Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Zelenského chcú ľudia stále za prezidenta, Zalužnyj vedie inde

Podľa posledného prieskumu by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prípade konania volieb v tomto období získal najviac hlasov – podporilo by ho 31 percent respondentov.

Za ním nasleduje bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s 25 percentami, ďalej exprezident Petro Porošenko (šesť percent) a šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov (päť percent). Otázne je, ako by dopadlo prípadne druhé kolo, keďže touto otázkou sa prieskum nezaoberal.

Z hľadiska straníckych preferencií by však najviac voličov – 22 percent – podporilo hypotetickú „Zalužného stranu“, zatiaľ čo „Zelenského blok“ by získal 14 percent. Medzi ďalšími preferovanými stranami figurujú „Azov“ a „Európska solidarita“ so ziskom po osem percent.

Výskum sa uskutočnil koncom júla a objednalo ho Centrum pre analýzu a sociologický výskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

(mja)

Minúta  |  

PS navrhuje voľbu prezidenta zo zahraničia cez zastupiteľské úrady

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) navrhuje rozšírenie možnosti voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Poslankyne Lucia Plaváková a Zuzana Mesterová podali do parlamentu návrh novely zákona, ktorý by umožnil hlasovanie v zahraničí prostredníctvom zastupiteľských úradov SR.

Aktuálne je takáto možnosť dostupná len pri parlamentných voľbách formou pošty, no pri dvojkolovej prezidentskej voľbe je tento systém logisticky náročnejší.

PS argumentuje narastajúcim záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí – v posledných voľbách požiadalo o hlasovanie poštou viac než 72-tisíc ľudí, pričom cez 80 percent z nich aj reálne odoslalo svoj hlas.

Opozičné hnutie verí, že zabezpečenie volebného práva pre Slovákov v zahraničí aj pri voľbe hlavy štátu je logickým krokom v ústrety modernému a inkluzívnemu volebnému systému.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Berlín premenoval kontroverznú, údajne rasistickú ulicu

V Berlíne premenovali ulicu Mohrenstrasse, ktorej názov bol dlhodobo časťou verejnosti považovaný za urážlivý. V súčasnosti nesie názov na počesť afrického filozofa Antona Wilhelma Ama.

K premenovaniu došlo symbolicky 23. augusta na Medzinárodný deň pamiatky obchodu s otrokmi. Nový názov nesie aj stanica metra. Amo, pôvodom z dnešnej Ghany, bol prvým černošským filozofom, ktorý prednášal na nemeckých univerzitách.

Iniciatíva Decolonize Berlin, ktorá sa zmenu presadzovala viac ako 30 rokov, to označila za víťazstvo občianskej spoločnosti. Výraz "Mohr" je archaický nemecký výraz pre Afričanov s tmavou pokožkou. Historicky sa tento termín pôvodne vzťahoval na Maurov ako obyvateľov starovekej a stredovekej severnej Afriky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecký minister Wadephul navštívi Chorvátsko, témou bude Ukrajina aj EÚ

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul navštívi v pondelok Chorvátsko, kde bude s tamojšími predstaviteľmi rokovať o Ukrajine, bezpečnosti, obrane a obchodnej politike EÚ.

Nemecké veľvyslanectvo v Záhrebe označilo Chorvátsko za kľúčového partnera Berlína v rámci EÚ aj NATO.

Wadephul sa stretne s premiérom Andrejom Plenkovićom a ministrom zahraničných vecí Gordanom Grlić-Radmanom, zároveň prednesie úvodný prejav na konferencii diplomatických zástupcov Chorvátskej republiky.

Dôležitou témou bude aj rozširovanie EÚ, pri ktorom má Chorvátsko ako najmladší člen Únie hodnotné skúsenosti, ktoré môžu pomôcť krajinám západného Balkánu v integračnom procese.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Erdoganová vyzvala Trumpovú, aby sa zastala trpiacich detí v Gaze

Turecká prvá dáma Emine Erdoganová vyzvala Melaniu Trumpovú, manželku amerického prezidenta, aby apelovala na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z dôvodu utrpenia detí v Pásme Gazy.

V liste sa odvoláva na nedávnu iniciatívu Trumpovej, ktorou oslovila Vladimira Putina v súvislosti s deťmi postihnutými vojnou na Ukrajine. Erdoganová žiada rovnakú empatiu aj pre palestínske deti, pričom zdôraznila, že výzva v ich mene by bola „historickým aktom zodpovednosti“.

Výzva prichádza v čase, keď OSN potvrdila hroziaci hladomor v Gaze – podľa analýzy IPC je ohrozených viac než pol milióna ľudí.

Hoci Izrael tieto tvrdenia popiera, miestne úrady hlásia už viac ako 61-tisíc obetí izraelskej ofenzívy. Netanjahu tvrdí, že jeho krajina koná v sebaobrane po útokoch Hamasu z októbra 2023.

(tasr, mja)

Minúta  |  

SaS chce obmedziť vstup duchovných do nemocníc len na žiadosť pacienta

Opozičná SaS navrhuje zmenu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, aby sa vstup duchovného do nemocnice výslovne viazal na žiadosť pacienta alebo jeho blízkych.

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková upozorňuje, že súčasné znenie zákona je nejasné a môže byť zneužité: „Zástupcovia konzervatívnej časti politického spektra tvrdia, že prax je taká, že sa tieto návštevy duchovných konajú len na požiadanie a že duchovní sa nikomu nevnucujú. Ako predkladateľka nespochybňujem, že to v prípade najmä tradičných cirkví asi aj naozaj tak je, avšak chcem, aby to aj do budúcnosti tak zostalo a aby nedochádzalo k zneužívaniu všeobecnej formulácie zákona či už zo strany dlhodobo etablovaných, ale aj novovzniknutých cirkví.“

Pôvodná legislatívna úprava prešla ako prílepok k školskému zákonu a platí od júla – nemocnice musia umožniť vstup duchovným, ak tým nenarušia poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

SaS tento krok už skôr kritizovala ako rizikový zásah do súkromia pacientov. Ministerstvo zdravotníctva prisľúbilo vydať usmernenie, podľa ktorého má byť prítomnosť duchovného možná iba na vyžiadanie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.