Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raši: Zákon o neziskovkách treba spresniť, niektoré časti spôsobujú chaos

Na stretnutí predsedu parlamentu Richarda Rašiho so zástupcami mimovládnych organizácií zaznela zhoda na potrebe spresniť výklad niektorých častí zákona o neziskových organizáciách.

Cieľom je odstrániť nejasnosti a znížiť byrokraciu, najmä v prípadoch, keď sa od organizácií vyžaduje opakované zverejňovanie údajov, ktoré už má štát k dispozícii. Zákon, platný od júna, zavádza okrem iného povinnosť výkazu o transparentnosti.

Štátny tajomník Michal Kaliňák vyzval zástupcov organizácií, aby svoje pripomienky predložili Rade vlády pre MVO. Diskusia má podľa Rašiho pokračovať – zákon považuje za začiatok dialógu s tretím sektorom.

Medzitým sa na Ústavný súd obrátil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, podľa ktorého novela obmedzuje slobodu združovania a umožňuje neprimerané zásahy. Úrad vlády to označil za politické gesto.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Británia pomôže Ukrajine s organizáciou prvých povojnových volieb

Spojené kráľovstvo podpísalo s Ukrajinou dohodu, ktorá má pomôcť zorganizovať prvé povojnové voľby v krajine. Memorandum medzi volebnými komisiami oboch štátov bolo uzavreté v Londýne a má za cieľ posilniť demokratické procesy a zdieľať osvedčené postupy, informuje denník Express.

Ukrajina je od roku 2022 pod stanným právom a voľby sa odvtedy nekonali. Dohoda má pomôcť najmä pri zabezpečení hlasovania zo zahraničia, keďže milióny Ukrajincov žijú ako utečenci.

Šéf ukrajinskej volebnej komisie Oleg Didenko označil nadchádzajúce hlasovanie za „najnáročnejšie voľby v dejinách krajiny“. Britská volebná komisia prisľúbila technickú pomoc a výmenu skúseností.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Bieleho domu potvrdil ochotu voľby zorganizovať po skončení vojny. Donald Trump reagoval žartom, že zákaz volieb počas vojny by sa mu mohol hodiť v budúcnosti.

(mja)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ pripravuje nové sankcie voči Rusku, hotové majú byť do mesiaca

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová oznámila, že Únia pripravuje ďalší balík sankcií proti Rusku, ktorý by mal byť hotový už budúci mesiac.

Vyjadrenie prišlo po virtuálnom samite Európskej rady venovanom vojne na Ukrajine, deň po mimoriadnom stretnutí európskych lídrov a prezidenta USA Donalda Trumpa vo Washingtone.

Kallasová zdôraznila jednotu medzi členskými štátmi a označila bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a tlak na ruskú vojnovú ekonomiku za priority blížiaceho sa zasadnutia ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Dodala, že ruskému prezidentovi Putinovi nemožno veriť a že záruky pre Ukrajinu musia byť dostatočne silné, aby odradili Rusko od ďalších útokov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump vylúčil nasadenie vojakov na Ukrajine, leteckú podporu nevylučuje

NATO plánuje mimoriadne stretnutie vojenských veliteľov, ktoré sa uskutoční v stredu formou videokonferencie. Hlavnou témou budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom na samite na Aljaške.

O výsledkoch rokovaní bude informovať generál Alexus Grynkewich, ktorý zodpovedá za operácie NATO v Európe. V Bruseli aj Washingtone panuje opatrný optimizmus, no zároveň pretrváva množstvo nejasností – napríklad s ohľadom na konkrétnu podobu záruk či rozsahu podpory USA.

Trump už vylúčil prítomnosť amerických vojakov na území Ukrajiny, no sľubuje pomoc v inej forme.  V utorok Trump uviedol, že súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mohla byť letecká podpora USA a nasadenie európskych jednotiek.

Británia oznámila, že takzvaná Koalícia ochotných bude koordinovať ďalšie kroky so Spojenými štátmi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že podmienky záruk by mohli byť vyjasnené do desiatich dní.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Národné parky majú byť životaschopné, nie skanzeny so stratou, tvrdí Taraba

Ministerstvo životného prostredia predstavilo nové návrhy zonácií pre Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT), ktoré majú zabezpečiť funkčný rozvoj týchto území a zároveň chrániť ich najcennejšie lokality.

Podľa ministra Tomáša Tarabu ide o dohodu so samosprávami a miestnymi obyvateľmi, ktorá má nahradiť „nefungujúce skanzeny“ z minulosti. V TANAP-e sa plánuje rozšírenie územia na vyše 74-tisíc hektárov, pričom najprísnejší 5. stupeň ochrany bude platiť na viac než polovici územia.

V NAPANT-e bude najvyšší stupeň ochrany zavedený na vyše 25-tisíc hektároch, no väčšinu plochy bude tvoriť zóna s miernejšou ochranou.

Súčasťou návrhov sú aj programy starostlivosti o územia a nariadenia vlády. Obe zonácie sú momentálne prístupné verejnosti na úradných tabuliach v Prešove a Žiline.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nobelisti chcú, aby Trump zvýšil tlak na Minsk na prepustenie väzňov

Devätnásť nositeľov Nobelovej ceny vyzvalo amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby naďalej tlačil na Bielorusko na prepustenie približne 1 300 politických väzňov.

V otvorenom liste, ktorý podpísali laureáti mierovej aj literárnej ceny vrátane Svetlany Alexijevičovej, autori oceňujú Trumpov telefonát s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a nabádajú ho k ďalším krokom.

Trump reagoval po tom, čo mu e-mail zaslal exilový aktivista Dmitrij Bolkunets – v ten istý deň prezident oznámil, že s Lukašenkom diskutoval o oslobodení väzňov. Bolkunets verí, že Trumpova intervencia bola spontánna a vyvíja tlak, ktorému sa Minsk len ťažko ubráni.

Od polovice 2024 Bielorusko postupne prepustilo stovky väzňov, čo analytici vnímajú ako snahu Lukašenka zmierniť izoláciu. Oficiálne však Minsk existenciu politických väzňov popiera.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.