Preskočiť na obsah
  |  

Blízko chorvátskeho Dubrovníka sa šíria prírodné požiare, počasie trápi aj iné časti Balkánu

Hasiči bojovali v utorok večer s prírodnými požiarmi v oblasti južne od chorvátskeho Dubrovníka na pobreží Jadranského mora. Vyslaniu hasiacich lietadiel však bránil silný vietor. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

"Hurikánový južný vietor, ktorý fúka v Dubrovnícko-Neretvianskej župe, poháňa šírenie požiaru na otvorenom priestranstve v oblasti letoviska Dubrovnik Plat," uviedol na svojej webovej stránke chorvátsky protipožiarny zbor (HVZ).

Oblasť zasiahnutá požiarom sa nachádza len 12 kilometrov od Dubrovníka, hlavnej turistickej destinácie v Chorvátsku.

S plameňmi bojovalo v utorok približne 130 hasičov z celej krajiny. Dve hasiace lietadlá Canadair, ktoré im mali pomáhať, sa pre silný vietor museli vrátiť, informoval HVZ. "V týchto chvíľach nie sú budovy ohrozené," dodal.

Dubrovnícky portál Du List uviedol, že požiare aktivovali pozemné míny, ktoré zostali po vojne z 90. rokov 20. storočia na kopci Petraca. HVZ nevedel túto informáciu potvrdiť.

Ďalší lesný požiar sa rozhorel v utorok v Splitsko-dalmátskej župe, kde bojovalo s plameňmi 65 hasičov a tri lietadlá.

V susednej Čiernej Hore sa v utorok utopili dvaja ľudia a niekoľko osôb utrpelo zranenia, keď more na pobreží rozbúril silný južný vietor, oznámili prístavné úrady v mestách Ulcinj a Petrovac.

Európa zápasí s vplyvmi spaľujúcich horúčav, pričom jún bol najhorúcejším mesiacom v 174-ročnej histórii meraní teplôt. Tento rekord pravdepodobne prekonajú aj júlové teploty.

(tasr)

  |  

Na východnom a strednom Slovensku hrozia búrky, výstraha je aj pred vetrom

Na východe a časti stredného Slovenska hrozia v stredu búrky. Na západe a juhovýchode krajiny možno zasa očakávať nárazový vietor. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej webovej stránke.

Výstrahu prvého stupňa pred búrkou vydali meteorológovia pre celý Košický a Prešovský kraj a väčšinu Banskobystrického kraja. Platia tam výstrahy od 10.00 do 18.00 h. "Je zvýšená pravdepodobnosť výskytu silných búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami," upozornili meteorológovia.

Na západe očakávajú od 10.00 do 18.00 h nárazový vietor s rýchlosťou 65 – 70 kilometrov za hodinu. Výstraha prvého stupňa platí pre celý Bratislavský a Trnavský kraj a väčšinu Nitrianskeho kraja. Zároveň je vydaná výstraha prvého stupňa aj pre takmer celý Košický kraj a okresy Humenné a Vranov nad Topľou. Počítať s nárazovým vetrom tam treba od 17.00 h do polnoci.

Meteorológovia upozorňujú aj na vietor na horách, ktorý miestami môže dosiahnuť rýchlosť 110 až 125 kilometrov za hodinu. Výstraha prvého stupňa platí pre okresy Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Tvrdošín od 18.00 h do polnoci.

(tasr)

  |  

Stredozemné more prekonalo teplotný rekord

Stredozemné more v čase vlny horúčav zaznamenalo rekordne vysokú priemernú dennú teplotu. Španielsky Úrad pre morské vedy (ICMAN) tam začiatkom týždňa nameral teplotu 28,71 stupňov Celzia, čím bolo prekonané doterajšie maximum z roku 2003.

TASR o tom informuje na základe utorkovej správy agentúry AFP, podľa ktorej zistený údaj ešte musí potvrdiť Program Európskej únie pre pozorovanie Zeme (Copernicus).

Rekordné teploty boli v tejto oblasti naposledy namerané pred takmer dvadsiatimi rokmi: 23. augusta 2003 dosahovala teplota 28,25 stupňov Celzia, poznamenali výskumníci z ICMAN.

Takéto vysoké teploty ohrozujú morských živočíchov. Podľa tlačovej agentúry AFP v rokoch 2015-2019 v dôsledku vĺn horúčav uhynulo 50 druhov organizmov vrátane koralov i podmorských mäkkýšov.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojich správach varoval, že od 80. rokov minulého storočia došlo k drastickej zmene ekosystémov v Stredozemnom mori, pričom sa znížila tamojšia biodiverzita a objavilo sa aj niekoľko invazívnych živočíchov.

Odborníci z IPCC tvrdia, že ak globálne otepľovanie prekročí hraničnú hodnotu 1.5 stupňa Celzia, do roku 2060 by mohlo zo Stredozemného mora zmiznúť viac ako 20 percent rýb a bezstavovcov.

Oblasť Stredomoria je dlhodobo označovaná ako ohnisko klimatickej zmeny. Júlové teploty v tomto regióne dosahovali rekordné hodnoty, uvádza AFP.

(tasr)

  |  

Ulič a Uličské Krivé spojí nová cyklotrasa za 1,64 milióna eur

SNINA – V Poloninách pribudnú ďalšie takmer štyri kilometre cyklotrás. Výstavba novej cyklocesty s cyklolávkou a altánkom, smerujúca od Uliča po Uličské Krivé (okres Snina), bude stáť viac ako 1,6 milióna eur. Ide v poradí o tretí cykloprojekt za tento rok, ktorý realizuje Prešovský samosprávny kraj (PSK) v rámci investičnej akcie Poloniny trail zameranej na vybudovanie 86 kilometrov dlhej viacúčelovej turistickej trasy pre cyklistov.

Ako informovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová, projekt za 1,64 milióna eur je financovaný cez európske i štátne zdroje. Kraj sa na ňom podieľa spolufinancovaním vo výške piatich percent.

„Vybudujeme tu novú cyklotrasu, ktorá povedie popri Zbojskom potoku a spojí obce Ulič s Uličským Krivým, kde sa nachádza významná kultúrno-historická pamiatka UNESCO gréckokatolícky chrám archanjela Michala. Cez Zbojský potok cyklistov prevedie nová drevená cyklolávka.

Postavíme tu aj nový klenbový priepust a altánok so servisným cyklostojanom, nabíjacou stanicou a najnutnejším hygienickým zázemím. Bude to kompletný balík pre všetkých cyklistov, ktorí sem zavítajú, ale aj pre peších turistov a v zimnom období pre bežkárov prechádzajúcich trasou Poloniny Trail,“ priblížil predseda PSK Milan Majerský.

Teleso novej cyklistickej cestičky z Ulič do Uličského Krivého bude tvoriť sčasti asfaltobetónová a cementobetónová vozovka. Projekt výstavby cyklotrasy nadväzuje na investičné akcie v Poloninách, ktoré PSK spustil ešte v marci tohto roku. Konkrétne na projekt obnovy viac ako 14,3 kilometrov (km) dlhej cyklotrasy v úseku Starina – Ruské v rozpočtovom náklade 6,8 miliónov eur. Taktiež na projekt vybudovania ôsmich kilometrov nových trás pre cyklistov v smere na Stakčín v celkovej hodnote 4,4 milióna eur.

Zmluvná doba realizácie prvých dvoch úsekov je stanovená na jeden rok a obdobie marec 2023 až apríl 2024, v prípade úseku Ulič – Uličské Krivé na júl 2023 až august 2024. Prešovská župa však plánuje všetky tri projekty dokončiť ešte v tomto roku. Investície sú súčasťou projektu Poloniny Trail, zameraného na podporu tunajšieho cestovného ruchu. Zámer vybudovať komplexnú cyklistickú infraštruktúru vzišiel z výstupov iniciatívy Catching-up Regions, vďaka ktorej sa v okrese Snina do konca aktuálneho roka preinvestuje viac ako 15 miliónov eur.

(sita)

  |  

Vláda plánuje neprideliť štátnym záchrankám peniaze z plánu obnovy na nové vozidlá

Štátne záchranky by nemali dostať peniaze z plánu obnovy na nákup nových vozidiel. O zrušení pôvodného uznesenia z januára má v stredu rokovať vláda. Opäť sa bude zaoberať aj aktuálnym čerpaním eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy.

Vláda má odobriť návrh, aby obyvatelia Banskej Bystrice, ktorých majetok poškodila v polovici augusta 2021 silná búrka, dostali jednorazovú finančnú kompenzáciu v súhrnnej výške 58.300 eur.

Kabinet Ľudovíta Ódora sa bude venovať aj poskytnutiu finančných prostriedkov v sume viac ako 8,34 milióna eur na projekt prestavby Mestskej krytej plavárne na Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach. Financie zo zdrojov Fondu na podporu športu by mali byť použité v rokoch 2023 a 2024.

Prostriedky vo výške 16 miliónov eur, ktoré boli súčasťou vyše 25-miliónovej alokácie, poskytnutej v roku 2021 na výstavbu športovej infraštruktúry národného významu (ŠINV), by mal zužitkovať Fond na podporu športu až v rokoch 2024 a 2025. O presune alokácie má vláda v stredu tiež rokovať.

Ministri majú rokovať i o podpise Dohovoru Rady Európy. Ten má stanoviť povinnosti zmluvných strán prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia na ustanovenie trestnosti výroby falošných liekov a zdravotníckych pomôcok, ich dodávky, distribúcie a obchodovania s nimi, ako aj falšovania príslušných dokumentov.

Vládny kabinet zároveň plánuje odvolať Emila Marettu z funkcie prednostu Okresného úradu Ružomberok a vymenovať do tejto funkcie Radoslava Saláka.

(tasr)

  |  

Británia: Rusko by mohlo útočiť na civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori

Británia disponuje informáciami, podľa ktorých by ruská armáda mohla potenciálne útočiť aj na civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori. V utorok to vyhlásila britská veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov (OSN) Barbara Woodwardová. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Britský premiér Rishi Sunak tieto informácie odovzdal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas telefonického rozhovoru, dodala veľvyslankyňa.

"Naše informácie naznačujú, že Rusko nastražilo v blízkosti ukrajinských prístavov ďalšie námorné míny. Súhlasíme so Spojenými štátmi, že ide o pokus (vlastného) ospravedlnenia a hodenia viny na Ukrajinu v prípade akéhokoľvek útoku na civilné lode v Čiernom mori," povedala Woodwardová novinárom.

Rusko minulý pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na 18. júla.

Ruské ministerstvo obrany následne oznámilo, že od 20. júla označí všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a bude ich pokladať za nepriateľské plavidlá. Kyjev reagoval varovaním pre lode smerujúce do prístavov kontrolovaných Ruskom.

(tasr)