Denne posielame Ukrajine osem až desať lietadiel so zbraňami a muníciou, tvrdí Pentagón

21:12 Pentagón: Denne posielame Ukrajine 8 až 10 lietadiel so zbraňami a muníciou

Spojené štáty a ich spojenci naďalej denne dodávajú Ukrajine veľké množstvá zbraní a munície. V pondelok to uviedol hovorca Pentagónu John Kirby, podľa ktorého „v oblasti“ pristáva denne osem až desať lietadiel s vojenským vybavením. Zásielky sú z lietadiel preložené na nákladné autá, ktoré následne putujú na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.

„Zásielky z USA sa do rúk Ukrajincov dostávajú o šesť dní po ich odoslaní. V tomto tempe nepoľavíme. Dodávky zbraní budú pokračovať aj naďalej a nová stratégia ruskej armády, ktorá sa chce zrejme sústrediť na východné regióny Ukrajiny, na tom nič nezmení,“ uviedol Kirby.

DPA pripomenula, že americká vláda prisľúbila a postupne dodáva Ukrajine zbrane v celkovej hodnote až 1,7 miliardy dolárov. Podľa informácií z minulého týždňa ide o 1 400 protilietadlových rakiet, 5 000 protitankových riadených striel Javelin, stovky bezpilotných lietadiel a 50 miliónov nábojov. Američania Ukrajincom posielajú aj zdravotnícky materiál.

20:20 Borrell: Prioritou EÚ by mala byť ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu

Prioritou Európskej únie by v čase ruského útoku na východe tejto krajiny malo byť poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci – nie ďalšie sankcie. Povedal to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.

Situácia v separatistickom regióne Donbas sa podľa neho vystupňuje „so sankciami i bez nich“. Prerušenie dovozu plynu z Ruska ruskú armádu nezastaví. Naozaj dôležitá je podľa jeho slov pomoc a obrana.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v pondelok rokovali o ďalšom postupe vo vojne na Ukrajine vrátane nových sankcií namierených voči dovozu ropy z Ruska i o zaslaní ďalšej vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov eur, píše DPA.

19:42 OSN: Ukrajinské ženy a deti potrebujú väčšiu ochranu

Na vyšetrovanie násilia zo strany Ruska voči ženám počas invázie na Ukrajinu a na ochranu detí v tomto konflikte vyzvali v pondelok vysokopostavení predstavitelia Organizácie Spojených národov (OSN). Informovala o tom agentúra AFP.

„Táto vojna sa musí skončiť. Teraz,“ povedala riaditeľka agentúry Ženy OSN Sima Bahousová na schôdzke Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku.

„Stále častejšie počujeme o znásilňovaní a sexuálnom násilí. Tieto tvrdenia sa musia nezávisle vyšetriť v záujme zaistenia spravodlivosti a zodpovednosti,“ dodala.

Riaditeľ Detského fondu OSN (UNICEF) pre krízové programy Manuel Fontaine tiež vyzval na ukončenie vojny a upozornil, že deti v oblasti sú ohrozené hladomorom. „Z 3,2 milióna detí, ktoré podľa odhadov ešte zostali vo svojich domovoch, môže byť takmer polovica ohrozená nedostatkom jedla,“ povedal na pôde BR OSN.

„Situácia je ešte horšia v mestách, ako je Mariupol a Cherson, kde deti a ich rodiny už niekoľko týždňov trávia bez tečúcej vody a sanitárnych služieb, pravidelných zásob jedla a zdravotnej starostlivosti,“ dodal.

18:55 Indický premiér Módí navrhol priame stretnutie Putina so Zelenským

Indický premiér Naréndra Módí v pondelok uviedol, že navrhol priame rozhovory medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, a dodal, že situáciu na Ukrajine považuje za veľmi znepokojujúcu. Módího vyjadrenia prišli krátko pred jeho virtuálnym rokovaním s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Indický premiér ďalej uviedol, že správy o zabíjaní civilistov v Buči na Ukrajine sú „obzvlášť znepokojujúce“. Agentúra Reuters upozornila na to, že Spojené štáty už viackrát vyzvali Indiu, aby odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu. Indickí predstavitelia síce vyzvali na ukončenie násilností na Ukrajine, avšak na pôde OSN sa krajina zdržala hlasovania pri viacerých rezolúciách odsudzujúcich Rusko.

Lídri Spojených štátov a Indie počas svojho posledného stretnutia na začiatku marca nedokázali dosiahnuť dohodu pri spoločnom odsúdení ruskej vojenskej invázie. Biely dom v nedeľu uviedol, že prezident USA bude počas pondelkového virtuálneho rokovania s Módím „pokračovať v blízkej konzultácii týkajúcej sa dôsledkov ruskej brutálnej vojny proti Ukrajine“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa s Módím stretol začiatkom apríla, privítal postoj, ktorý India ku konfliktu na Ukrajine zaujala.

18:07 Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred členstvom v NATO

Rusko varuje Švédsko a Fínsko pred ich možným vstupom do NATO a tvrdí, že takýto krok stabilitu do Európy neprinesie. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice BBC, ktorá sa odvolala na vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Peskov podľa BBC Alianciu označil za „nástroj zameraný na konfrontáciu“.

Noviny The Times s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov v pondelok informovali, že Fínsko a Švédsko sú zjavne pripravené vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) už v lete tohto roka.

Predstavitelia Spojených štátov podľa správy The Times uviedli, že členstvo oboch severských krajín v NATO bolo „témou debaty a viacerých stretnutí“ počas minulotýždňových rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Švédska a Fínska.

Washington je podľa britského denníka presvedčený, že takýto krok zvýši tlak na ruskú armádu a rozšíri západnú alianciu z 30 na 32 členov ako priamy dôsledok invázie Ruska na Ukrajinu.

Vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana v pondelok otvorila vnútornú diskusiu o tom, či by Štokholm mal o členstvo v NATO požiadať, píše AFP.

Fínska premiérka Sanna Marinová v pondelok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Yle zdôraznila výhody členstva v tejto Aliancii, píše DPA.

17:14 Nehammer: Rokovania s Putinom boli veľmi priame a ťažké; vojna sa musí skončiť

Za „veľmi priame, otvorené a ťažké“ označil v pondelok rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer svoje rokovania o vojne na Ukrajine s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry APA.

„Toto nie je žiadna priateľská návšteva,“ zdôraznil Nehammer vo vyhlásení bezprostredne po pondelkovom stretnutí s Putinom v Moskve.

„Mojím najdôležitejším posolstvom pre Putina bolo (…) , že táto vojna sa musí skončiť, pretože vo vojne sú na oboch stranách len porazení,“ podotkol rakúsky kancelár.

Nehammer je prvým predsedom vlády členskej krajiny Európskej únie (EÚ), ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine (24. februára), pripomína APA. Cestu do Ruska pritom označil za svoju „povinnosť“.

„Povinnosť vychádzajúca zo zodpovednosti nenechať nič nevyskúšané, zastaviť nepriateľstvo alebo aspoň sa usilovať o humanitárny pokrok pre trpiace civilné obyvateľstvo na Ukrajine,“ dodal Nehammer.

Zároveň poukázal na to, že u Putina hovoril aj o „ťažkých vojnových zločinoch v Buči a na ďalších miestach“, a zdôraznil, že „všetci, ktorí sú za to zodpovední, majú byť braní na zodpovednosť“.

„Prezidentovi Putinovi som tiež veľmi jasne povedal, že sankcie voči Rusku zostanú v platnosti a budú ďalej sprísňované, kým na Ukrajine budú zomierať ľudia,“ dodal.

Nehammer počas víkendu navštívil aj Ukrajinu a odcestoval aj do mesta Buča pri Kyjeve, kde po odchode ruských jednotiek našli množstvo mŕtvych tiel civilistov, píše APA.

16:47 Kremeľ varuje pred rozširovaním NATO o Fínsko a Švédsko

Kremeľ v pondelok varoval pred rozširovaním Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) o severské krajiny Fínsko a Švédsko. Ako informuje spravodajský web CNN, argumentoval tým, že expanzia Aliancie neprinesie Európe žiadnu stabilitu.

Vo Fínsku a Švédsku sa od vypuknutia vojny na Ukrajine diskutuje o možnosti vstupu do NATO. Odborníci sa domnievajú, že tento krok by Moskvu pravdepodobne rozzúril a ešte viac by zdôraznil strategickú chybu Ruska pri invázii na Ukrajinu.

16:15 Ukrajina očakáva, že ruský útok na východe krajiny sa začne už čoskoro

Ukrajina očakáva, že Rusko už čoskoro spustí veľkú ofenzívu na východe krajiny. Uviedol to v pondelok počas brífingu pre médiá hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzianyk. TASR informácie prevzala od agentúry AFP. „Nepriateľ takmer dokončil prípravu na útok na východe. Atak sa začne čoskoro,“ povedal Motuzianyk a dodal, že „nevieme presne, kedy“ Rusi zaútočia.

Kyjev predpokladá, že po stiahnutí ruských jednotiek z viacerých oblastí sa blíži ďalší útok Moskvy na východe a juhu Ukrajiny. „Predpokladáme, že v blízkej budúcnosti sa odohrajú na týchto územiach intenzívne boje,“ povedal Motuzianyk a dodal, že „ukrajinská armáda je pripravená“.

16:02 Diskusie o prípadnej kúpe systému protivzdušnej obrany sú nateraz neaktuálne

Diskusie o prípadnej kúpe niektorého z existujúcich systémov protivzdušnej obrany sú nateraz neaktuálne. Hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková to uviedla v reakcii na slová predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý naznačil plány o odkúpení jednej batérie systému Patriot od spojencov.

„Pre ministerstvo obrany je prioritou zaistenie obrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Poskytnutie štyroch batérií systému Patriot v najnovšej verzii PAC 3 zo strany Nemecka, Holandska a USA garantuje najvyššiu úroveň zaistenia ochrany vzdušného priestoru v histórii Slovenska. Zároveň nám to poskytlo časový priestor na riešenie iných modernizačných priorít Ozbrojených síl SR,“ skonštatovala hovorkyňa.

Rezort však podľa Kovaľ Kakaščíkovej nevylučuje ďalšie diskusie o budúcnosti ochrany vzdušného priestoru SR vrátane prípadného nadobudnutia niektorého z existujúcich systémov. „Nateraz sú ale takéto diskusie neaktuálne,“ dodala hovorkyňa.

15:50 Slovensko podľa rezortného ministerstva nedostalo od Ruska žiadnu diplomatickú nótu

Slovensko nedostalo od Ruska žiadnu diplomatickú nótu. Na sociálnej sieti na to upozorňuje polícia s odvolaním sa na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Na sociálnych sieťach sa podľa polície šíria informácie o údajnej diplomatickej nóte, ktorá má vyvolať strach a obavy z toho, že Slovensko pomáha Ukrajine. „Žiadna takáto nóta Slovensku doručená nebola, nič také neeviduje ani náš zastupiteľský úrad v Moskve, ktorý by musel byť o nóte upovedomený. To, že ide o dezinformáciu, naznačuje aj samotný jazyk a štýl, akým je správa napísaná,“ ozrejmil rezort diplomacie.

Doplnil, že Slovensko nie je ohrozené a členstvo v NATO  poskytuje krajine najvyššie bezpečnostné záruky. Vzdušný priestor SR je chránený systémami Patriot. „Darovanie systému S-300 prebehlo na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN ako priamy následok ozbrojenej agresie zo strany Ruskej federácie,“ vysvetlilo MZVEZ.

15:40 Lavrov: Rusko nepozastaví pre mierové rokovania svoju vojenskú operáciu

Rusko nepozastaví svoju vojenskú operáciu na Ukrajine pre ďalšie kolo mierových rokovaní. Vyhlásil to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Podľa ruských predstaviteľov mierové rokovania s Ukrajinou nenapredujú tak rýchlo, akoby chceli. Zároveň obviňujú Západ, že sa snaží mierové rokovania zmariť, keď obviňuje ruských vojakov z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, čo Rusko popiera.  

Lavrov však v rozhovore odvysielanom v ruskej štátnej televízii uviedol, že nevidí dôvod na to, prečo by rokovania s Ukrajinou nemali pokračovať. Zároveň však trvá na tom, že Moskva nepozastaví svoju vojenskú operáciu, keď sa strany opäť zídu.

15:35 Ukrajina potrebuje vojenskú podporu, uviedol Korčok pred zasadnutím Rady EÚ

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v pondelok zdôraznil potrebu poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje na základe videozáznamu, ktorý Korčok zverejnil na sociálnej sieti.

„Konflikt (na Ukrajine) pokračuje a je zrejmé, že ide o záležitosť prežitia, o schopnosť Ukrajiny ubrániť svoju krajinu. Potrebujú však vojenskú pomoc. Potrebujú vojenskú podporu,“ povedal Korčok pred pondelkovým zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Minister dodal, že v mene SR vyzve ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, aby sa pripojili ku krajinám, ako Slovensko, ktoré Ukrajine poskytuje vojenskú pomoc.

15:29 Ruské jednotky zadržali vodičov mikrobusov, ktorí pomáhali pri evakuácii ľudí z Mariupoľa

Ruské sily zadržali deviatich dobrovoľných vodičov podieľajúcich sa na záchrannej misii v Mariupoli. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na humanitárnu organizáciu Help People pomáhajúcu pri evakuácii obyvateľstva a poskytujúcu jedlo a lieky tým, ktorí to potrebujú.

Ako uviedla organizácia, do Donbasu odišlo celkovo desať vodičov mikrobusov, aby pomohli pri evakuácii ľudí z obliehaného Mariupoľa. Ruskí vojaci ich však zastavili a chceli ich prinútiť, aby autobusy nasmerovali do Ruska. Ako poznamenal šéf organizácie Alex Voronin, vodiči odmietli a Rusi ich zajali. Momentálne sú nezvestní.

15:02 Litva žiada NATO o rozšírenie práporov na Pobaltí na brigády

Litva žiada Severoatlantickú alianciu, aby rozšírila svoje prápory v pobaltských štátoch na brigády. V pondelok to oznámil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Litva a ostatné pobaltské krajiny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stále žiadajú o zvýšenie počtu vojakov na východnom krídle NATO.

14:45 Rusi využívajú neplnoleté ukrajinské deti na prieskumnícku činnosť, hovoria Ukrajinci

Ruskí okupanti sa snažia získavať informácie o pozíciách ukrajinských ozbrojených síl za pomoci neplnoletých ukrajinských detí. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).

V Charkove sa stal prípad, že ruskí vojaci nadviazali kontakt s maloletým chlapcom prostredníctvom Telegramu. Rusi mu sľúbili, že mu za informácie o pozíciách ukrajinských vojakov v meste zaplatia. V Luhanskej oblasti zasa dvaja ruskí vojaci priamo oslovili 16-ročného chlapca. Ponúkli mu peniaze výmenou za informácie o polohe a trasách ukrajinských jednotiek. Chlapec sa zľakol, no okupanti ho údajne „upokojili“ so slovami, že je maloletý a nemá sa čoho obávať. Obaja chlapci vďaka zásahu SBU nestihli odovzdať informácie nepriateľovi.

14:34 EÚ dala pre bezpečnostné obavy na čiernu listinu 21 ruských aerolínií

Európska únia (EÚ) dala na čiernu listinu 21 leteckých spoločností registrovaných v Rusku. Dôvodom sú obavy týkajúce sa bezpečnosti lietadiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Na zozname zakázaných leteckých spoločností, kam Európska komisia pridala 21 ruských aerolínií, sa nachádzajú spoločnosti, ktoré podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy alebo prevádzkovým obmedzeniam v rámci EÚ, pretože nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy.

Ruský úrad pre letectvo totiž aerolíniám dovolil prevádzkovať stovky lietadiel, ktoré patria zahraničným vlastníkom, bez osvedčenia o letovej spôsobilosti. Takéto štandardné povolenie na komerčnú osobnú alebo nákladnú prevádzku je predpokladom pre to, aby lietadlo mohlo lietať.

13:50 Bieloruský infokanál informoval o presune ruskej techniky z Bieloruska

Proukrajinský bieloruský on-line spravodajský kanál Belaruski gajun informoval, že v nedeľu zaznamenal značný presun techniky ruských ozbrojených síl, ktorý sa uskutočnil vlakmi cez Bielorusko. Britská spravodajská stanica BBC v pondelok s odvolaním sa na spomínaný zdroj uviedla, že vlaky naložené ruskou vojenskou technikou boli videné na železničných staniciach v hlavnom meste Minsk, ako aj v juhovýchodnom Bielorusku vrátane staníc Kalinkavičy, Chojniki a Homeľ Sever.

Nákladné autá a tanky videli zasa naložené na nákladné plošinové vagóny aj na železničnej stanici Rečyca na juhovýchode Bieloruska. V blízkosti boli spozorované protilietadlové raketové systémy a obojživelné obrnené vozidlá čakajúce na naloženie. Z letiska Baranavičy na západe Bieloruska odštartovalo šesť stíhačiek a transportných lietadiel. Niekoľko ruských vrtuľníkov odletelo z letiska Mačuliščy pri Minsku, tvrdí Belaruski gajun.

13:42 Nemecko eviduje rozsiahle indície vojnových zločinov na Ukrajine

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok povedala, že Nemecko eviduje „rozsiahle indície“ nasvedčujúce tomu, že počas ruskej invázie dochádza na Ukrajine k páchaniu vojnových zločinov. Baerbocková to povedala novinárom pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa koná v Luxemburgu.

„Napokon budú musieť (o podozreniach zo spáchania vojnových zločinov) rozhodnúť súdy, ale pre nás je najdôležitejšie zabezpečiť všetky príslušné dôkazy,“ uviedla podľa agentúry Reuters šéfka nemeckej diplomacie.

https://standard.sk/192798/na-ukrajine-sme-znicili-system-s-300-od-jednej-z-europskych-krajin-tvrdia-rusi-je-to-loz-reaguje-rezort-obrany/

13:31 Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne, bude pracovať pre Die Welt

Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová bude pracovať pre nemecké noviny Die Welt. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostala v marci tohto roku, keď v živom vysielaní hlavných správ ruskej štátnej televízie ukázala protestný plagát proti vojne na Ukrajine.

Ako nezávislá spolupracovníčka bude Ovsiannikovová pre Die Welt pokrývať okrem iného dianie na Ukrajine a v Rusku. V pondelkovom tlačovom vyhlásení to oznámil mediálny koncern Axel Springer, ktorý vydáva Die Welt, informujú agentúry DPA a AFP.

Ovsiannikovová (43) bude písať správy pre noviny Die Welt a pravidelne bude tiež prispievať do vysielania rovnomennej televíznej stanice. Ako povedala, toto nemecké periodikum „reprezentuje to, čo v súčasnosti tak vehementne obhajujú odvážni ľudia na Ukrajine – slobodu. Ako novinárka považujem za svoju úlohu postaviť sa za túto slobodu,“ povedala.

13:25 Belgický premiér vyjadril ochotu v prípade návrhu NATO poslať vojakov na Slovensko

Belgicko by bolo ochotné poslať svojich vojakov na Slovensko v prípade návrhu NATO na ďalšie posilnenie východnej hranice Aliancie. Predseda vlády Belgicka Alexander De Croo to uviedol po pondelkovom stretnutí so slovenským premiérom Eduardom Hegerom v Bratislave. Zdôraznil, že bezpečnosť v Európe je kolektívna otázka.

Heger opätovne vyjadril podporu Ukrajine pri záujme stať sa členom Európskej únie. Poskytnutie slovenských stíhačiek MiG-29 podľa slovenského premiéra prichádza do úvahy. Poukázal na rizikovosť sovietskej techniky po agresii Ruska na Ukrajine. S partnermi už prebiehajú rokovania o zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. Verí, že o výsledkoch by mohli informovať v priebehu niekoľkých týždňov.

12:39 Ruskí vojaci zaútočili na seminár pri Kyjeve, ukradli kalich Jána Pavla II.

Ruskí vojaci zničili rímskokatolícky seminár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v obci Vozel pri Kyjeve, pričom ukradli kalich a monštranciu, ktoré v roku 2001 použil pápež Ján Pavol II. počas návštevy Ukrajiny. V pondelok o tom informoval latinský biskup kyjevsko-žytomyrskej diecézy Vitalij Kryvyckyj. TASR správu prevzala od agentúry ANSA.

„Prišli vojaci s ťažkou technikou a zo seminára si odniesli všetko, čo sa dalo – klimatizácie, práčky, počítače, internetové routery, kuchynské vybavenie, dokonca aj obľúbené staré tenisky nášho rektora, v ktorých si chodil zabehať,“ vymenoval Kryvyckyj. Dodal, že vojaci odcudzili i niekoľko liturgických predmetov vrátane pamätného kalicha a monštrancie, ktoré použil svätý Ján Pavol II.

12:32 Podľa šéfky nemeckej diplomacie Ukrajina potrebuje ťažké zbrane, aby sa bránila

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že Ukrajina potrebuje ťažké zbrane, aby sa bránila, a teraz nie je čas na „výhovorky“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že jeho krajina je v kľúčovom období a ruská armáda stupňuje svoje operácie na východe krajiny.

„Jasné je to, že Ukrajina potrebuje ďalší vojenský materiál, predovšetkým ťažké zbrane, a teraz nie je čas na výhovorky, teraz je čas pre kreativitu a pragmatizmus,“ povedala šéfka nemeckej diplomacie v pondelok po príchode na stretnutie so svojimi partnermi z krajín Európskej únie.

12:18 Do Poľska prichádza už menej utečencov z Ukrajiny

 Od začiatku ruskej invázie prišlo do Poľska už 2,66 milióna utečencov z Ukrajiny, uviedla v pondelok poľská pohraničná stráž. V ostatných týždňoch však počet takýchto príchodov prudko klesá a naopak sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, upozorňuje stanica BBC.

Za nedeľu prišlo do Poľska 28 500 takýchto utečencov, čo je o 2,1 percenta menej ako za sobotu. Ide pritom o výrazne nižší počet ako rekordných 142 300 ukrajinských utečencov, ktorí do Poľska prišli 6. marca.

12:04 Nehammer bude Moskve tlmočiť jasné humanitárne a politické postoje

Rakúsky kancelár Karl Nehammer, odišiel do Moskvy, kde sa v pondelok popoludní stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s „veľmi jasnými humanitárnymi a politickými posolstvami“. Povedal to rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg, informuje agentúra AP. Šéf rakúskej diplomacie spresnil, že Nehammer sa rozhodol podniknúť cestu do Moskvy po sobotňajšom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve a po rozhovoroch s lídrami Turecka, Nemecka a EÚ.

Schallenberg pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu uviedol, že „nechceme, aby zostala nejaká možnosť (ukončenia invázie) nevyužitá a musíme sa chytiť každej príležitosti s cieľom ukončiť humanitárne peklo na Ukrajine“. „Každý hlas, ktorý prezidentovi Putinovi jasne ukáže, ako vyzerá realita mimo múrov Kremľa, nie je zbytočným hlasom,“ dodal.

Pôjde o prvého európskeho lídra, ktorý sa so šéfom Kremľa stretne od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu. Podľa slov Schallenberga sa Putin s Nehammerom stretnú bez prítomnosti médií. Uviedol, že že Rakúsko spravilo všetko pre to, aby táto návšteva nebola zneužitá na propagandistické účely Moskvy. „A myslím si, že samotný (Putin) by mal mať záujem o to, že mu niekto povie pravdu a skutočne zistí, čo sa vonku deje,“ dodal minister.

11:35 Vývoj vojenskej situácie v Donbase zhorší humanitárnu situáciu

Poslankyňa ukrajinského parlamentu Marija Mezencevová upozorňuje, že preskupovanie ruských inváznych síl v Donbase zhorší už aj tak zlú situáciu civilistov uviaznutých v oblastiach bojov na východe Ukrajiny.

V rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN Mezencevová v nedeľu upozornila, že prítomnosť ruských jednotiek v okolí Charkova vytvára ďalšie riziká pre malé mestá v danej oblasti. Humanitárne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať vojnovým utečencom, tam už teraz zápasia s veľkými ťažkosťami.

11:27 Rusko zastaví predaj dlhopisov a obráti sa na súd, ak pre sankcie nesplatí dlh

Rusko zastaví predaj dlhopisov po zvyšok roka a podnikne právne kroky, ak ho západné sankcie prinútia nesplatiť dlh. Uviedli to ruské noviny Izvestija s odvolaním sa na vyhlásenie ministra financií Antona Siluanova. Siluanov to povedal niekoľko dní po tom, čo ruská vláda minulý týždeň porušila podmienky a platby z dvoch zahraničných dlhopisov uhradila v rubľoch namiesto v dolároch.

Agentúra Standard & Poor’s (S&P) Global Ratings v sobotu (9. 4.) zhoršila Rusku rating na úroveň čiastočnej platobnej neschopnosti (selective default, SD).

11:15 Veľká ofenzíva v Donbase sa už v podstate začala, hovorí ukrajinská strana

Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko tvrdí, že veľká ofenzíva ruských jednotiek v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny sa už v podstate začala. Americká spravodajská televízia CNN v pondelok informovala, že Denysenko vo vysielaní ukrajinskej televízie podotkol, že tentoraz sa nebude opakovať situácia z 24. februára, keď Rusko spustilo prvé nálety a ostreľovanie na ciele na ukrajinskom území.

„Z môjho pohľadu sa veľká ofenzíva už de facto začala,“ uviedol Denysenko, pričom poukázal na to, že „Rusi hromadia svoje sily“ a pokračujú v presúvaní svojich jednotiek a techniky do oblastí Doneckej a Luhanskej. „Stále tu nie sú žiadne veľké bitky, o ktorých sa v posledných dňoch toľko diskutuje. Vo všeobecnosti by sme však mohli povedať, že ofenzíva sa už začala,“ konštatoval.

11:02 Stoltenberg: NATO plánuje stálu vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle

Severoatlantická aliancia si chce zaistiť rozsiahlu a trvalú vojenskú prítomnosť na hraniciach svojich členských krajín ležiacich na východnom krídle NATO, aby dokázala v budúcnosti zabrániť prípadnej agresii zo strany Ruska. V rozhovore pre britský denník The Telegraph, z ktorého v pondelok citovala agentúra Reuters, to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Aliancia sa nachádza „uprostred veľmi zásadnej transformácie“, ktorá bude reflektovať „dlhodobé dôsledky“ konania šéfa Kremľa Vladimira Putina, uviedol Stoltenberg.

„Čo teraz vidíme, je nová realita, nový normál pre európsku bezpečnosť. Preto sme požiadali našich vojenských veliteľov, aby predostreli možnosti toho, čo nazývame reštartom, čiže dlhodobou adaptáciou NATO,“ priblížil šéf Aliancie s tým, že tieto rozhodnutia majú byť prijaté na júnovom summite NATO v Madride. „Bez ohľadu na to, kedy a ako sa vojna na Ukrajine skončí, pre našu bezpečnosť má už teraz dlhodobé následky. NATO sa musí prispôsobiť novej realite. A to je presne to, čo robíme,“ konštatoval Stoltenberg podľa denníka Politico.

Šéf NATO okrem toho podporil výzvy Kyjeva adresované západným spojencom, napríklad Nemecku, aby sa prestalo rozlišovať medzi útočnými a obrannými zbraňami. Berlín totiž vylúčil možnosť dodania útočných zbraní na Ukrajinu, pripomína Politico. „Ukrajina sa teraz bráni voči invázii. Takže všetko, čo Ukrajina robí, je obranou (voči agresorovi),“ dodal Stoltenberg.

https://standard.sk/192799/bencik-podal-trestne-oznamenie-na-fica-pre-video-z-presunu-s-300/

10:30 Ukrajina podľa britských zdrojov odrazila niekoľko ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti

Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina odrazila niekoľko útokov ruských ozbrojených síl v Doneckej a Luhanskej oblasti. Výsledkom je podľa rezortu zničenie ruských tankov, vozidiel a delostrelectva. V aktualizácii zverejňovaných spravodajských informácií ministerstvo konštatovalo, že ruské bombardovanie oboch východoukrajinských regiónov stále trvá.

10:15 V pondelok sa má otvoriť deväť humanitárnych koridorov

Ukrajinská vláda informovala, že v pondelok bude otvorených deväť humanitárnych koridorov, ktoré majú pomôcť ľuďom dostať sa z oblastí ťažkých bojov na východe krajiny. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že v priebehu nedele sa podarilo do bezpečia dostať okolo 2 800 civilistov.

09:48 Nemecko prevezie zranených Ukrajincov z Poľska zdravotníckym lietadlom

Špecializované zdravotnícke lietadlo nemeckých ozbrojených síl v pondelok ráno odletelo do mesta Rzeszów na juhovýchode Poľska, odkiaľ do Nemecka privezie zranených Ukrajincov. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

09:06 Kadyrov sa zastrája ofenzívou na Kyjev, Mariupol a ďalšie ukrajinské mestá

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v pondelok vyhlásil, že dôjde k novej ofenzíve ruských síl, a to nie len na obliehaný Mariupol, ale aj na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Kadyrov sa takto vyjadril vo videozázname zverejnenom prostredníctvom aplikácie Telegram, informuje agentúra Reuters.

„Dôjde k ofenzíve… nie len na Mariupol, ale aj na iné miesta, mestá a dediny,“ povedal Kadyrov, ktorý sám seba zvykne označovať za „pešiaka“ ruského prezidenta Vladimira Putina. „Luhansk a Doneck – tie v prvom rade plne oslobodíme… a následne si vezmeme Kyjev a ďalšie mestá,“ dodal s tým, že čo sa týka Kyjeva, o jeho získaní nemôže byť pochýb.

08:31 Rusko na východe Ukrajiny pokračuje v útokoch neriadenými strelami

Ruská armáda pokračuje v delostreleckých útokoch na ciele v Doneckej i Luhanskej oblasti, pričom využíva neriadené strely, čo zvyšuje pravdepodobnosť civilných obetí. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Britský rezort obrany zároveň pripomenul, že ruské vojská v minulosti útočili v Doneckej oblasti muníciou s bielym fosforom, a upozornil, že túto látku môžu v budúcnosti použiť v Mariupole. Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov.

8:10 Ukrajinská vláda uvoľnila prvé prostriedky na obnovu oslobodených oblastí

Ukrajinská vláda uvoľnila prvé finančné prostriedky vo výške jednej miliardy hrivien (31,2 milióna eur) na naliehavé práce pri odpratávaní sutín a na nevyhnutné opravy  v oblastiach, ktoré boli oslobodené spod ruskej okupácie. Spomínaná suma z vládnej rezervy je vraj len prvou fázou komplexnej obnovy krajiny.

Ako prvé sa majú opraviť rozvodné siete zaisťujúce dodávky tepla, plynu, elektriny a vody. Ďalšie prostriedky sa vynaložia na opravy striech, výmenu okien a dverí a tiež odstránenie škôd na uliciach spôsobených útokmi ruských síl.

Financie sú určené pre oblasti Ukrajiny, ktoré niekoľko týždňov okupovali ruské jednotky a zanechali za sebou obrovské škody a zničené mestá a dediny. Kyjevská oblasť má dostať na opravné práce štyristo miliónov hrivien, Černihivská a Sumská oblasť na severe krajiny po 250 miliónov hrivien a Žytomyrská oblasť na západe sto miliónov hrivien.

08:02  Ekonomika Ukrajiny sa v tomto roku podľa Svetovej banky zmenší o 45 percent

Svetová banka odhaduje, že hospodárstvo Ukrajiny sa v tomto roku v dôsledku vojny zmenší o 45 percent. Veľká časť pracovnej sily krajiny totiž bola donútená utiecť alebo bojovať. Firmy sú zatvorené a cesty, závody a iná infraštruktúra sú poškodzované a mnohé roky pokroku boli zničené, uviedla banka. Informuje o tom portál bbc.com.

Sankcie proti Rusku znamenajú, že ekonomika tejto krajiny v tomto roku klesne o viac ako 11 percent, prognózuje Svetová banka.

06:25 The Times: Fínsko a Švédsko môžu vstúpiť do NATO už v lete tohto roka

Fínsko a Švédsko sú zjavne pripravené vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) už v lete tohto roka. Informovali o tom v pondelok noviny The Times s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov, podľa ktorých Rusko v tejto súvislosti urobilo „obrovskú strategickú chybu“. TASR správu prevzala z webu britského denníka a agentúry Reuters.

Predstavitelia Spojených štátov podľa správy uviedli, že členstvo oboch severských krajín v NATO bolo „témou debaty a viacerých stretnutí“ počas minulotýždňových rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Švédska a Fínska.

Washington je podľa britského denníka presvedčený, že takýto krok zvýši tlak na ruskú armádu a rozšíri západnú alianciu z 30 na 32 členov ako priamy dôsledok invázie Ruska na Ukrajinu.

Žiadosť Fínska sa očakáva v júni a žiadosť Švédska by mala nasledovať neskôr, napísali The Times na svojej webovej stránke.

05:04 Zelenskyj varoval pred zintenzívnením bojov na východe Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v nedeľu obyvateľov svojej krajiny, že Rusko zrejme uskutoční väčšie vojenské operácie na východe krajiny. Najbližší týždeň bude podľa neho rovnako kľúčovým ako všetky ostatné v tejto vojne.

„Ruské jednotky sa presunú k ešte väčším operáciám na východe nášho štátu,“ povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom príhovore.

Rusko obvinil zo snahy vyhnúť sa zodpovednosti za vojnové zločiny.

„Keď ľuďom chýba odvaha priznať si chyby, ospravedlniť sa, prispôsobiť sa realite a poučiť sa, zmenia sa na netvory. A keď to svet prehliada, netvory sa rozhodnú, že to svet sa musí prispôsobiť im. Ukrajina to všetko zastaví,“ vyhlásil Zelenskyj. „Príde deň, keď budú musieť všetko priznať. Prijať pravdu.“

Ukrajinský líder tiež znova vyzval západné krajiny, aby poskytli jeho krajine viac pomoci. Počas nedeľňajšieho telefonátu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom podľa vlastných slov hovoril o tom, ako posilniť sankcie voči Rusku a „ako prinútiť Rusko, aby sa usilovalo o mier“.

„Rád konštatujem, že postoj Nemecka sa nedávno zmenil v prospech Ukrajiny. Považujem to za úplne logické,“ doplnil Zelenskyj.

03:19 Ukrajina: Ruské útoky na východe neutíchli, pri Charkove zahynulo 10 ľudí

Ruské sily počas uplynulého víkendu pokračovali v ostreľovaní východnej Ukrajiny. V okolí Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta ležiaceho neďaleko ruskej hranice, zahynulo desať civilistov vrátane dieťaťa a ďalších 11 utrpelo zranenia, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informácie priniesli denník The Guardian, agentúra AFP a stanica BBC.

Rusko podľa Ukrajiny zhromažďuje svoje vojenské sily na východe, kde sa očakáva jeho veľká ofenzíva po tom, ako sa mu od začiatku invázie 24. februára nepodarilo obsadiť žiadne väčšie mesto. Ukrajinskí lídri vyzývajú civilistov, aby z dôvodu zintenzívnených ruských útokov z východu krajiny odišli, desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v nedeľu cez humanitárne koridory evakuovali celkovo 2824 ľudí, z nich 213 zo zdevastovaného mesta Mariupol, ktoré ruské sily obliehajú celé týždne.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko predtým informoval, že počet obetí piatkového raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk sa zvýšil na 57 mŕtvych. Zranenia podľa neho utrpelo ďalších 109 ľudí.

„Tých s menej závažnými zraneniami prepustili domov, ťažko zranených prepravujú do bezpečných oblastí a poskytujú im potrebnú pomoc,“ uviedol Kyrylenko podľa BBC.

Stanicu v Kramatorsku zasiahli rakety v čase, keď tam tisíce Ukrajincov, prevažne žien a detí, čakali na odvoz do relatívneho bezpečia na západe krajiny. Rusko poprelo obvinenia zo zodpovednosti s tvrdením, že na stanicu dopadli ukrajinské rakety.

00:03 Von der Leyenová: Ukrajina patrí do európskej rodiny

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že dotazník, ktorý počas návštevy Kyjeva odovzdala ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, predstavuje veľmi dôležitý krok vpred. Odpovede Ukrajiny jej totiž umožnia rozhodnúť, či bude odporúčať túto krajinu ako kandidáta na vstup do EÚ, povedala pre televíziu CNN.

Tento proces obvykle trvá roky, no podľa von der Leyenovej by žiadosť Ukrajiny mohla byť posúdená v priebehu týždňov. Ukrajinci „bezpochyby patria do našej európskej rodiny“, citovala šéfku EK agentúra AP.

„Včera mi niekto povedal: ’Viete, keď naši vojaci zomierajú, chcem, aby vedeli, že ich deti budú slobodné a budú súčasťou Európskej únie’,“ povedala von der Leyenová. „Sú v mimoriadnej situácii, kde musíme podnikať neobvyklé kroky,“ zdôraznila.

„Jedna vec je pre mňa jasná: po tejto vojne, keď bude Ukrajina obnovovaná, keď budeme podporovať Ukrajinu pri obnove tejto krajiny, budú to sprevádzať reformy. Takže to výnimočný spôsob, ako formovať túto krajinu a ísť cestou k Európskej únii,“ dodala predsedníčka EK.

(tasr, sita)

https://standard.sk/191531/v-rusku-zadrzali-vojaka-ktory-si-na-ukrajine-natacal-ako-zneuziva-rocne-batola/