Preskočiť na obsah
  |  

Bíreš: Päť miliónov eur od EÚ je slabá kompenzácia pre slovenských farmárov

Členské štáty EÚ na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Luxemburgu schválili balík podpory pre poľnohospodárov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku vo výške 100 miliónov eur. Suma vydelená pre Slovensko vo výške 5,24 milióna eur je malá, uviedol v Luxemburgu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš.

Európska komisia začiatkom mája navrhla balík finančnej podpory pre poľnohospodárov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku v súvislosti s dovozom niektorých agrokomodít z Ukrajiny. Vyčlenenú sumu v pondelok ministri agrorezortov EÚ odobrili, v prípade Slovenska však ide o „smiešnu" sumu, naznačil Bíreš.

„Päť miliónov pre Slovensko nie je dostatočná suma na kompenzácie. Je tam ešte balík z národných zdrojov, ale bude problém rozdeliť to tak, aby bola zaistená objektívnosť a aby tie kompenzácie aspoň v niečom pomohli poľnohospodárom," opísal situáciu Bíreš.

Spresnil, že o prerozdelení tejto sumy bude agrorezort diskutovať so stavovskými organizáciami, aby sa cielene podarilo využiť tieto zdroje.

Podľa návrhu eurokomisie výnimočné a dočasné preventívne opatrenia na dovoz obmedzeného počtu výrobkov z Ukrajiny pre uvedených päť štátov, ktoré nadobudli účinnosť 2. mája, budú platiť do 15. septembra. Bíreš priznal, že tento termín Slovensku nevyhovuje a v utorok doobeda o tejto situácii v Luxemburgu hovoril s rezortnými kolegami z ostatných krajín EÚ susediacich s Ukrajinou.

„Nám by vyhovovalo predĺženie tohto opatrenia. Jednak sa začína žatva a pokiaľ by ten dovoz bol nekontrolovaný, zjavne by to poškodilo situáciu pestovateľov obilia. Aj z toho dôvodu, že pokiaľ cena zostane na súčasnej úrovni, budú veľmi rozmýšľať o tom, či založia ďalšiu úrodu. Musíme využiť všetky príležitosti na predĺženie tohto opatrenia," odkázal minister.

Upozornil, že dovoz agrokomodít z Ukrajiny bude trvať naďalej a netýka sa to len obilia, ale aj ďalších potravín, čo vidia už teraz Slováci a aj ďalšie okolité krajiny. „Sme otvorení pomoci Ukrajine, ale nemôže to deformovať národný trh," zdôraznil Bíreš.

(tasr)

  |  

Putin pochválil bezpečnostné zložky a armádu za odvrátenie „občianskej vojny"

Prezident Vladimir Putin pochválil v utorok ruskú armádu a bezpečnostné zložky za „zastavenie občianskej vojny". TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP a televízie Sky News.

Šéf Kremľa pochválil armádu a bezpečnostné zložky za rýchle konanie proti vzbure zorganizovanej zakladateľom žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom. „V podstate ste zastavili občiansku vojnu," vyhlásil Putin počas príhovoru v Kremli.

Zároveň uviedol, že vzbura nemala podporu ľudu ani armády, pričom nespomenul priamo meno Prigožina. „Môžete vidieť, že armáda, spoločnosť a ľud boli za jedno. To nám umožnilo prekonať mimoriadne nebezpečnú situáciu, v ktorej sa naša krajina nachádzala," povedal Putin v príhovore pred asi 2 500 príslušníkmi armády a bezpečnostných zložiek.

Podľa šéfa Kremľa nebol do boja proti vzbúrencom stiahnutý z frontu na Ukrajine žiaden ruský vojak. Zároveň dodal, že všetky formácie pokračujú na fronte v „hrdinskom boji".

„Naša odhodlanosť a odvaha, ako aj konsolidácia celej ruskej spoločnosti, mali a zohrali určujúci úlohu pri prekonávaní prekážok a vzbury," vyhlásil Putin.

Požiadal o uctenie si minútou ticha ruských pilotov, ktorí padli v boji proti vzbúrencom. „Niekoľko našich druhov v tomto procese zahynulo. Svoje rozkazy a vojenskú povinnosť si plnili so cťou," povedal ruský prezident.

Na zhromaždení v Kremli sa v utorok spolu s Putinom zúčastnil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorého odvolanie Prigožin cez víkend požadoval, všíma si Sky News.

Prigožin sa pokúsil počas víkendu pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie po tom, ako v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. V sobotu večer sa situácia v Rusku náhle upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Ukončenie krízy sprostredkoval práve Lukašenko.

(tasr)

  |  

Rybári si priplatia, lovenie kapra zdražie o polovicu

ŽILINA – Slovenskí rybári si za výsadu uplatňovať si v budúcom roku rybárske právo priplatia. Vyplýva to z uznesenia o výške poplatkov v roku 2024, ktoré na júnovom zasadnutí schválila Rada Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ).

Podľa tajomníka SRZ - Rady v Žiline Bohuša Cintulu, dôvodom zvyšovania cien povolení na rybolov i odvodov zo strany mestských a miestnych organizácií rade, je zdražovanie cien násad, energií a zvyšovanie miezd.

 

„Doterajšia cena povolení nereflektovala hodnotu, v akej si rybár mohol počas celého roka privlastniť úlovky. Zvyšovať ceny musela Rada SRZ i pre fungovanie odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov, zvýšenú ochranu rybárskych revírov, prenájom pozemkov, výkup pozemkov a pre služby pre rybárov," zdôraznil tajomník.

Cena ročnej zväzovej kaprovej povolenky sa od januára 2024 zvyšuje z tohtoročných 50 eur na 75 eur. Cena zvláštneho povolenia na rybolov sa zvýši zo súčasných 520 na 600 eur. Novinkou bude zvláštne povolenie bez možnosti privlastnenia si úlovku, ktoré bude stáť 400 eur na rok. Cena povolenia na lov hlavátky podunajskej sa nemení.

„Z hodnoty kaprového zväzového povolenia v sume 75 eur odvedú mestské a miestne organizácie Slovenskému rybárskemu zväzu 70 eur. Zvyšujú sa aj odvody z členských príspevkov. Ich výšku si určujú základné organizácie, v prospech SRZ odvedú 11 eur za každého člena. Doteraz to bolo sedem eur," doplnil Cintula.

Ako dodal, mestské a miestne rybárske organizácie vydávajú svojim členom miestne kaprové, pstruhové a lipňové povolenia. Ich cenu si určujú organizácie, pravidla SRZ stanovujú len maximálne ceny. U miestneho kaprového povolenia je to 150 eur, u pstruhového a u lipňového zhodne po 70 eur. Mnohé rybárske organizácie rovnako avizujú zvýšenie cien miestnych povolení.

(tasr)

  |  

NAKA zadržala podozrivého v prípade vyhrážania sa prezidentke a exministrovi Naďovi

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala podozrivého v prípade vyhrážania sa prezidentke SR Zuzane Čaputovej a bývalému ministrovi obrany SR Jaroslavovi Naďovi. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

„Národná kriminála agentúra (odbor Bratislava) zadržala v rámci akcie Pepino podozrivého muža v trestnej veci prečinu nebezpečné vyhrážanie," priblížili policajti. V súčasnosti sa vykonáva domová prehliadka a prehliadka iných priestorov a pozemkov.

Aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania, polícia nemôže poskytnúť viac informácií.

(tasr)

  |  

Girkin žiada obesiť Prigožina za vzburu a vraždu. Pre zachovanie Ruska ako štátu

Podľa najnovšej analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) prestane pravdepodobne Vagnerova skupina fungovať ako samostatná organizácia. Rovnako by po neúspešnom pokuse o puč podľa inštitútu nemal byť jej súčasťou ani šéf Jevgenij Prigožin. Bývalý ruský veliteľ na Donbase Igor Girkin dokonca žiada Prigožinovu popravu.

Hoci vagnerovci tiahli na Moskvu, napokon svoje úsilie po dohode, ktorú pravdepodobne sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, vzdali. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova sa Prigožin presunul do Bieloruska, miesto jeho skutočného pobytu zostáva nejasné. Putin vo svojom pondelňajšom prejave vyhlásil, že aj ostatní členovia Vagnerovej skupiny, pokiaľ chcú, môžu ísť za svojím veliteľom do tejto krajiny. Analytici z ISW však predpokladajú, že by ich Kremeľ považoval za zradcov.

Ruský prezident, naopak, v prejave apeloval skôr na to, aby sa vagnerovci „pridali k ruským armádnym silám a ďalej bojovali proti Ukrajine“, ako sa uvádza v správe ISW. Putinovo úsilie o začlenenie tejto súktromnej armády do síl spadajúcich pod ministerstvo obrany podľa inštitútu zároveň naznačuje, že Rusko potrebuje skúsenú a efektívnu bojovú silu.

Neúspešná vzbura Prigožina a následné Putinovo rozhodnutie nechať ho nažive vyvolali vlnu nevôle v Rusku. Bývalý ruský veliteľ Igor Girkin na Telegrame vyzval vládu, aby Prigožina popravila. „Nemyslím si, že všetci velitelia a bojovníci Vagnerovej skupiny si zaslúžia byť zastrelení. Obesiť však ‚kuchára‘ za vzburu a vraždu našich dôstojníkov je jednoducho nutné pre zachovanie Ruska ako štátu,“ uviedol Girkin. Nesúhlas s ponechaním Prigožina na slobode vyjadrili aj ruskí propagandisti v štátnej televízii.

(luc)

  |  

Vytvoríme LGBT ľuďom domov, odôvodnilo Staré Mesto prenájom priestorov bez súťaže

Nie je všetko o peniazoch. Aj toto odznelo v rámci 15 minút trvajúcej diskusie miestneho zastupiteľstva Bratislava Staré Mesto. Následne poslanci odsúhlasili prenájom lukratívnych priestorov na Záhradníckej ulici LGBT organizácii Iniciatíva Inakosť.

Priestor v Starom Meste mestská časť kúpila v roku 2022. Rok po tom podala návrh uznesenia o prenájme 183,37 m2 veľkého nebytového priestoru občianskemu združeniu Iniciatíva Inakosť ako prípad hodný osobitného zreteľa, teda bez súťaže. Proti návrhu sa pri dnešnom schvaľovaní uznesenia ozval jeden poslanec.

Jeho kritika sa týkala skutočnosti, že Staré Mesto kúpilo priestor na Záhradnickej ulici, kde v minulosti sídlila banka, za účelom vytvárania zisku. „Bola to investícia mestskej časti" oponoval predkladateľom uznesenia na prenájom priestorov LGBT združeniu poslanec Radoslav Števčík. „Túto investíciu potrebujeme zhodnotiť. Neviem si predstaviť, ktoré občianske združenie na Slovensku si môže dovoliť prenajať nebytový priestor za 10 eur na meter štvorcový na mesiac," dodal.

Vicestarostka mestskej časti Dana Kleinert v rámci rozpravy zastupiteľstva potvrdila, že Staré Mesto priestor pôvodne zamýšľalo ako investíciu. „Ale nie všetko je o peniazoch," povedala. „Mestská časť je tu aj pre tých, ktorí utekajú pred násilím, ktorí majú problémy, alebo ich nerešpektujeme ako spoločnosť."

Starosta Starého Mesta Matej Vagač na kritiku zareagoval. „Odvtedy sa stala veľká tragédia. Ja som vtedy povedal, že mám taký sen, aby sa v tomto meste žilo slobodne. A aby tí všetci ľudia [LGBT] sa tu cítili prijatí a bezpečne. Aby všetci ľudia tu žili svoj sen o domove."

Opísal, ako prebiehali rokovania s Iniciatívou Inakosť. „Táto komunita hľadala a my sme im ponúkli veľa priestorov. Vybrali si tento priestor, lebo spĺňa tie požiadavky, ktoré oni potrebujú pre svoj život."

„Veľmi sa teším, že im tento bezpečný priestor budeme môcť prenajať, aby tu títo ľudia boli, aby ostali v Bratislave a v Starom Meste. Verím, že týmto spôsobom im ten domov vytvoríme," dodal starosta Starého Mesta.

Poslanec Adam Berka pochválil vedenie Starého Mesta za predloženie uznesenia. „Všetci si uvedomujeme, čím prechádzali ľudia z LGBTQ+ komunity posledné mesiace po teroristickom útoku. Som rád, že mestská časť našla pre túto komunitu reprezentatívny priestor."

Podľa popisu projektu má nové komunitné centrum poskytnuť „mladým LGBTI ľuďom podporu v procese coming outu, začleňovania sa do pracovných, školských a rovesníckych kolektívov, riešenie partnerských problémov a prípadov diskriminácie, a to vo forme sociálneho, psychologického a právneho poradenstva, podporných skupín, komunitných, spoločenských a kultúrnych aktivít."

Iniciatíva Inakosť v rovnakom dokumente dodala, že „priestory by sa využívali na menšie a stredné spoločenské a kultúrne akcie: diskusie, vzdelávacie akcie, školenia, konferencie, premietania a prezentácie, kultúrne vystúpenia a pod." V prípade, že získajú potrebné povolenia, plánujú na Záhradníckej zriadiť aj kaviareň.

Za uznesenie hlasovali všetci prítomní poslanci okrem Svena Šovčíka a Radoslava Števčíka, ktorí sa zdržali.

(dv)