Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko hlási zostrelenie deviatich ukrajinských dronov v okolí prístavu na Kryme

Ruská protivzdušná obrana a Čiernomorská flotila v noci na nedeľu zneškodnili deväť ukrajinských dronov v okolí prístavu Sevastopol na Kryme. Oznámil to Moskvou dosadený miestny gubernátor Michail Razvožajev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Razvožajev v aplikácii Telegram napísal, že neboli poškodené žiadne objekty v meste a ani na mori. Dve bezpilotné lietadlá boli podľa jeho slov zostrelené nad morom, päť ďalších zachytili ruské sily pre oblasť elektronickej vojny, a dva drony pohybujúce sa po vodnej hladine boli zničené pri pobreží.

Námorná doprava vrátane trajektov bola na niekoľko hodín prerušená, uviedli úrady. Ukrajina sa k týmto útokom bezprostredne nevyjadrila. Rusko polostrov Krym anektovalo v roku 2014, pripomína Reuters.

https://twitter.com/NOELreports/status/1680473319496114176

(tasr)

Minúta  |  

Hasiči zlikvidovali požiar obilného poľa pri Bratislave

Hasičom sa podarilo úplne zlikvidovať požiar poľa s obilím v katastri obce Most pri Bratislave a bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Informovalo o tom na sociálnej sieti Prezídium Hasičského a záchranného zboru s tým, že hasiči požiar uhasili dnes krátko po 11:30.

Požiar, ktorý vypukol v sobotu 15. júla, podľa hasičov zasiahol plochu o rozlohe približne 120 ha. V sobotu krátko po 17:30 sa hasičom podarilo požiar lokalizovať.

(sita)

Minúta  |  

Bulharský prezident povedal, že za vojnu môže Ukrajina a účet platí celá Európa. Kyjev reaguje

Ukrajina v sobotu odmietla piatkové vyjadrenia bulharského prezidenta Rumena Radeva, podľa ktorých je za vojnu na Ukrajine zodpovedný Kyjev a dodávanie zbraní na Ukrajinu tento konflikt len predlžuje. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Radev v piatok na tlačovej konferencii hovoril o minulotýždňovom (11. - 12. júla) summite NATO vo Vilniuse. Chcel podľa svojich slov jasne oznámiť, že Ukrajina trvá na vedení vojny. "Tiež by však malo byť jasné, že účet za to platí celá Európa," povedal Radev.

Ukrajinské veľvyslanectvo v Sofii vo vyjadrení uviedlo, že Kyjev vyvíja všemožné úsilie na obnovu mieru. Odmietlo Radevove tvrdenie, že poskytovanie zbraní Ukrajine vojnu podporuje a predlžuje.

"Obviňovať z vojny Ukrajinu, na ktorú zradne zaútočil jej severný sused, je jedným z najbežnejších tvrdení na podporu ruskej propagandy a hybridnej vojny v Európe," uviedlo veľvyslanectvo.

Upozornilo, že poskytovanie prostriedkov na obranu Ukrajine nevedie k nárastu počtu obetí, ale má za úlohu zachrániť viac životov.

Bulharský premiér Nikolaj Denkov ešte v piatok vyjadril nesúhlas s vyjadreniami prezidenta Radeva a z vojny na Ukrajine obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho vládu.

Bulharský prezident Radev nesúhlasí s poskytovaním vojenského materiálu Ukrajine a usiluje sa udržať Bulharsko mimo iniciatívy Európskej únie v oblasti vojenskej podpory pre Kyjev, píše AP. Nová vláda, ktorá do úradu nastúpila v júni, však jeho úsilie oslabuje, konštatuje agentúra (AP).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 6. júla počas návštevy Bulharska rokoval o vojenskej pomoci Ukrajine. Bulharský parlament zároveň podporil vstup Ukrajiny do NATO po skončení vojny s Ruskom.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Čaká nás horúca nedeľa. Teploty na juhu Slovenska môžu dosiahnuť až 35 stupňov

V južných okresoch na západe Slovenska platí od nedeľného popoludnia výstraha druhého stupňa pred vysokými teplotami. Môžu sa vyšplhať až na 35 stupňov Celzia. Informuje o tom na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Výstraha platí od 14.00 h do 18.00 h. Vysoké teploty budú aj v mnohých ďalších okresoch, kde vyhlásili výstrahu prvého stupňa.

Druhý stupeň výstrahy pred vysokými teplotami platí pre celý Bratislavský kraj, väčšinu okresov Nitrianskeho a Trnavského kraja a pre okresy Krupina a Veľký Krtíš.

Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a vznik požiarov. "Uvedená teplota vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavá a pravdepodobnosť
poškodenia zdravia nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká," upozorňujú meteorológovia.

Výstraha prvého stupňa pred vysokými teplotami platí od 14.00 h do 18.00 h, niekde aj do 21.00 h. Teplota môže dosiahnuť 33 až 34 stupňov Celzia. Týka sa celého Trenčianskeho kraja, väčšiny okresov Košického kraja, ako aj okresov Topoľčany, Zlaté Moravce, Skalica, Hlohovec, Piešťany, Humenné a Vranov nad Topľou.

(tasr)

Minúta  |  

Košice bojujú proti horúčavám: Kúpaliská, parky, ale aj rozprašovače

KOŠICE - Počas horúčav sa v Košiciach možno osviežiť na kúpaliskách, v parkoch či v Mestských lesoch. Vo verejnom priestore pomáhajú ochladiť sa aj rozprašovače vodnej hmly. K opatreniam proti vysokým teplotám pristúpilo i Stredisko sociálnej pomoci mesta Košice (SSPmK). Pre TASR to uviedol hovorca magistrátu Dušan Tokarčík.

Dve mestské kúpaliská ponúkajú dokopy sedem bazénov. Čo sa týka parkov, tie ponúkajú tieň a viaceré aj fontány, ktoré osviežujú okolie. Aktuálne je ich v meste spustených 12. Ako magistrát pripomenul, Spievajúca fontána v centre mesta aktuálne nefunguje, keďže prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá by mala byť hotová do konca októbra.

„Kruháč

Mohlo by Vás zaujímať „Kruháč" na Moldavskej a Alejovej je čiastočne uzavretý

"Príjemné osvieženie pre návštevníkov mesta čaká aj na Hlavnej ulici, kde má Správa mestskej zelene (SMsZ) v prevádzke jeden rozprašovač vodnej hmly," dodal Tokarčík s tým, že ďalší, neďaleko Dómu sv. Alžbety, by mal byť sprevádzkovaný na budúci týždeň.

Požiar vozidla na Prešovskej ceste v Košiciach

Mohlo by Vás zaujímať Požiar vozidla na Prešovskej ceste v Košiciach

Čo sa týka detských ihrísk, na tých, ktoré patria pod SMsZ, sa tienidlá nenachádzajú. Podľa mesta sú však viaceré umiestnené v parkoch pod stromami, ktoré poskytujú prirodzený tieň. "Vo viacerých mestských častiach sa v súčasnosti revitalizujú verejné priestranstvá a parky, ktoré po dokončení a výsadbe novej zelene taktiež poskytnú nové možnosti oddychu v týchto horúcich dňoch," doplnilo mesto.

ÚVZ varuje: V týchto vodných nádržiach sa radšej nekúpte

Mohlo by Vás zaujímať ÚVZ varuje: V týchto vodných nádržiach sa radšej nekúpte

Príjemný tieň sa dá podľa neho nájsť aj v Mestských lesoch, kde je množstvo turistických či cyklistických trás, ako aj altánkov a studničiek.

Na horúčavy sa pripravili aj v SSPmK. Pre klientov a zamestnancov na viacerých miestach zabezpečili dávkovače s pitnou vodou. V novovybudovanej oddychovej časti nainštalovali rozprašovač vodnej hmly a do oddychovej časti a átria osadili veľké slnečníky. "Do chodbových priestorov 5. poschodia v zariadení na Garbiarskej ulici, ktoré je hneď pod strechou, dočasne umiestnili viacero klimatizácií, aby znížili teplotu a osviežili horúci vzduch," spresnil Tokarčík s tým, že klientov zároveň vyzvali, aby v najhorúcejších častiach dňa zvážili vychádzanie mimo priestorov SSPmK.

(tasr)

Minúta  |  

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR z roku 1992 sa pripomína ako pamätný deň

Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) prijali pred 31 rokmi, 17. júla 1992, Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Bolo to v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), ale už prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, 17. júl, je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).

Po júnových voľbách v roku 1992 (konali sa 5. - 6. júna) sa víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku, Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Zo strán, ktoré sa ocitli v parlamente v novom volebnom období, mala vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná strana (SNS). Víťazné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.

Krátko po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania slovenskej a českej reprezentácie a premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa však skončili neúspechom.

Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992, keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne, teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.

O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič. Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu.

V rozprave premiér Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."

Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.