Preskočiť na obsah
  |  

Agel odmieta podozrenia v tendri na záchranky, hrozí aj právnymi krokmi

Spoločnosť Agel sa bráni podozreniam v súvislosti s tendrom na záchranky a označuje ich za dezinformácie poškodzujúce jej povesť. Tvrdí, že sanitky nakúpila z vlastných zdrojov ešte pred vyhlásením podmienok tendra a bez znalosti jeho výsledkov.

Zároveň odmieta akékoľvek prepojenie na členov výberovej komisie. Zdôrazňuje, že zakúpenie sanitiek bolo nevyhnutné z kapacitných dôvodov a v prípade neúspechu v tendri ich využije inde.

Reagovala aj na špekulácie o skladovaní vozidiel vo Vlkanovej, ktoré označila za nepravdivé. Opozícia a viaceré subjekty vrátane prezidenta Pellegriniho vyzvali na transparentnosť a preverenie tendra. Premiér Fico pohrozil jeho zrušením, ak minister zdravotníctva nevysvetlí pochybnosti.

Rezort tvrdí, že koná v súlade so zákonom, a obvinenia označuje za politické útoky.

(tasr, mja)

  |  

Na vojenskej základni v štáte Georgia zranil strelec piatich vojakov

Na americkej vojenskej základni Fort Stewart v štáte Georgia došlo k streľbe, pri ktorej utrpelo zranenia päť vojakov. Incident si vyžiadal okamžitý zásah bezpečnostných zložiek, ktoré areál uzavreli a útočníka zadržali do polhodiny od prvých výstrelov.

Vojaci boli na mieste ošetrení a prevezení do nemocnice, ich stav zatiaľ nie je bližšie špecifikovaný. Vedenie základne ubezpečilo verejnosť, že momentálne neexistuje aktívna hrozba. Časť základne zostáva z bezpečnostných dôvodov stále uzavretá.

Prípad je predmetom vyšetrovania, pričom ďalšie informácie budú zverejnené neskôr. Prezident Donald Trump bol o situácii informovaný a vývoj pozorne sleduje.

Fort Stewart, nachádzajúca sa neďaleko Savannah, patrí medzi najväčšie armádne objekty vo východnej časti USA.

(tasr, mja)

  |  

Po korupčnej kauze má Litva novú kandidátku na premiérku

Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) nominovala na post premiérky ministerku práce Ingu Ruginienéovú po tom, čo doterajší premiér Gintautas Paluckas odstúpil pre podozrenia z korupcie.

Ruginienéová, bývalá odborárka a členka parlamentu od roku 2024, pôsobí od decembra ako ministerka sociálneho zabezpečenia. Jej kandidatúru musí ešte potvrdiť prezident a parlament, ktorý sa k tomu vráti až po letnej prestávke v septembri.

Koalícia, ktorú tvoria LSDP, Únia demokratov „Za Litvu“ a Úsvit Nemanu, zároveň diskutuje o možnej reorganizácii kabinetu.

Kým dočasne krajinu vedie minister financií Rimantas Šadžius, budúcnosť vlády je zatiaľ otvorená. Paluckas skončil vo funkcii 1. augusta v dôsledku vyšetrovania korupčných väzieb na eurofondy.

(tasr, mja)

  |  

Slovan prehral v Kazachstane, rozhodla penalta v 90. minúte

Futbalisti Slovana Bratislava prehrali úvodný duel tretieho predkola Ligy majstrov na ihrisku Kajratu Almaty 0:1. O jediný gól sa postaral až v 90. minúte 16-ročný Dastan Satpajev, keď premenil diskutabilný pokutový kop po faule Ignatenka.

Slovan dohrával zápas v oslabení po vylúčení Rahima Ibrahima v 65. minúte, neskôr dostal červenú kartu aj tréner Vladimír Weiss starší za protesty voči rozhodcovi.

Hoci domáci strelili ešte jeden gól v nadstavenom čase, ten po zásahu videoasistenta rozhodcu (VAR) neplatil. Napriek prehre má Slovan šancu zvrátiť dvojzápas v odvete na Tehelnom poli, ktorá sa odohrá 12. augusta o 20:15.

Víťaz postúpi do play-off o skupinovú fázu Ligy majstrov, kde ho čaká Celtic Glasgow.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj telefonoval s Trumpom, rokovania USA s Ruskom vrcholia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v stredu s Donaldom Trumpom. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina zostáva odhodlaná brániť svoju nezávislosť a trvá na spravodlivom a trvalom mieri.

„Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo,“ napísal na sieti X. K rozhovoru sa podľa neho pripojili aj viacerí európski lídri. Táto diplomatická aktivita prichádza v čase, keď USA zvažujú uvalenie sekundárnych sankcií proti Rusku, ak Moskva nepristúpi na mierové rokovania. K hovoru došlo v čase, keď americký vyslanec Steve Witkoff rokoval v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Diplomatické aktivity prebiehajú pred rozhodnutím Spojených štátov o nových sankciách voči Rusku.
Zvýšené napätie medzi veľmocami komplikuje aj bezpečnostnú situáciu na Ukrajine.

USA zvažujú nové sankcie proti Rusku za destabilizačné aktivity na Ukrajine a kybernetické útoky. Spojené štáty v roku 2022 zaviedli rozsiahle sankcie voči ruským bankám, exportu a osobám blízkym Kremľu.

(reuters, mja)

  |  

USA môžu už v piatok zaviesť sankcie, čaká sa na kroky Moskvy

Spojené štáty by mohli už v piatok zaviesť sekundárne sankcie voči Rusku, ktoré by sa týkali najmä zahraničných odberateľov ruských energií. Rozhodnutie závisí od výsledkov rokovaní medzi osobitným vyslancom USA Stevom Witkoffom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Tie sa uskutočnili v stredu v Moskve a podľa oboch strán boli konštruktívne. V ten istý deň telefonoval prezident Trump s ukrajinským prezidentom Zelenským, pričom išlo už o druhý rozhovor za dva dni.

Trump dal Moskve desaťdňové ultimátum na začatie mierového procesu, inak avizoval tvrdé opatrenia. Minister zahraničia Marco Rubio potvrdil, že rozhovory o sankciách sú v záverečnej fáze.

Trump zároveň zdôraznil, že ak má Moskva sankciám zabrániť, musí súhlasiť s dohodou, ktorá ukončí krviprelievanie na Ukrajine.

(tasr, reuters, mja)