali v prihraničných oblastiach Belgorod, Kursk a Briansk, kde bolo zostrelených spolu vyše osemdesiat dronov. V Moskovskej oblasti bolo zničených tri bezpilotné lietadlá.

Útoky si vyžiadali niekoľko zranených – v Smolenskej oblasti utrpela poranenia jedna osoba a vo Voroneži boli zranené tri deti po zásahu obytného domu úlomkami dronu.

Najtragickejšia situácia bola v Belgorodskej oblasti, kde pri ukrajinskom dronovom útoku zahynuli traja ľudia a ďalších 17 utrpelo zranenia.

Ruské ministerstvo obrany informuje len o počte zničených dronov, nie o celkovom počte odpálených strojov. Ukrajina sa k útokom zatiaľ nevyjadrila.

(tasr, red)

  |  

Štáty EÚ sa o predaji svojich Patriotov dozvedeli, keď to oznámil Trump

Americký prezident Donald Trump v posledných dňoch predstavil nový model vojenskej podpory Ukrajiny. Európske štáty by mali Kyjevu darovať moderné zbrane, predovšetkým protivzdušné systémy Patriot a Spojené štáty im ich následne doplnia alebo nahradia americkou technikou.

Trump však nepredstavil konkrétny návrh. Generálny tajomník Mark Rutte spomenul, že ochotných zapojiť sa je šesť štátov NATO – Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada.

Vysokopostavení predstavitelia dvoch z týchto krajín agentúre Reuters povedali, že sa o pláne dozvedeli až v momente jeho oznámenia.

„Je mi úplne jasné, že nikoho vopred neinformovali o presných podrobnostiach,“ povedal iný európsky veľvyslanec. „Mám tiež podozrenie, že vo vnútri administratívy sa až teraz začínajú zaoberať tým, čo to v praxi znamená.“

Podľa desiatich úradníkov v USA a Európe bude konečná výška podpory pre Ukrajinu závisieť od nadchádzajúcich rokovaní o tom, kto poskytne aké vybavenie. Prvé zbraňové systémy možno napadnutý štát získa až na jeseň.

(reuters, sie)

  |  

Pilotova chyba, alebo porucha? Správa po tragédii Air India vyvoláva otázky

Predbežná správa o júnovej havárii Boeingu 787 spoločnosti Air India v Ahmedabade odhalila, že krátko po štarte boli obom motorom úplne prerušené prívody paliva – na zázname z kokpitu počuť, ako prvý dôstojník pýta kapitána, prečo prepol palivové spínače do polohy „cutoff“.

Ten však tvrdil, že to neurobil.

Správa uvádza, že prepnutie oboch spínačov nastalo takmer naraz, hneď po odlepení lietadla od zeme.

Okamžite vypadol ťah na oboch motoroch a automatika sa márne pokúšala o reštart – stroj bol už príliš nízko na zotavenie. Havária si vyžiadala 260 obetí vrátane 19 ľudí na zemi.

Indické aj americké úrady nenašli žiadne technické či údržbové zlyhania a Boeing s FAA následne potvrdili, že zámky palivových spínačov sú bezpečné.

Odborníci zatiaľ nevylučujú chybu posádky, no zdôrazňujú potrebu ďalšieho vyšetrovania – konečná správa sa očakáva do roka.

(reuters, sie)

  |  

Trump: Coca-Cola v USA má prejsť na trstinový cukor, firma zmenu nepotvrdila

Americký prezident Donald Trump oznámil, že spoločnosť Coca-Cola údajne súhlasila s tým, že na jeho podnet nahradí v USA používaný kukuričný sirup trstinovým cukrom v nápoji Coke.

Prezident to zverejnil na svojej sociálnej sieti, no samotná Coca-Cola zmenu zloženia nepotvrdila – iba vyhlásila, že ďakuje Trumpovi za záujem a čoskoro oznámi novinky vo svojom produktovom portfóliu.

V USA sa Coca-Cola tradične sladí kukuričným sirupom s vysokým obsahom fruktózy, zatiaľ čo napríklad v Mexiku alebo Austrálii je štandardom trstinový cukor.

Po Trumpovej deklarácii zaznamenal hlavný výrobca kukuričného sirupu Archer-Daniels-Midland pokles akcií o šesť percent.

Zástupca Asociácie spracovateľov kukurice varoval, že takáto zmena by znamenala stratu tisícov pracovných miest v americkom potravinárstve, pokles príjmov domácich farmárov a zvýšený dovoz cukru.

Zároveň pripomenul, že výživový prínos by sa nezmenil.

(tasr, red)