Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd potvrdil trest pre Jozefa Radiča z kauzy Valkovej vraždy

Najvyšší súd (NS) SR v stredu potvrdil súhrnný trest 16,5 roka väzenia pre Jozefa Radiča, ktorý figuruje aj v kauze vraždy advokáta Ernesta Valka. Je odsúdený pre usmrtenie, už predtým si odpykával trest za lúpež.

"Najvyšší súd na dnešnom verejnom zasadnutí v trestnej veci Jozefa Radiča pre prečin usmrtenia zamietol odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné. Senát dospel k záveru, že rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je zákonné a správne," uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.

Jozef Radič stále čelí obžalobe aj v prípade Valkovej vraždy z novembra 2010. Do domu advokáta mal vniknúť spolu s ďalším spolupáchateľom, už právoplatne odsúdeným Jaroslavom Klinkom. V prípade doteraz nebol nariadený termín hlavného pojednávania. "Podľa zákonného sudcu Mestského súdu Bratislava I v tejto trestnej veci je predpokladaný čas vytyčovania hlavného pojednávania koniec roku 2023, keď bude určovať termíny hlavných pojednávaní na rok 2024," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

(tasr)

  |  

Svetová banka zastavuje pôžičky Ugande, dôvodom je zákon proti homosexualite

Svetová banka zastavuje schvaľovanie nových pôžičiek na financovanie verejných projektov v Ugande za to, že východoafrická krajina tento rok prijala všeobecne kritizovaný návrh zákona kriminalizujúci homosexuálne správanie. Správu priniesla v utorok tlačová agentúra AFP.

"Zákon proti homosexualite v Ugande je od základov v rozpore s hodnotami Svetovej banky," uviedla v utorok v oznámení inštitúcia, ktorá požičiava peniaze rozvíjajúcim sa krajinám s cieľom znížiť chudobu.

Svetová banka (SB) dodala, že správnej rade nebudú nateraz predkladané na schválenie žiadne nové žiadosti o verejné financie.

Tento krok prichádza po nátlaku organizácií na ochranu ľudských práv a členov amerického Kongresu, aby banka prijala prísnejší postoj voči Kampale práve pre tento zákon, ktorý patrí k najtvrdším svojho druhu na svete.

Zákon proti homosexualite z roku 2023 v Ugande obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je "homosexualita s priťažujúcimi okolnosťami" hrdelným trestným činom. Za súhlasné vzťahy osôb rovnakého pohlavia zavádza tresty siahajúce po doživotné väzenie.

"Naším cieľom je chrániť sexuálne a rodové menšiny pred diskrimináciou a vylúčením v projektoch, ktoré financujeme," uviedla v utorok SB. Dodala, že o veci diskutuje s ugandskými predstaviteľmi.

Niekoľko členov amerického Kongresu koncom júla vyzvalo prezidenta SB Ajaya Bangu, aby "okamžite odložil a pozastavil všetky súčasné a budúce pôžičky Ugande", kým zákon nezruší.

Po schválení ugandského zákona aktualizovalo americké ministerstvo zahraničných vecí svoje cestovné odporúčania. Občanov USA upozornilo, aby "si rozmysleli cestu do Ugandy vzhľadom na kriminalitu, terorizmus a legislatívu proti LGBTQI+ ľuďom".

(tasr)

  |  

Tódová o dovolenke so Záleskou: Nerobíme nič zlé. Reagujú aj Soltész, Havran a Balogová

Novinárka Monika Tódová po tatranskom pobyte so sudkyňou Pamelou Záleskou prvýkrát prehovorila. Novinársku prácu si podľa svojich slov vykonáva maximálne eticky a sudkyňa je pre ňu morálny vzor. Niektorí známi slovenskí publicisti tvrdia, že ide o predvolebnú kampaň a snahu odstaviť kritických novinárov. Iní zas pripúšťajú, že redakcie majú nedostatočne nastavené etické štandardy a Tódová by mala v Denníku N skončiť.

Tódová po pár dňoch od publikovania záberov z tatranskej chaty, na ktorých je so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou, prelomila mlčanie. Denník N publikoval v utorok večer jej komentár.

Novinárka približuje, že čitateľom nechce hovoriť všetko o svojom súkromí. V minulosti preto napríklad nezverejnila, že sa s bývalým manželom rozvádzajú. S vedením redakcie však v prípade Záleskej prijala potrebné kroky. „Pamelu Záleskú som spoznala pri práci, robili sme spolu aj rozhovor. Keď sme sa neskôr začali priateliť, oznámila som to šéfredaktorovi a prijali sme v redakcii potrebné opatrenia. O sudkyni Záleskej už dlhšie nepíšem a nepublikujem ani spravodajstvo z jej súdnej siene (ani o vyfabrikovanej kauze inzulín). Pokiaľ ide o pojednávania, chodím už len na súd, ktorý sa týka vraždy Jána Kuciaka," píše Tódová.

Zo spravodajstva vraj prešla na publicistiku, robí podcasty, diskusie a píše Newsfilter. „V ňom hodnotím aj prácu Špecializovaného trestného súdu, ale nie Pamely Záleskej. Obe máme povolanie, ktoré je vo verejnom záujme, a k práci vždy pristupujeme maximálne eticky. V jej prípadoch som procesne nijako nefigurovala, nebola som obvinená ani poškodená," dodáva s dôvetkom, že Záleská je pre ňu eticky a morálne veľký vzor.

Na verejnosti ju vraj mohli so Záleskou stretnúť viackrát a nebolo treba zakrádať sa do garáže. „Neodovzdávali sme si v nej úplatky ani tajné informácie... Neskrývame sa a nerobíme nič zlé. Od Pamely Záleskej som nemala nikdy žiadnu tajnú informáciu. Robila som investigatívnu novinárku skoro dvadsať rokov aj bez toho, aby som sa priatelila s touto sudkyňou," bráni sa Tódová.

Sudkyňu vraj v tejto veci už v minulosti predvolali na Súdnu radu, aby vysvetlila, aký má s novinárkou vzťah. „Možno by chceli vedieť viac. Myslím si však, že obe máme právo na súkromie," uzatvára.

Chmelár hovorí o najväčšej novinárskej kauze

Uplynulé dni sa k téme vyjadrili viacerí publicisti. „Je to najväčšia novinárska aféra od čias kauzy ,Skupinka‘ (do ktorej bol, mimochodom, tiež zapletený súčasný redaktor Denníka N Martin Šimečka). Mlčanie médií hlavného prúdu jej dôsledky iba zhoršuje," píše napríklad Eduard Chmelár.

Záleská podľa neho na minulom vypočúvaní Súdnej rady nedostatočne vysvetlila svoj vzťah s Tódovou. Novinári by sa preto podľa neho mali „dištancovať od takýchto neetických a protiprávnych manierov svojej kolegyne". Úzke prepojenie oboch označuje za „neprípustné" pre dôveryhodnú žurnalistiku.

„Ak musel novinár Peter Tóth po odhalení, že bol agentom a dokonca námestníkom riaditeľa SIS, odísť z redakcie denníka Sme, redaktorka Monika Tódová by mala za porušenie pravidiel novinárskej etiky a možno aj zákona dostať hodinovú výpoveď. Inak sa všeobecná nedôvera v spoločnosti bude iba prehlbovať," dodáva Chmelár.

Soltész: Žurnalistika sa má čisto nielen robiť, ale aj vyzerať

Arpád Soltész zase konštatuje, že novinári píšuci o organizovanom zločine nezískajú kľúčové informácie na tlačovkách či žiadosťami podľa informačného zákona. „Celkom bežne sa stretávajú nielen s policajnými operatívcami, siskármi, vyšetrovateľmi alebo prokurátormi, ale aj so zločincami a ich advokátmi. To všetko, vrátane mafiánov, sú ľudia."

Je preto vraj prirodzené, že si s nimi novinári vytvárajú vzťahy. „Zostať nezaujatým pozorovateľom by bolo extrémne náročné, aj keby to bolo len o ľudskom vzťahu. Lenže nie je. Novinár bezpodmienečne potrebuje prístup k informáciám, ktoré mu jeho zdroje poskytujú, nemôže si dovoliť o ne prísť. Je otázkou času, kedy nad niečím prižmúri oko, niečo zamlčí, na niečo pozabudne a niečo iné zvýrazní, aby svoje zdroje neohrozil alebo nenaštval," konštatuje.

Problémom podľa neho je, že na Slovensku nefunguje redakčný proces. „Každý z nás sa dostáva do etických konfliktov, je to prirodzené a nie ja na tom nič zlé. Nesprávne je až v etickom konflikte konať a zamlčať ho. Je prácou editorov a šéfredaktora, aby svojich ľudí ustrážili a ochránili pred ich vlastnými chybami v úsudku ovplyvnenom vzťahmi mimo redakcie. Toto má žurnalistika spoločné so spravodlivosťou – nie je dôležité len to, ako čisto sa robí, ale či aj čisto vyzerá. Tá naša tak rozhodne nevyzerá. Dôvodom je nízka citlivosť na etické konflikty, nielen v redakciách, ale naprieč celou spoločnosťou. Novinári nie sú žiadni superhrdinovia, sú to normálni členovia tejto spoločnosti, ani lepší, ani horší. Médiá sú zrkadlom spoločnosti nielen tým, čo píšu, ale aj tým ako to píšu a ako k písaniu pristupujú," hodnotí.

Etické pravidlá redakcie majú byť podľa neho nastavené tak vysoko, aby ani hypoteticky nemohol vzniknúť čo i len klamlivý dojem, že novinár konal v konflikte záujmov. Novinár pritom vraj nemusí pre vytvorený vzťah s nejaký zdrojom odchádzať z brandže. Stačí, aby mediálne nepokrýval prípady, v ktorých figuruje jeho zdroj. To podľa neho Tódová spravila, ale Denník N to nedostatočne komunikoval verejnosti.

Konkrétny prípad novinárky a sudkyne vo svojej podstate považuje za „úplnú hlúposť", ktorá sa zneužíva vo volebnej kampani.

Fico a Balogová

Predseda Smeru Robert Fico sa ku kauze vyjadril v pondelok na sociálnej sieti, pričom obe ženy označil za „lesby". „V posteli sa dá vybaviť všeličo, aj dobré informácie zo spisu na zverejnenie v Denníku N, aj dostatočné mediálne krytie na absolútne neprimeraný trest," tvrdí Fico. Zopakoval, že ich v minulosti prichytil na spoločnom PCR testovaní, keď sa obe ženy vrátili zo spoločnej dovolenky.

Tódová je podľa neho novinársky vždy k dispozícii ľuďom ako špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, obhajuje exprezidenta Andreja Kisku, ktorý čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Zároveň vraj zverejňuje informácie zo spisov, ktoré by nemala mať a kritizuje sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodnú v prospech nominantov opozície. Záleská je podľa neho pod ochranou ministerstva spravodlivosti, ktoré v minulosti viedla Mária Kolíková (SaS) a v súčasnosti Jana Dubovcová a jej prešľapy zámerne prehliada aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.

Vzťah oboch žien označil za „mediálno-justičnú" mafiu, ktorá sa snaží prispieť k politickému zadaniu expremiéra Igora Matoviča z roku 2020 – zlikvidovať a pozatvárať opozíciu.

S takýmto výkladom nesúhlasí šéfredaktorka Denníka Sme Beata Balogová. Politikov zo Smeru – Roberta Fica a Ľuboša Blahu – označila za „otravných a nebezpečných trollov", ktorí sa snažia umlčať kritických novinárov.

„Robia z novinárov terče. Ak by na Slovensku nebolo kritických novinárov, aj Moniky Tódovej, je možné, že Fico by sa nemusel snažiť o víťazstvo vo voľbách, lebo by už mal istoty podobné tým Orbánovým," hodnotí šéfredaktorka Sme.

Publicista Michal Havran v komentári pod Balogovej statusom reagoval, že je „významne rozdielne" stretávať sa so sudkyňou a stretávať sa s „Bödörom a agronacistom Bombicom".

(est, ste)

  |  

Voľby23: Na žiadosť o voľbu poštou ostáva posledný deň

Na doručenie žiadosti o voľbu poštou zo zahraničia v septembrových predčasných parlamentných voľbách ostáva posledný deň. Termín pripomenulo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Priblížilo, že počet žiadostí k polnoci presiahol 64.000. Presný výsledný počet bude známy vo štvrtok (10. 8.) ráno po uplynutí termínu na ich odoslanie.

Po zaregistrovaní musí volič čakať na hlasovacie materiály, ktoré mu MV zašle na adresu v cudzine. Pokiaľ volič požiadal elektronicky, od MV dostane obálku na hlasovanie, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania. Hlasovacie lístky si musí stiahnuť z webu MV a vytlačiť sám. Ak požiadal o voľbu poštou písomne, poštou mu prídu okrem obálok aj hlasovacie lístky. Volič musí zaslať volebné materiály späť tak, aby boli doručené najneskôr 29. septembra. Odošle ich na adresu MV, ktorá je uvedená na návratnej obálke.

Volič môže hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR mimo územia Slovenska, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku, ale aj ak ho má, no v čase volieb bude v zahraničí.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.

(tasr)

  |  

Ministerstvo obrany po 20 rokoch obnovilo vojenskú autoškolu

Ministerstvo obrany (MO) SR po 20 rokoch obnovilo vojenskú autoškolu. Reagovalo tak na nedostatok vodičov v ozbrojených silách. Očakáva tiež úsporu financií. Prvý výcvik sa začal v uplynulých dňoch v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin. TASR o tom informoval komunikačný odbor MO SR.

Rezortná autoškola umožní výcvik vodičov v reálnych podmienkach Ozbrojených síl (OS) SR a na technike používanej v OS SR. Súčasne umožní rozvíjať zručnosti vodičov ozbrojených síl a reagovať tak napríklad aj na potreby vyplývajúce z modernizačných procesov.

"Možnosť získania vodičského oprávnenia môže byť zároveň ďalším z motivačných benefitov pre vstup občanov do Ozbrojených síl SR," vyzdvihol plukovník Pavol Barančík, veliteľ Základne výcviku a mobilizačného doplňovania Martin.

Očakáva sa aj úspora financií, keďže počas uplynulých 20 rokov bol rezort nútený riešiť rozširovanie a získavanie vodičských oprávnení nákupom kurzov v civilných zariadeniach.

Na prvý výcvik vojenskej autoškoly na získanie vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý bude ukončený 25. augusta, nastúpila desiatka profesionálnych vojakov. Výcvik je rozdelený na dve časti. Teoretická časť aktuálneho výcviku sa koná v zrekonštruovaných učebniach martinskej základne, praktická časť sa bude realizovať na verejných komunikáciách posádky Martin. Základňa chce pripravovať záujemcov aj na vodičské oprávnenia ostatných skupín.

(tasr)

  |  

Žilinská MHD ide s dobou. Na zastávkach rozmiestnili QR kódy

ŽILINA – Dopravný podnik Žilina prišiel s novinkou. Na zastávkach MHD rozmiestnili QR kódy, ktoré nahrádzajú virtuálne panely. Pri naskenovaní QR kódu sa zobrazia reálne odchody spojov z danej zastávky.

Cestujúci mestskou hromadnou dopravou už nemusia manuálne vyhľadávať spoje, pomôcť im má novinka na zastávkach MHD. Každá zastávka v Žiline má svoj QR kód, ktorý funguje ako virtuálny panel, a teda reálne časy odchodu spojov sa zobrazia vo webovom prehliadači.

„Odkaz QR kódu je vždy aktuálny pre konkrétnu zastávku. Ak si odkaz na vašu obľúbenú zastávku uložíte do svojho mobilu, môžete si ho kedykoľvek a kdekoľvek otvoriť, a tak zistiť reálne odchody spojov zo zastávky," napísal dopravný podnik.

foto: Dopravný podnik Žilina

Vysvetlivky k virtuálnemu panelu:

  • spoje, pri ktorých sa čas nezačal odpočítavať a nie je farebne odlíšený, ešte nevyrazil zo svojej východovej zastávky,
  • zelené zobrazenie času: spoje, ktoré sa už nachádzajú na trati s odhadovaným časom príchodu na danú zastávku,
  • červené zobrazenie času: spoje, ktorých príchod na danú zastávku je odhadovaný za menej ako dve minúty.

Dopravný podnik Žilina dodáva, že počas septembra bude na vybraných zastávkach nainštalovaných 50 elektronických informačných panelov.

Zdroj: Dopravný podnik Žilina