Preskočiť na obsah
  |  

Trump hrozí 100-percentnými clami Rusku a vyzýva k nim aj EÚ

USA zvažujú výrazné sprísnenie ekonomických opatrení voči Rusku. Ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní, prezident Donald Trump plánuje zaviesť 100-percentné clo na ruskú ropu a jej obchodných partnerov.

Minister financií Scott Bessent zdôraznil, že každá krajina, ktorá bude nakupovať sankcionovanú ropu, sa vystavuje riziku sekundárnych ciel.

Podľa neho sa americký Senát v tejto otázke zhoduje s prezidentom a clá považujú za nástroj na dosahovanie politických cieľov. Bessent zároveň vyzval európskych spojencov, aby sa k USA pridali v prípade, že nové opatrenia nadobudnú platnosť.

Týmto krokom Spojené štáty zjavne signalizujú pripravenosť použiť ekonomický tlak na izoláciu Ruska a zároveň testujú jednotu západného bloku. Trump chce zatlačiť na Rusko, hrozí clami a vyzýva EÚ k nasledovaniu.

(tasr, mja)

  |  

Ruské ministerstvo hlási zničenie amerických systémov Patriot

Moskva hlási zásadné údery proti ukrajinskej vojenskej infraštruktúre. Podľa ruského ministerstva obrany boli zničené tri odpaľovacie systémy Patriot a radar AN/MPQ-65 americkej výroby.

Cieľom útokov boli údajne aj muničné sklady, dielňa bezpilotných lietadiel a centrum na nábor vojakov pre ukrajinskú armádu, informuje agentúra Interfax.

Ukrajinská strana sa k týmto tvrdeniam zatiaľ nevyjadrila a nie je jasné, do akej miery sa tieto informácie zakladajú na pravde.

Rusko týmto krokom pravdepodobne reaguje na pokračujúcu západnú podporu Ukrajiny a snaží sa obmedziť jej schopnosť brániť sa modernou technikou.

(mja)

  |  

Vojenský dialóg Moskvy a Teheránu potvrdzuje rastúce spojenectvo

Rusko a Irán pokračujú v prehlbovaní vojenskej spolupráce. Ruský minister obrany Andrej Belousov sa v Moskve stretol so svojím iránskym náprotivkom Azizom Nasirzadehom, kde rokovali o posilnení vojenských väzieb.

Stretnutie nasledovalo po predchádzajúcich diskusiách medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a poradcom iránskeho najvyššieho vodcu Alím Laridžáním o situácii na Blízkom východe a iránskom jadrovom programe.

Rusko a Irán sú viazané strategickou dohodou a dlhodobo koordinujú politické postoje najmä v reakcii na západné kroky v regióne.

Moskva v júni ostro odsúdila izraelské a americké nálety na iránske jadrové zariadenia. Zdá sa, že Moskva a Teherán sa čoraz viac vnímajú ako strategickí spojenci v zápase o vplyv v regióne a zároveň vysielajú jasný signál o spoločnom postoji voči Spojeným štátom a ich spojencom.

(reuters, mja)

  |  

Vietnamské úrady evakuujú pobrežné oblasti pred silným tajfúnom

Vietnamský premiér Pham Minh Chinh vyhlásil núdzový stav v pobrežných oblastiach krajiny kvôli blížiacemu sa tajfúnu Wipha. Búrka má Vietnam zasiahnuť v utorok a môže spôsobiť rozsiahle záplavy a zosuvy pôdy.

Už teraz viaceré letecké spoločnosti zrušili lety v ohrozených regiónoch. Očakáva sa, že tajfún ešte viac skomplikuje pátranie po nezvestných osobách po nehode turistickej lode v Dračej zátoke (Ha Long), ktorá sa prevrátila počas víkendovej búrky.

Vláda vyzvala úrady pri pobreží, aby varovali posádky lodí, nariadili im zakotviť a evakuovali obyvateľov z najohrozenejších oblastí.

Tajfún Wipha už cez víkend zasiahol Hongkong a následne juhočínske provincie, kde spôsobil prívalové povodne a zosuvy pôdy.

Vietnam v najbližších hodinách očakáva silné dažde a vietor, ktoré môžu situáciu ešte zhoršiť.

(tasr, sie)

  |  

Dvadsaťpäť krajín a Európska komisia žiadajú okamžité prímerie v Gaze

Dvadsaťpäť štátov a Európska komisia spoločne vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili zabíjanie civilistov, zadržiavanie rukojemníkov aj blokovanie humanitárnej pomoci pre palestínskych Arabov zo strany Izraela.

Vo vyhlásení zverejnenom britským ministerstvom zahraničných vecí štáty označili izraelský spôsob distribúcie pomoci za nebezpečný a ponižujúci.

Zároveň upozornili, že trvalé presídľovanie Arabov je porušením medzinárodného humanitárneho práva.

Diplomati vyjadrili podporu bezpečnému a efektívnemu poskytovaniu humanitárnej pomoci OSN a ďalším organizáciám. Zdôraznili aj potrebu ochrany civilistov a dodržiavania medzinárodného práva všetkými stranami konfliktu.

V stanovisku tiež odsúdili násilie zo strany Hamasu a vyzvali na bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov.

Apelujú na okamžité, trvalé a bezpodmienečné prímerie a potvrdili podporu diplomatickým snahám USA, Kataru a Egypta o zastavenie bojov.

(tasr, sie)

  |  

Kosovo pokračuje v politickom pate, parlament už päťdesiaty raz nezvolil predsedu

Kosovský parlament sa ani na päťdesiaty pokus nedokázal dohodnúť na voľbe predsedu, čím pokračuje politická patová situácia trvajúca už od februárových volieb.

Hoci vládnuca strana Vetëvendosje premiéra Albina Kurtiho voľby vyhrala, nemá dostatok mandátov na zvolenie svojho kandidáta ani na zostavenie novej vlády.

Opozičné strany opakovane odmietajú kandidatúru Albuleny Haxhiuovej, ktorú vnímajú ako rozdeľujúcu osobnosť, a žiadajú Kurtiho, aby navrhol iné meno.

Úradujúci premiér však na kompromis odmieta pristúpiť, v dôsledku čoho parlament stále nie je ustanovený a nie je možné schváliť novú vládu.

Kurti tak ostáva dočasným premiérom už viac než päť mesiacov.

Ústavný súd vyzval poslancov, aby situáciu ukončili do 30 dní, inak hrozia v krajine, ktorú Slovensko, Španielsko, Ukrajina, Rusko či Čína neuznávajú, predčasné voľby.

Proces výberu predsedu podľa kosovských zákonov nemá konečný termín, no parlament sa musí opakovane schádzať každých 48 hodín.

(tasr, sie)