Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Američania sa čoraz viac sobášia v Taliansku, láka ich zážitkový štýl

Podľa výskumu z Florencie sa v krajine vlani konalo vyše 15-tisíc svadieb zahraničných párov, pričom tretinu tvorili Američania.

Mnohí za „sladký život“ neváhajú zaplatiť aj dvojnásobne viac, než by stála svadba v USA – priemerné výdavky dosahujú 61 500 eur.

Taliansko ponúka kombináciu romantickej krajiny, príjemného podnebia a vynikajúcej kuchyne. Nejde však len o sobáš – ide o celý balík zážitkov vrátane výletov, osláv a štýlovej výzdoby. Tento trend, označovaný ako „ekonomika zážitkov“, podporil aj miestny trh.

Americkí klienti často minú trojnásobok toho, čo Taliani, najmä na detailne premyslený sprievodný program. Aj obavy z Trumpových ciel na alkohol pridali zahraničným svadbám na atraktivite.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Tel Aviv zaplavili protesty rodín rukojemníkov, prišiel aj Witkoff

Rodiny izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy zorganizovali v Tel Avive protest, aby upozornili na zúfalú situáciu svojich blízkych.

Umiestnením ostnatého drôtu na námestí vyjadrili symbolický apel na ich oslobodenie.

Demonštráciu navštívil aj americký vyslanec Steve Witkoff, ktorý uistil prítomných, že USA podporujú ukončenie vojny a návrat rukojemníkov.

Hamas medzitým zverejnil video s dvoma rukojemníkmi, na ktorom bol jeden z nich viditeľne podvyživený. Rodiny vyzvali izraelskú vládu aj USA na neodkladné rokovania, ktoré by mohli viesť k dohode.

Zároveň kritizovali premiéra Netanjahua za to, že podľa nich konflikt umelo predlžuje z politických dôvodov.

Z 251 pôvodných zajatcov ostáva v Gaze ešte 49 osôb, pričom 27 sa považuje za mŕtvych.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Bývalý srbský minister zatknutý pre tragédiu na železničnej stanici

Srbského exministra obchodu Tomislava Momirovića zatkli v piatok v kauze zrútenej strešnej konštrukcie na železničnej stanici v Novom Sade. Tragédia si vyžiadala 16 obetí. Informáciu prineisol portál Politico.

V súvislosti s touto tragédiou nariadila Osobitná prokuratúra pre organizovaný zločin v Srbsku zatknutie exministra a ďalších desiatich osôb.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že zrútenie konštrukcie bolo dôsledkom korupcie a nedostatočného dohľadu nad stavebnými prácami.

Stanica postavená v roku 1964 prešla rekonštrukciou s čiastočnou podporou čínskej iniciatívy Pás a cesta.

Podľa vyhlásenia prokuratúry obvinení, vrátane Momirovića, údajne umelo navyšovali faktúry vystavené dvoma čínskymi spoločnosťami, ktoré obnovu stanice realizovali.

Korupčné praktiky si údajne vyžiadali škodu vo výške približne 106 miliónov eur z verejných zdrojov. Čínske konzorcium malo získať najmenej 17 miliónov eur neoprávnených výhod.

Tieto zatknutia nasledujú po decembrovom obvinení ďalších 13 osôb vrátane bývalého ministra dopravy Gorana Vesića.

Srbský prezident Aleksandar Vućić trvá na tom, že všetci zodpovední musia niesť následky, no čelí neutíchajúcim protestom verejnosti, ktorá žiada predčasné voľby.

(red)

Minúta  |  

Bosna: Predstavitelia Dodikovej strany odmietajú rozhodnutie súdu

Predstavitelia strany Aliancia nezávislých sociálnych demokratov, hlavnej politickej sily bosnianskych Srbov, na čele ktorej stojí Milorad Dodik, oznámili, že sa budú brániť pokusom o jeho odvolanie z funkcie.

Odmietajú totiž rozhodnutie súdu Bosny a Hercegoviny (BaH), ktorý Dodika odsúdil na ročný trest odňatia slobody a zakázal mu politickú činnosť.

Odvolací súd BaH v piatok potvrdil rozsudok nižšieho súdu, ktorý vo februári odsúdil prezidenta Republiky Srbskej (RS) Dodika na rok väzenia a uložil mu šesťročný zákaz vykonávať politickú činnosť za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre BaH Christiana Schmidta.

Súd dodal, že proti tomuto rozhodnutiu sa Dodik nemôže odvolať. Minister vnútra RS Siniša Karan vyhlásil, že Dodik ako prezident bosnianskych Srbov reprezentuje vôľu srbského národa vyjadrenú vo voľbách.

Upozornil tiež, že RS je pripravená na „inštitucionálny, politický a demokratický boj“. Podľa Karana verdikt proti Dodikovi len posilňuje pozíciu RS, pričom zásluhu pripisuje „nezvolenému cudzincovi“.

Narážal tým na vysokého predstaviteľa Schmidta, ktorého legitimitu Dodikova strana naďalej neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Tesla má zaplatiť 243-miliónové odškodné za tragédiu s autopilotom

Porota federálneho súdu v americkom štáte Florida uznala v piatok spoločnosť Tesla vlastnenú miliardárom Elonom Muskom za značne zodpovednú za smrteľnú nehodu z roku 2019, pri ktorej zohral úlohu jej systém autonómneho riadenia.

Tesle nariadila zaplatiť pozostalým po obeti a zranenému celkovo vyše 240 miliónov dolárov, píše TASR podľa agentúr DPA a AP.

Porota rozhodla, že Tesla má v rámci exemplárnej (represívnej) pokuty zaplatiť 200 miliónov dolárov. Okrem toho má uhradiť aj časť z kompenzačného odškodného vo výške 129 miliónov dolárov.

Táto suma sa rozdelí medzi automobilku a vodiča vozidla, ktoré nehodu spôsobilo, pričom Tesla zaplatí 43 miliónov. Celkovo by tak automobilka mala pozostalým a zranenému vyplatiť 243 miliónov dolárov.

Tesla avizovala, že sa voči verdiktu plánuje odvolať. Výrobca elektromobilov na súde pripisoval nehodu výlučne vodičovi. Ten mal počas riadenia zapnutú funkciu autopilot a pri rýchlosti takmer 100 km/h narazil do zaparkovaného auta, pri ktorom stáli muž a žena pozorujúci hviezdy.

Mladá žena nehodu neprežila, jej partner utrpel vážne zranenia. Samotný vodič elektromobilu v tom čase nedával pozor, hľadal totiž mobilný telefón, ktorý mu spadol na podlahu auta.

Spoločnosť Tesla dlhodobo tvrdí, že jej funkcia autopilot má slúžiť len na asistenciu pri šoférovaní a vodiči musia aj pri jej využívaní zostať ostražití, aby boli pripravení kedykoľvek opätovne prevziať kontrolu nad vozidlom.

(tasr)

Minúta  |  

Emisné kvóty ETS 2 môžu stáť priemernú domácnosť ročne aj vyše 3-tisíc eur

Európska únia zavádza v súčasnosti nový systém obchodovania s emisnými kvótami, označovaný ako EU ETS 2.

Na rozdiel od doterajšieho režimu (EÚ ETS 1), ktorý sa vzťahuje predovšetkým na priemyselné emisie, sa po novom rozšíri aj na sektor domácností a cestnej dopravy.

Český ekonóm Lukáš Kovanda sa v aktuálnej analýze zameriava na ekonomické dôsledky tohto opatrenia na bežnú českú domácnosť [podobné to bude aj na Slovensku, pozn. red.], pričom vychádza z aktuálnych trhových dát, predikcií renomovaných európskych inštitúcií a verejne dostupných modelových výpočtov.

Výsledky ukazujú, že zavedenie systému emisných kvót pre občanov bude pre priemernú českú domácnosť znamenať ročný nárast výdavkov až o 83-tisíc českých korún [3 375 eur, pozn. red.], a to už medzi rokmi 2027 a 2030.

Možné navrhované sprísnenie Zelenej dohody pre Európu by navyše mohlo tieto náklady ešte zvýšiť. Časti domácností, najmä tým sociálne zraniteľnejším, však od vysokých nákladov spätých s emisnými kvótami uľaví Sociálny klimatický fond.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.