Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zranený žralok zaútočil na rybára pri pobreží Jadranu

Skúsený rybár Anton Roca zažil pri chorvátskom ostrove Žirje dramatický stret s dravým žralokom mako. Počas lovu tuniakov, keď vytiahol na háku rybu s váhou okolo 30 kilogramov, sa z hlbín vynoril obrovský žralok a úlovok doslova prehryzol napoly, informuje web 24sata.

Roca povedal, že išlo o najnebezpečnejší incident, aký za vyše tridsať rokov na mori zažil – dravec následne zaútočil aj na jeho loď. Žralok mal podľa rybára jazvy a zapichnuté háky, čo môže vysvetľovať jeho agresívne správanie. Video z útoku koluje na internete.

Odborník na žraloky Pero Ugarkovič potvrdil, že ide o žraloka mako – jedného z najrýchlejších a najobratnejších morských predátorov. Odhaduje, že išlo o 20 až 30 rokov starého jedinca dlhého približne 4,5 metra.

Hoci žraloky mako sa bežne držia ďaleko od pobrežia a ich útoky na ľudí sú mimoriadne zriedkavé, incident pripomína, že aj v Jadrane treba počítať s výnimočnými situáciami.

(mja)

Minúta  |  

Kyjev priznal prienik ruskej armády do Dnepropetrovskej oblasti

Ukrajina prvýkrát potvrdila, že ruská armáda vstúpila do Dnepropetrovskej oblasti, ktorá bola doteraz mimo hlavných bojových operácií.

Hovorca ukrajinského velenia Viktor Trehubov potvrdil pre agentúru AFP, že v oblasti prebiehajú boje, no poprel tvrdenia Moskvy o obsadení dedín Zaporizke a Novoheorhijivka.

Tie Rusi podľa vlastných vyhlásení dobyli už v júli. Ukrajinský generálny štáb tieto informácie odmieta, no nezávislý projekt DeepState, ktorý má prepojenie s armádou, naznačuje, že Rusi tam skutočne upevňujú pozície a pripravujú sa na ďalší postup.

Ide o prvý prípad, keď Kyjev oficiálne potvrdil prítomnosť ruských síl v tejto doposiaľ relatívne pokojnej časti krajiny. Moskva na Dnepropetrovskú oblasť zatiaľ nevzniesla žiadne územné nároky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Merz a De Wever nesúhlasia s konfiškáciou ruských aktív

Nemecko a Belgicko vyjadrili pochybnosti o možnosti skonfiškovania zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v prospech Ukrajiny. Po spoločnom rokovaní nemecký kancelár Friedrich Merz a belgický premiér Bart De Wever upozornili na právne aj ekonomické riziká takéhoto kroku.

V EÚ je momentálne zmrazených 210 miliárd eur, pričom výnosy z týchto prostriedkov sa už využívajú na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Merz varoval, že skonfiškovanie by mohlo oslabiť dôveru zahraničných investorov v EÚ. De Wever dodal, že z právneho hľadiska je zabavenie majetku problematické a prirovnal výnosy z úrokov k „husi, ktorá znáša zlaté vajcia“.

Obaja lídri sa preto vyslovili za zachovanie súčasného mechanizmu a otvorenie otázky až po prípadnom uzavretí mierovej dohody.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Škrty, sviatky a dôvera. Francúzsko mieri k politickej konfrontácii

Francúzsky premiér Francois Bayrou čelí vážnej politickej kríze – viacero opozičných strán oznámilo, že jeho menšinovú vládu v blížiacom sa hlasovaní o dôvere nepodporí.

Bayrou vyzval parlament na mimoriadne zasadnutie 8. septembra, kde chce obhájiť rozsiahle škrty vo výdavkoch v hodnote 43,8 miliardy eur.

Návrh počíta aj so zrušením dvoch štátnych sviatkov a má prispieť k zníženiu rozpočtového deficitu. Opozícia vrátane socialistov, zelených, ľavičiarov a Le Penovej RN odmietla vládu podporiť a zároveň vyzvala na štrajk.

Hoci Bayrou ustál hlasovanie o nedôvere už v júli, tentoraz môže byť situácia iná. V prípade neúspechu vlády sa hovorí o možnom rozpustení parlamentu a nových voľbách. Prezident Macron si síce nové voľby neželá, no podľa Bayroua sa ich nedá vylúčiť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecko odmieta uznať Palestínu počas Valného zhromaždenia OSN

Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že Berlín neuzná palestínsky štát počas septembrového Valného zhromaždenia OSN. Zdôvodnil to tým, že podmienky na uznanie podľa Nemecka zatiaľ nie sú splnené.

Zdôraznil, že uznanie by malo byť posledným krokom v rámci dvojštátového riešenia. Tento postoj kontrastuje s plánmi Kanady, Francúzska či Británie, ktoré chcú Palestínu uznať, ak Izrael nesplní isté podmienky.

Merz zároveň ostro kritizoval izraelský útok na nemocnicu v Gaze, ktorý si vyžiadal 20 obetí vrátane novinárov. Uviedol, že takýto postup nie je prijateľný a vrhá tieň na inak oprávnený boj proti Hamasu.

Berlín preto pozastavil dodávky zbraní, ktoré by mohli nasadiť v Pásme Gazy. Podľa Merza sa tento krok ukázal ako správny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ukrajinský dron explodoval nad Estónskom, úrady hovoria o chybe navigácie

V estónskom okrese Tartu našli cez víkend trosky ukrajinského bojového dronu, ktorý podľa miestnych úradov zišiel z kurzu a explodoval. Incident sa zaobišiel bez obetí.

Estónska bezpečnostná služba potvrdila, že šlo o ukrajinský dron mierený na ruské ciele – v čase incidentu Kyjev útočil na terminál v Ust-Luge, len niekoľko kilometrov od hraníc.

Dron bol pravdepodobne dezorientovaný ruskými rušičkami. Nie je jasné, či prenikol z lotyšského alebo ruského vzdušného priestoru.

Minister obrany Hanno Pevkura tvrdí, že incident sa odohral v dôsledku pokračujúcej vojny, kde sa Ukrajina bráni ruskej agresii. Podobné narušenia vzdušného priestoru zaznamenali aj Poľsko, Litva či Rumunsko.

Ide o prvý takýto prípad v Estónsku, ktorý však zvýšil obavy o bezpečnostné dôsledky konfliktu na pobaltský región.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.