Čím nás povzbudzoval a čo pre nás znamenal kardinál Tomko

Slovenskí kňazi po roku 1945 v emigrácii! Takmer neuchopiteľná téma na spracovanie. Po hroznej druhej svetovej vojne utekali pred zatknutím s batôžkami na chrbte do rozbitej Európy, kde ich nikto nečakal. Čo znamenali títo ľudia pre Slovensko v čase komunizmu?! Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, jezuiti v Kanade, Anton Hlinka v Mníchove, Pavol Hnilica na svojich cestách, saleziáni na školách, misionári vo svete, Ján Bukovský vo vyjednávacej delegácii Vatikánu s komunistickými krajinami. Všetci nosili Slovensko vo svojich srdciach, všetci sa obetovali pre jeho náboženskú i spoločenskú slobodu.

15. septembra 1988 poslalo 52 osobností zo Slovenska pri príležitosti 25. výročia založenia Ústavu sv. Cyrila a Metoda jeho riaditeľovi biskupovi Dominikovi Hrušovskému otvorený, pozdravný list. Pri ponuke podpísať tento list nikto ani na minútu s podpisom nezaváhal: Trstenský, Šmálik, Hanus, biskup Korec, Krčméry, Jukl, Izakovič, Pavol Strauss, Jozef Jablonický, Katarína Lazarová a ďalší, vedomí si, čo tento ústav pre Slovensko znamená. Vyše tri milióny publikácií do pádu komunizmu, ktoré financovali a vydali. Štyridsať rokov v období komunizmu nevyšla na Slovensku „žiadna“ náboženská kniha, no predsa na každej fare, v každej veriacej rodine bola v knižnici Biblia a ďalšie knihy. Zázrak, ktorý sa dá vysvetliť len Božou pomocou a neuveriteľným nasadením týchto statočných slovenských ľudí.

KomentárZa kardinálom Tomkom

Z tohto prostredia si pápež Ján Pavol II. „povolal“ kňaza Jozefa Tomku, aby cez neho povzbudil ľudí na Slovensku a aby sa svet dozvedel niečo o Slovensku. Vtedy 55-ročného Jozefa Tomku vymenoval v júli 1979 za generálneho tajomníka Synody biskupov, čo je vo svete najdôležitejší poradný orgán pápeža a Vatikánu. Symbolicky 15. septembra 1979 ho v Sixtínskej kaplnke, kde sa volia pápeži, vysvätil za biskupa. V jubilejnom roku 1 100. výročia smrti sv. Metoda v apríli 1985 ho v 61. roku jeho života vymenoval za prefekta Posvätnej kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá zahŕňa celý „tretí“ svet a hneď na Turíce ho vymenoval za kardinála. Kardinál Jozef Tomko bol pre túto funkciu jazykovo, teologicky i zdravotne pripravený. Na tomto poste pôsobil 16 rokov. Potom zastával ešte mnohé významné i čestné funkcie vo Vatikáne, často bol pápežským legátom na rôznych cirkevných slávnostiach vo svete.

Slovenskí kňazi v Ríme a vo svete, osobitne kardinál Tomko, boli obrovským povzbudením pre utláčanú cirkev na Slovensku. Spomínam si, ako ma raz na ulici v Bratislave stretol jeden slovenský občiansky disident a povedal mi: „Pán Mikloško, vás keď zavrú, vy môžete mať istotu, že nezostanete sám. Budú o vás vo svete vedieť, budú sa vás zastávať, ľudia sa budú za vás modliť. Mňa keď zavrú, na mňa si nikto nespomenie.“ To boli pocity, ktoré nás v čase komunizmu všetkých sprevádzali. Títo ľudia všade vo svete pripomínali situáciu cirkvi na Slovensku, čo bolo pre nás veľkým povzbudením. Navyše boli pápežovi dôverníci pri mnohých jeho vážnych rozhodnutiach. Hovoril mi arcibiskup Bukovský, ako to bolo s pamätným dekrétom Quidam episcopi, ktorým bolo Pacem in terris cirkevne zakázané. Pápež si pozval na večeru Mons. Bukovského, arcibiskupa Colasuonna, hlavného vatikánskeho vyjednávača s Československom, a kardinála Tomku – ako prvým im oznámil, že sa rozhodol vydať tento dekrét.

KresťanstvoZomrel kardinál Jozef Tomko. Bude pochovaný v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach

Ak sa niekto chcel stretnúť s kardinálom Tomkom v Ríme, musel ísť večer na Námestie sv. Petra, kde tento najstarší kardinál na svete chodieval vždy na prechádzky. Jeho životný príbeh sa ukončil. Pri tejto príležitosti treba spomenúť dve rehoľné sestry, Júliu a Pavlu, ktoré sa o kardinála dlhé roky starali v jeho byte na Via della Conciliatione vo Vatikáne. Pohreb kardinála Tomka bude v Bazilike sv. Petra, jeho pozostatky budú uložené v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Tu si budeme môcť vždy pripomínať príbeh kňaza, biskupa a kardinála, ktorý prešiel obdivuhodným životným oblúkom z rodného Udavského až na najvyššie miesta vo Vatikáne, kde viac ako štyridsať rokov žil a pôsobil.