Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj vymenoval nového tajomníka ukrajinskej bezpečnostnej rady

Na Ukrajine vykonali výrazné personálne zmeny na najvyšších vládnych postoch. Prezident Zelenskyj vymenoval bývalého ministra obrany Rustema Umerova za tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany, kde nahradí Olexandra Lytvynenka.

Umerovovo meno pôvodne spájali s postom veľvyslanca v USA, no túto úlohu napokon preberie Oľha Stefanyšinová ako nová osobitná zástupkyňa pre spoluprácu so Spojenými štátmi.

Došlo aj k zmene premiéra – Denys Šmyhaľ po vyše štyroch rokoch na čele vlády prechádza na ministerstvo obrany. Jeho nástupkyňou sa stala Julija Svyrydenková, doterajšia ministerka hospodárstva.

Tá avizuje reformy zamerané na dereguláciu, úspory a prioritné smerovanie rozpočtu na obranu a obnovu krajiny.

(tasr, lup)

  |  

Prokurátora Generálnej prokuratúry obžalovali za jazdu pod vplyvom alkoholu

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Alexander Biró čelí obžalobe za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Obžalobu na neho podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave ešte 16. júla na Okresnom súde v Galante. Informáciu zverejnil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka na sociálnej sieti.

Rozhodnutím generálneho prokurátora má Biró dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora, a to od novembra minulého roka.

Žilinka tento krok označil za nevyhnutný pre zachovanie dôveryhodnosti a vážnosti prokuratúry v prípade, keď voči prokurátorovi vedú trestné stíhanie pre úmyselné porušenie zákona – konkrétne vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť na šoférovanie.

Takéto rozhodnutie má charakter správneho opatrenia v rámci služobného pomeru a nijakým spôsobom nepredurčuje výsledok trestného konania.

Počas pozastavenia výkonu funkcie nemá dotyčný prokurátor žiadne práva ani povinnosti vyplývajúce z funkcie a nesmie ju vykonávať.

(tasr, sie)

  |  

Záchrankový tender bez odpovedí. Mimoriadny výbor zlyhal na neúčasti

Mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru pre zdravotníctvo k tendru na záchranky v piatok stroskotalo pre nedostatok poslancov. Výbor bol neuznášaniaschopný.

Návrh podalo KDH s ďalšími opozičnými poslancami pre "netransparentnosť výberového konania" na prevádzku záchraniek.

Poslanec KDH Peter Stachura skritizoval ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za to, že nezverejnil mená členov výberovej komisie a za nedostatočne definované kritériá tendra. Ide tak podľa neho nie o súťaž, ale o "súťaž krásy".

Výhrady vyslovil aj k tomu, že tendrovanie záchranných služieb sa opakuje každých šesť rokov, čo považujú za neefektívne.

Šaška "obvinil" i za pasivitu pri kľúčových investíciách v zdravotníctve – od výstavby nemocníc až po rozloženie kardiocentier. Upozornil napríklad na nejasnosti okolo financovania projektov v Banskej Bystrici, Martine a Bratislave, ako aj na potrebu rovnomerného rozmiestnenia špecializovaných pracovísk po Slovensku.

Ministerstvo zdravotníctva už skôr obvinenia odmietlo s tým, že ide o účelové politické útoky. Mená komisie plánujú zverejniť po skončení výberového procesu, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu.

(tasr, max)

  |  

Koalícia podporí návrhy opozície pri voľbe šéfov výborov, má však podmienku

Koalícia je pripravená podporiť kandidátov opozície na post predsedu parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj aj šéfa výboru na kontrolu činnosti SIS, nesmú však byť medzi nimi poslanci, ktorých už z týchto funkcií odvolali.

Uviedol to predseda NR SR Richard Raši (Hlas) s tým, že voľba závisí od toho, kedy opozícia podá návrhy. „Keď to pôjde v septembri, tak sa to udeje v septembri,“ podotkol.

Raši zároveň upozornil na legislatívnu medzeru – ak predseda výboru odstúpi, ochorie alebo ho odvolali a nepoverili žiadneho z podpredsedov na to, aby mohol rokovania zvolávať, môže to ochromiť celý chod výboru.

Konkrétne sa to stalo po odvolaní Márie Kolíkovej (SaS) z funkcie šéfky výboru na kontrolu SIS. Koalícia preto pripravuje novelu rokovacieho poriadku, ktorá má tento problém vyriešiť.

V júni 2023 odvolali z čela výborov Michala Šipoša a Máriu Kolíkovú na návrh koaličných poslancov.

(tasr, sie)

  |  

Prezident USA hrozí denníku žalobou. Dôvodom je list s kresbou nahej ženy

Donald Trump pohrozil žalobou denníku The Wall Street Journal po tom, čo noviny zverejnili článok o údajnom liste, ktorý mal kedysi napísať Jeffrey Epsteinovi k narodeninám.

List mal obsahovať kresbu nahej ženy a Trumpov podpis. Prezident tvrdí, že ide o falzifikát, a cez platformu Truth Social obvinil WSJ, spoločnosť NewsCorp a Ruperta Murdocha zo šírenia klamstiev a poškodzovania jeho mena.

Denník konrektizoval, že list pochádza z Epsteinovej zbierky blahoželaní z roku 2003, no samotný obrázok WSJ nezverejnil.

Trumpovi hovorcovia odmietajú, že by list pochádzal od neho, pričom tvrdia, že takýto štýl komunikácie je pre prezidenta necharakteristický.

Šéf Bieleho domu zároveň žiada sprístupnenie svedectiev veľkej poroty v prípade Epsteina. Reaguje tým na silné reakcie svojich podporovateľov, ktorí spochybňujú nedávnu správu amerického ministerstva spravodlivosti. Tá totiž dospela k záveru, že neexistujú dôkazy podporujúce konšpiračné teórie o Epsteinových klientoch či okolnostiach jeho smrti.

Epstein mal sexuálne zneužívať dievčatá, zatkli ho v roku 2006. Zomrel v roku 2019 vo väzení.

(tasr, afp, max)

  |  

Merz: Boli sme čierni pasažieri, musíme zvýšiť zodpovednosť v obrane

Nemecký kancelár Friedrich Merz počas návštevy Londýna priznal, že Európa dlhodobo zanedbávala svoju obranu a príliš sa spoliehala na Spojené štáty. V rozhovore pre BBC označil Rusko za zásadnú hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre mierové usporiadanie v Európe.

"Vieme, že musíme urobiť viac sami a že v minulosti sme boli čiernym pasažierom," skonštatoval Merz v súvislosti s obrannými rozpočtami krajín NATO.

Merz pricestoval do Británie s cieľom posilniť bilaterálnu spoluprácu v rámci dohody o priateľstve. Tá zahŕňa aj bezpečnostné opatrenia a boj proti nelegálnej migrácii.

Nemecko, Británia a Francúzsko zároveň vytvárajú alianciu E3, ktorá sa má zamerať nielen na obranu a zahraničnú politiku, ale aj na ekonomický rast.

Kancelár tiež prezradil, že s Donaldom Trumpom majú dobré vzťahy, pravidelne si telefonujú a koordinujú kroky v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Americký prezident prisľúbil Ukrajine systémy Patriot a ďalšie zbrane – ich financovanie majú pokryť štáty NATO, pričom Nemecko má podľa Merza hrať rozhodujúcu úlohu. Trump rovnako pohrozil Rusku novými sankciami, ak do 50 dní neukončí vojnu. Obe strany podľa Merza hľadajú spôsob, ako konflikt uzavrieť diplomaticky.

(tasr, max)