Všetko sa mi tam páčilo, civilný život je nuda. Príbeh ruských väzňov, ktorí bojujú za Vagnerovcov

Prepustili ho z ruského väzenia a vrhli do boja na Ukrajine s prísľubom slobody, vykúpenia a peňazí. Teraz sa Andrej Jastrebov, ktorý patril medzi desaťtisíce odsúdených vojakov, stal súčasťou návratu z bojov, ktorý môže mať vážne dôsledky pre ruskú spoločnosť.

Dvadsaťdvaročný Jastrebov, ktorý si odpykával trest za krádež, sa vrátil domov ako zmenený človek. „Všetci máme pocit, akoby bol v nejakej hypnóze, akoby to bol niekto iný,“ povedal jeho príbuzný, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity z obavy pred represiami. „Je bez akýchkoľvek emócií.“

Podľa ruských ochrancov práv a ukrajinských predstaviteľov boli zabité tisíce odsúdencov, mnohí v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca hodín po príchode na front. Tí, ktorí prežili a vrátili sa domov, zväčša mlčia, pretože sa obávajú odplaty, ak by prehovorili.

Rozhodnutie prezidenta Vladimira Putina povoliť žoldnierskej skupine nábor ruských trestancov na podporu jeho slabnúceho vojnového úsilia predstavuje prelom v jeho 23-ročnej vláde, tvrdia aktivisti za ľudské práva a právni experti. Táto politika obchádza ruský právny precedens a tým, že vracia niektorých brutálnych zločincov do ich domovov a udeľuje im milosť, riskuje, že vyvolá veľké násilie v celej spoločnosti, čím zdôrazňuje cenu, ktorú je Putin pripravený zaplatiť, aby sa vyhol porážke.

Podľa západných spravodajských agentúr, ukrajinskej vlády a združenia na ochranu práv väzňov „Rusko za mrežami“, ktoré spája správy od informátorov z ruských väzníc, sa od júla k ruským silám pridalo približne 40 000 väzňov. Ukrajina tvrdí, že takmer 30 000 ich dezertovalo, bolo zabitých alebo zranených, hoci toto číslo nebolo možné nezávisle overiť.

Väčšina narukovaných mužov si odpykávala trest za drobné trestné činy, ako sú lúpeže a krádeže, ale záznamy z jednej trestaneckej kolónie, ktoré videl denník New York Times, ukazujú, že medzi narukovanými boli aj muži odsúdení za znásilnenie s priťažujúcimi okolnosťami a viacnásobné vraždy.

„Už neexistujú žiadne zločiny a žiadne tresty,“ povedala Olga Romanová, šéfka združenia Rusko za mrežami. „Teraz je dovolené všetko, a to prináša ďalekosiahle dôsledky pre akúkoľvek krajinu.“

Pred viac ako šiestimi mesiacmi začala najväčšia ruská súkromná vojenská Vagnerova skupina a jej zakladateľ Jevgenij Prigožin systematicky verbovať odsúdených v rozsahu, aký tu nebol od druhej svetovej vojny, aby podporili krvavý útok na ukrajinské mesto Bachmut. Operácia však zostáva do značnej miery zahalená rúškom utajenia a propagandy.

Vagnerova skupina sa dokázala vyhnúť pozornosti tým, že využívala najviac marginalizovaných ruských občanov, 350 000 mužov väznených v prísnych trestaneckých kolóniách, uviedli aktivisti za ľudské práva a právnici.

Tento mesiac sa do Ruska začali vracať desiatky tých, ktorí prežili útok prvých väzenských jednotiek,  prichádzajú s medailami, vysokými výplatami a dokumentmi, ktoré im podľa Vagnerovej skupiny zaručujú slobodu. Prepúšťanie sa pravdepodobne zrýchli, keď vypršia šesťmesačné zmluvy o službe vo Vagnerovej skupine, čo môže ruskú spoločnosť postaviť pred výzvu reintegrovať tisíce traumatizovaných mužov s vojenským výcvikom, kriminálnou minulosťou a malými vyhliadkami na zamestnanie.

„Sú to psychicky zlomení ľudia, ktorí sa vracajú s pocitom spravodlivosti, s presvedčením, že zabíjali, aby bránili vlasť,“ povedala Yana Gelmelová, právnička zaoberajúca sa právami ruských väzňov, ktorá pracuje s odsúdenými. „Môžu to byť veľmi nebezpeční ľudia.“

Ani pán Prigožin prostredníctvom svojej tlačovej kancelárie, ani ruská väzenská služba neposkytli komentár.

S cieľom zdokumentovať náborovú kampaň denník Times viedol rozhovory s aktivistami za práva, právnikmi, právnymi zamestnancami, príbuznými naverbovaných väzňov, dezertérmi a väzňami, ktorí sa rozhodli zostať za mrežami, ale udržiavajú kontakt s tými na frontovej línii.

Opísali sofistikovaný systém stimulov a brutality, ktorý s podporou Kremľa vybudovala Vagnerova skupina s cieľom doplniť zdecimované vojenské stavy v Rusku pomocou pochybných a možno aj nezákonných metód.

Andrej Medvedev uviedol, že sa k Vagnerovej skupine pripojil v priebehu niekoľkých dní po tom, ako sa mu skončil trest odňatia slobody za krádež na juhu Ruska. Bývalý trestanec s vojenskými skúsenosťami tvrdí, že bol poverený veliť oddielu väzňov, ktorí boli vyslaní na takmer samovražedné misie v okolí Bachmutu.

„Povedali nám: ‚Pokračujte, kým vás nezabijú,'“ povedal Andrej Medvedev v telefonickom rozhovore z Ruska po tom, ako v novembri dezertoval. Odvtedy sa dostal do Nórska, kde požiadal o politický azyl.

Kampaň na nábor odsúdených sa začala začiatkom júla, keď sa pán Prigožin začal objavovať vo väzniciach v okolí svojho rodného Petrohradu s radikálnym návrhom pre väzňov: splatiť svoj dlh voči spoločnosti tým, že sa pridajú k jeho súkromnej armáde na Ukrajine.

Vo videách zverejnených na sociálnych sieťach pán Prigožin väzňom sľuboval, že budú dostávať 100 000 rubľov mesačne – v tom čase ekvivalent 1 700 dolárov, čo je takmer dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy v Rusku. Ponúkal aj odmeny za statočnosť, 80 000 dolárov ako odškodné ak padnú v boji, a v prípade, že prežijú, šesťmesačnú zmluvu, slobodu vo forme prezidentskej milosti.

Varoval, že tých, ktorí utečú, budú užívať drogy alebo alkohol alebo budú znásilňovať, zabijú.

„Neexistuje žiadna šanca na návrat do kolónie,“ povedal pán Prigožin v prejave k väzňom, ktorý bol zverejnený v septembri. „Tí, ktorí sa tam dostanú a povedia ‚myslím, že som na nesprávnom mieste‘, budú označení za dezertérov a zastrelení.“

Pán Prigožin, sám bývalý väzeň, rozumel väzenskej kultúre a podľa aktivistov za práva rodín šikovne kombinoval hrozbu trestu s prísľubom nového, dôstojného života.

„Nešiel pre peniaze, na to bol príliš hrdý,“ povedala Anastasia o príbuznom, ktorý sa ako väzeň prihlásil k Vagnerovej skupine. „Išiel, lebo sa hanbil pred matkou, chcel očistiť svoje meno.“

Návštevy pána Prigožina vo väzení okamžite vyvolali právne otázky. Verbovanie žoldnierov je v Rusku nezákonné a pán Prigožin až do minulého roka popieral, že Vagnerova skupina vôbec existuje.

Podľa žiadostí o informácie, ktoré podali ich príbuzní, väzni podľa papiera nikdy nešli do vojny, boli len prevezení do ruských väzníc v blízkosti ukrajinských hraníc.

Keď sa Anastasia, ktorá si želala, aby sa neuviedlo jej priezvisko, pokúšala zistiť, kde sa nachádza jej narukovaný príbuzný v jeho väzení, dozorcovia jej povedali, že nie je k dispozícii.

Igor Matyukhin bol odsúdený zlodej, ktorý sa rozhodol vstúpiť do armády.

Dvadsaťšesťročná sibírska sirota, pán Matyukhin, povedal, že si odpykával svoj tretí trest v odľahlom Krasnojarskom regióne, keď pán Prigožin v novembri priletel vrtuľníkom a ponúkol prípadnú slobodu výmenou za narukovanie.

Pán Matyukhin, hnaný šancou na nový život, sa okamžite prihlásil. O niekoľko dní neskôr už bol vo výcvikovom tábore neďaleko okupovaného ukrajinského mesta Luhansk. Podľa jeho slov sa to, čo tam našiel, veľmi líšilo od vlasteneckej skupiny bratov, ktorú očakával.

Pán Matyukhin opísal atmosféru strachu, ktorú nastolila Vagnerova skupina, aby udržala odsúdených v boji. Povedal, že sa im vyhrážali hromadnými popravami a najmenej jeden muž z jeho jednotky bol po neuposlúchnutí rozkazu odvlečený a už nikdy sa nevrátil.

Keď na jeho výcvikový tábor nečakane zaútočili Ukrajinci, pán Matyukhin využil príležitosť a v zmätku utiekol. Povedal, že odvtedy sa snaží vrátiť do svojho väzenia z úkrytu v Rusku.

Príbuzný pána Matyukhina potvrdil, že narukoval k Vagnerovej skupine, ale ostatné body jeho vojnového svedectva sa nedali nezávisle overiť.

Aby zvýšila klesajúci počet nových vojakov, Vagnerova skupina v poslednom čase vyzdvihuje odmenu pre tých, ktorí prežili, a zverejňuje videá, na ktorých sú vrátení väzni oslobodení.

„Potreboval som váš zločinecký talent na zabíjanie nepriateľov vo vojne,“ povedal pán Prigožin v jednom videu. „Tí, ktorí sa chcete vrátiť, čakáme na vás. Tí, ktorí sa chcú oženiť, dať sa pokrstiť, študovať – choďte do toho s požehnaním.“

Na niektorých videách väzni dostávajú dokumenty označované ako milosť alebo zrušenie odsúdenia. Žiadny z týchto dokumentov však nebol zverejnený, čo vyvoláva otázky o ich legitímnosti. Obhajcovia práv tvrdia, že milosti sú zriedkavé, časovo náročné a zložité právne postupy, ktoré sa v Rusku nikdy ani zďaleka nevydávali v takom rozsahu, ako to propaguje Vagnerova skupina.

Podľa ruskej ústavy môže milosť udeliť len Putin a Kremeľ takéto dekréty od roku 2020 nezverejnil. V roku 2021 Putin podľa Kremľa omilostil len šesť ľudí.

Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov v piatok novinárom povedal, že odsúdenci naverbovaní Vagnerovou skupinou sú omilostení „v prísnom súlade s ruským právom“. Odmietol sa k tomu bližšie vyjadriť, čím naznačil, že tento postup je štátnym tajomstvom.

„Existujú prístupné dekréty a dekréty s rôznym stupňom utajenia,“ povedal.

Podľa ruských zákonov všetky žiadosti o milosť predtým, ako sa dostanú do Kremľa, posudzujú špecializované regionálne výbory. Dvaja členovia takýchto komisií však uviedli, že nedostali žiadne žiadosti od naverbovaných odsúdencov. Jeden z týchto úradníkov zastupuje mesto Petrohrad, v ktorom býva pán Jastrebov.

Aktivisti za práva tvrdia, že nejasný právny status vracajúcich sa väzňov podkopáva ruský justičný systém a spája ich osud s Vagnerovou skupinou.

Pán Jastrebov po tom, čo strávil doma len tri týždne, povedal, že sa už pripravuje na návrat na front, a to napriek mimoriadnemu počtu obetí, ktoré utrpela jeho väzenská jednotka, uvádza združenie Rusko za mrežami.

„Chcem brániť vlasť,“ povedal v piatok v krátkom rozhovore. „Všetko sa mi tam páčilo. Civilný život je nudný.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.