Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko navrhuje azylové centrá mimo EÚ, cieľom je rýchlejšia deportácia

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt navrhuje vytvoriť návratové centrá pre odmietnutých žiadateľov o azyl mimo Európskej únie, a to aj v spolupráci s menšou skupinou členských krajín.

Cieľom je efektívnejšia repatriácia neúspešných migrantov, uviedol pred rokovaním Rady EÚ pre vnútorné veci v dánskej Kodani.

Dobrindt zároveň naznačil, že Nemecko by sa mohlo zapojiť do spoločného postupu aj mimo rámca celej Únie.

Ministri vnútra EÚ diskutujú o opatreniach proti nelegálnej migrácii, o posilnení návratovej politiky a boji proti organizovanému zločinu.

Jednou z možností je zriadenie centier v tretích krajinách v spolupráci s partnerskými štátmi.

Minulý týždeň sa ministri vnútra Nemecka, Rakúska, Francúzska, Dánska, Poľska a Česka stretli v Bavorsku, kde vyjadrili podporu prísnejšiemu prístupu k migrácii a deportáciám, vrátane návratov do krajín ako Sýria či Afganistan.

(tasr, mja)

  |  

Polovica Čechov by bránila krajinu, v armáde však slúžiť nechcú

Podľa prieskumu analytického ústavu STEM by sa v prípade vojenského konfliktu viac než polovica obyvateľov Českej republiky zapojila do obrany krajiny – väčšinou však nie aktívnym bojom.

Len 28 percent respondentov by bolo ochotných bojovať so zbraňou v ruke, kým 53 percent by prispelo inou formou, napríklad v logistike, zdravotníctve alebo IT. O službu v armáde však dlhodobo nejaví záujem drvivá väčšina populácie.

Záujem o mesačný dobrovoľný výcvik prejavilo 14 percent respondentov, najmä mladí do 29 rokov. Ľudí zaujíma najmä schopnosť reagovať v krízových situáciách a zvládanie prvej pomoci. Záujem o výcvik so zbraňami alebo kybernetickú bezpečnosť je minimálny.

Prieskum tiež zaznamenal nárast skepsy voči zvyšovaniu výdavkov na obranu – rastie počet ľudí, ktorí súčasnú úroveň považujú za nadmernú. Prieskum sa uskutočnil v júni, ešte pred samitom NATO v Haagu.

(tasr, mja)

  |  

Francúzsko vyzýva Izrael na povolenie vstupu novinárov do Gazy

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot v utorok vyzval Izrael, aby umožnil vstup zahraničných novinárov do Pásma Gazy, ktoré je zničené dlhodobým konfliktom.

Barrot upozornil na rastúce obavy z hladomoru v regióne po viac ako 21 mesiacoch vojnových operácií.

Zároveň zdôraznil nevyhnutnosť prístupu slobodných a nezávislých médií, ktoré môžu informovať svet o skutočnej situácii na mieste.

Francúzsky minister vyjadril tiež obavy o bezpečnosť palestínskych novinárov na voľnej nohe, s ktorými spolupracuje tlačová agentúra AFP.

Vyzval Izrael, aby im a ich rodinám umožnil opustiť pásmo Gazy, pričom Paríž podľa jeho slov zvažuje možnosti ich evakuácie v najbližších týždňoch.

AFP pripomenula, že Izrael od októbra 2023 zakázal vstup zahraničným médiám do oblasti, čím sa výrazne obmedzil prístup k informáciám.

Barrot opätovne požiadal o okamžité prímerie a odsúdil pokračujúce vojenské operácie, ktoré podľa neho zhoršujú humanitárnu krízu a vedú k vysídľovaniu civilistov.

(tasr, sie)

  |  

Minimálny dôchodok si vyžaduje minimálne 30 rokov odpracovaných

Podmienkou na získanie nároku na minimálny dôchodok je podľa Sociálnej poisťovne (SP) odpracovať minimálne 30 rokov.

Na starobný dôchodok však majú nárok aj tí, ktorí odpracovali najmenej 15 rokov, pričom suma dôchodku bude úmerne nižšia.

SP zdôrazňuje, že pri výpočte dôchodku sa posudzuje celé obdobie dôchodkového poistenia počas aktívneho pracovného života, nielen posledné roky pred odchodom do dôchodku.

Výška dôchodku závisí od dĺžky poistenia, výšky hrubých príjmov a ďalších faktorov. Do výpočtu sa nezapočítavajú napríklad obdobia nezamestnanosti po roku 2003, ak sa na dôchodkové poistenie nedopláca.

Poistenie je možné si však dodatočne uhradiť. Okrem toho ovplyvňuje výšku dôchodku aj príspevok do druhého dôchodkového piliera či aktivita po vzniku nároku na dôchodok.

Sociálna poisťovna tiež vysvetľuje, že pri prechode z predčasného na riadny starobný dôchodok sa suma dôchodku neprepočítava, no dôchodok sa následne každý rok valorizuje.

(tasr, sie)

  |  

Raši verí, že koalícia opäť otvorí debatu o jednom volebnom obvode

Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) verí, že koalícia sa vráti k otázke vypustenia jedného volebného obvodu z Ústavy SR.

Raši tvrdí, že táto veta bola do ústavy vložená predchádzajúcou vládou zo strachu, no dnes podľa neho systém nie je spravodlivý a regionálne zastúpenie je slabé.

Systém tak podľa neho neumožňuje ľuďom v regiónoch voliť priamo svojich zástupcov, ktorým dôverujú a ktorí zastupujú ich záujmy v parlamente.

Raši zdôraznil, že odstránenie tohto ustanovenia by neznamenalo okamžité zmeny vo volebnom systéme, ale otvorilo by diskusiu o možných reformách.

Momentálne však čaká na výsledok schvaľovania ústavy ako celku. Pokiaľ by návrh neprešiel, možno bude pripravená nová novela, do ktorej sa táto téma bude dať zakomponovať.

Raši nevie pochopiť, prečo by niekto z koaličných partnerov mal proti návrhu výhrady a verí, že po schválení rozpočtu a konsolidácii štátu sa k téme vráti a koalícia bude spoločne rokovať o tejto zmene.

(tasr, sie)

  |  

Rusko pripravuje najväčší zbrojársky plán od čias ZSSR, tvrdí Budanov

Rusko pripravuje masívny zbrojársky program, v rámci ktorého plánuje do roku 2036 minúť až 1,1 bilióna dolárov (1,012 bilióna eur). Upozornil na to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, informuje agentúra Unian.

Pôjde o najväčšiu vojenskú investíciu Ruskej federácie od rozpadu Sovietskeho zväzu. Budanov varoval, že ide o systematickú mobilizáciu politiky, ekonomiky a spoločnosti na prípravu ďalšej veľkej vojny.

Rusko už vytvorilo nové vojenské obvody a plánuje ďalšie vojenské jednotky. Zároveň posilňuje svoju prítomnosť v Afrike, kde s pomocou žoldnierov z Wagnerovej skupiny a takzvaného Afrického zboru podporuje tamojšie režimy.

Okrem toho Rusko aktívne využíva hybridné a kybernetické operácie, ktorými sa snaží ovplyvňovať vnútorné záležitosti iných krajín.

Moskva podľa Budanova presadzuje model sveta, v ktorom „veľké štáty“, ako Rusko, majú monopol na moc a rozhodovanie o globálnych otázkach.

(mja)