Preskočiť na obsah
  |  

Španielsky kráľ poveril zostavením novej vlády konzervatívneho lídra opozície

Mesiac po predčasných parlamentných voľbách v Španielsku poveril kráľ Filip VI. v utorok konzervatívneho opozičného lídra Alberta Núňeza Feijóa zostavením novej vlády. Informuje o tom agentúra DPA.

Nová predsedníčka dolnej komory parlamentu Francina Armengolová večer novinárom v Madride povedala, že hlava štátu jej toto rozhodnutie oznámila po skončení dvojdňových konzultácií s predsedami politických strán.

Poslanecká snemovňa musí teraz stanoviť termín hlasovania o kandidatúre Feijóa na premiéra. Nemôže sa však konať pred 28. augustom. V prvom kole bude potrebovať nadpolovičnú väčšinu najmenej 176 hlasov. V druhom by mu stačila jednoduchá väčšina, teda viac hlasov za ako proti.

Feijóo má podľa aktuálnych informácií malé šance na potvrdenie vo funkcii nástupcu úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza. Jeho Ľudová strana (PP) síce vo voľbách 23. júna zvíťazila pred Sánchezovou Španielskou socialistickou robotníckou stranou (PSOE), so 137 kreslami v dolnej komore však zaostala za očakávaniami. Jej možný koaličný partner, pravicová populistická strana Vox, prišla o 19 mandátov a má tak len 33 poslancov.

Ak by poslanci kandidatúru Feijóoa neschválili, bol by pravdepodobne na rade Sánchez, ktorému médiá dávajú väčšie nádeje na parlamentnú väčšinu. Okrem ľavicovej koalície Sumar a viacerých menších regionálnych strán by Sánchez potreboval aj dohodu so stranou Junts exilového vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta. Tá však žiada referendum o nezávislosti, čo by Sánchez zrejme odmietol.

Nová vláda musí vzniknúť do dvoch mesiacov od prvého hlasovania Poslaneckej snemovne o kandidátovi na premiéra. V opačnom prípade sa musia konať ďalšie predčasné voľby, k čomu by došlo na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka.

(tasr)

  |  

Ukrajina žiada eurokomisiu o kompenzácie pre poľnohospodárov za vývoz obilia

Ukrajina požiadala Európsku komisiu (EK) o vyplatenie kompenzácií ukrajinským poľnohospodárom za dodávky obilia do európskych prístavov. Informoval o tom v utorok podľa agentúry Reuters námestník ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva Taras Vysockij, podľa ktorého by takýto krok zo strany EK zabezpečil plynulejší vývoz ukrajinských potravín.

"Ministerstvo poľnohospodárstva a (ukrajinská) vláda vyzvala Európsku komisiu, aby kompenzovala ukrajinským farmárom náklady na logistiku vo výške 30 eur za tonu," vyhlásil Vysockij, podľa ktorého by sa takáto dotácia vzťahovala len na dodávky do vzdialených európskych prístavov.

Rusko v júli nepredĺžilo takzvanú čiernomorskú obilnú dohodu, ktorá umožňovala Ukrajine bezpečne vyvážať obilie z prístavov Odesa a Mykolajiv aj napriek pretrvávajúcej vojne. Moskva odvtedy ukrajinské prístavy blokuje, v dôsledku čoho sa podľa Vysockého stala preprava ukrajinského obilia do európskych prístavov pre poľnohospodárov veľmi nákladnou.

Kyjev sa pri vývoze v súčasnosti spolieha na riečne prístavy a železničnú dopravu. Ukrajina uviedla, že obilie môže dodávať do námorných prístavov v Nemecku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Chorvátsku, Slovinsku a Holandsku. Z týchto krajín obilie potom putuje na miesta konečného určenia po celom svete.

"Bez ukrajinského obilia nie je možné zaručiť globálnu potravinovú bezpečnosť," zdôraznil Vysockij.

Nemenované zdroje pre Reuters uviedli, že eurokomisia nemá vo svojom rozpočte finančné prostriedky, ktorými by mohla okamžite pokryť dodatočné náklady na prepravu ukrajinského obilia po krachu obilnej dohody s Ruskom.

(tasr)

  |  

Rusko presúva taktické jadrové zbrane do Bieloruska, vyhlásil Duda

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok potvrdil, že Rusko začalo presúvať viaceré jadrové zbrane krátkeho doletu do Bieloruska. Tento krok podľa neho zmení bezpečnostnú architektúru regiónu i celej Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom agentúra AP.

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho bieloruský náprotivok Alexandr Lukašenko v júli uviedli, že Moskva už prepravila niektoré zo svojich taktických nukleárnych zbraní do Bieloruska na základe plánu oznámeného v marci. USA a NATO tento krok nepotvrdili.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odsúdil tento krok Moskvy ako nebezpečný a nezodpovedný, no v júli povedal, že Aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska.

Duda na utorkovej spoločnej tlačovej konferencii s portugalským prezidentom Marcelom Rebelom de Sousom vo Varšave povedal, že presun ruských taktických jadrových zbraní na územie Bieloruska "sa odohráva, vidíme to".

Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a majú menší dolet a účinnosť v porovnaní s jadrovými hlavicami umiestnenými na raketách dlhého doletu.

Rusko oznámilo, že si ponechá kontrolu nad týmito zbraňami, ktoré pošle do Bieloruska. Predstavitelia v Moskve a Minsku uviedli, že ich môžu niesť bieloruské bojové lietadlá Su-25 alebo rakety Iskander krátkeho doletu.

(tasr)

  |  

Fastfoodový reťazec Subway by mohli predať za viac ako deväť miliárd dolárov

Americký prevádzkovateľ reštaurácií rýchleho občerstvenia Subway je blízko k dohode o prevzatí za viac ako 9 miliárd dolárov (8,25 miliardy eur), ktorá by mohla byť oznámená už v stredu (23. 8.). Informpvala o tom agentúra AFP, ktorá sa v utorok odvolala na zdroje oboznámené s problematikou.

Podľa zdroja AFP konkurenčné ponuky predložili v utorok spoločnosť Roark Capital a konzorcium zahrňujúce súkromné investičné spoločnosti TDR a Sycamore. Uspieť by mala najvyššia ponuka realizovaná výlučne v hotovosti. Subway vznikol v roku 1965, pôvodne ako malá predajňa sendvičov v talianskom štýle. Dnes má takmer 37-tisíc reštaurácií vo viac ako stovke krajín.

Reťazec rýchleho občerstvenia vo februári oznámil, že si najal banku JPMorgan, aby mu poskytla poradenstvo v súvislosti s možným predajom. Hovorca spoločnosti v utorok pre AFP uviedol, že k transakcii sa až do jej dokončenia nebude vyjadrovať.

Vedenie spoločnosti Subway v poslednom čase kládlo dôraz na znižovanie nákladov v snahe lepšie konkurovať iným reťazcom. Väčšina rastového úsilia sa zameriavala na zahraničné trhy.

(tasr)

  |  

Vo veku 80 rokov zomrel spevák Toto Cutugno, autor hitu L'Italiano

Vo veku 80 rokov zomrel v utorok taliansky spevák a autor hitu L'Italiano Toto Cutugno. Podľahol dlhej chorobe, ktorá sa v posledných mesiacoch zhoršila. Uviedol to spevákov manažér Danilo Mancuso, informovala agentúra ANSA.

Cutugno zomrel v milánskej nemocnici San Raffaele, kde bol hospitalizovaný, dodal Mancuso.

Toto Cutugno sa narodil 7. Júla 1943 v toskánskej obci Fosdinovo. Ikonou a symbolom talianskej hudby sa stal najmä vďaka hitu L'italiano z roku 1983. Dvakrát vyhral hudobný festival v Sanreme a v roku 1990 sa stal víťazom pesničkovej súťaže Eurovízie, kde zaspieval pieseň Insieme: 1992. V roku 1982 vystúpil aj na československom hudobnom festivale Bratislavská lýra.

Medzi jeho ďalšie hity patria skladby Solo Noi, Serenata či Soli.

https://www.youtube.com/watch?v=TYtdYslLY9I

V neskorších rokoch začal trpieť zdravotnými ťažkosťami. Nevyhol sa i kontroverziám: V roku 2019 mal koncertovať v Kyjeve, no skupina ukrajinských poslancov listom požiadala o vydanie zákazu vstupu za Cutugnove údajné proruské pozície. Cutugno sa však vyhlásil za "apolitického" a vypredaný koncert sa nakoniec uskutočnil.

So spevákom sa na sociálnych sieťach rozlúčila i talianska premiérka Girogia Meloniová, ktorá ho označila za "pravého Taliana", či speváci Angelo Braduardi a Pupo.

(tasr)

  |  

Šefčovič nahradí v EK odstupujúceho Timmermansa. Bude strážiť aj zavádzanie Európskej zelenej dohody do praxe

Výkonný podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans v utorok odstúpil z funkcie člena exekutívy EÚ vzhľadom na svoje rozhodnutie kandidovať v novembrových predčasných parlamentných voľbách v Holandsku. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová oznámila, že Európsku zelenú dohodu a post výkonného podpredsedu EK po Timmermansovi pridelí slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi, ktorého dočasne poverí aj riadením politiky v oblasti klímy.

Timmermans bol vo von der Leyenovej kabinete prvým podpredsedom a zodpovedal za implementáciu Európskej zelenej dohody. Šéfka exekutívy EÚ vo vyhlásení pre médiá spresnila, že okrem uvedenej dohody sa rozhodla dočasne prideliť Šefčovičovi aj riadenie únijnej politiky v oblasti klímy. Šefčovič je ako podpredseda EK zodpovedný za strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy.

Slovenský eurokomisár bude mať na starosti klimatickú politiku až do vymenovania nového člena eurokomisie za Holandsko.

Von der Leyenová sa zároveň poďakovala Timmermansovi za jeho dlhoročné pôsobenie a úspechy v rámci eurokomisie a za jeho prácu v prospech európskych občanov.

„Bol kľúčový člen môjho kolégia komisárov. Vďaka jeho prínosu a silnej osobnej zaangažovanosti sme urobili veľký krok smerom k naplneniu cieľov EÚ, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, a smerom k zvýšeniu úrovne klimatických ambícií na celom svete. Timmermansov príspevok k práci eurokomisie a európskemu projektu presahuje rámec Európskej zelenej dohody," vyhlásila von der Leyenová.

Timmermans pôsobil v Európskej komisii aj v rokoch 2014 – 2019, keď bol ako jej prvý podpredseda zodpovedný za lepšiu právnu úpravu, medziinštitucionálne vzťahy, právny štát a dodržiavanie Charty základných práv. Zodpovednosť za Európsku zelenú dohodu prebral v roku 2019 v rámci mandátu súčasnej eurokomisie. Koordinoval tiež prácu EK na stratégiách EÚ v oblasti biodiverzity, budúcnosti s nulovým znečistením a obehového hospodárstva.

Von der Leyenová o zmenách vo svojom kabinete, ktoré zaručia pokračovanie všetkých prebiehajúcich procesov, informovala aj predsedníčku Európskeho parlamentu a Španielsko ako predsednícku krajinu v Rade EÚ. Zaslala oficiálny list premiérovi Holandska so žiadosťou, aby navrhol nového kandidáta na eurokomisára za Holandsko.

Leyenová: Šefčovič preberá klimatickú agendu

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič preberá pracovnú agendu po doterajšom výkonnom podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, ktorý odchádza do domácej holandskej politiky. Ursula von der Leyenová v utorok upozornila, že pred Šefčovičom stoja veľké výzvy, najmä čo sa týka implementácie Európskej zelenej dohody.

Šéfka exekutívy EÚ označila Šefčoviča za jedného z najskúsenejších členov svojho kabinetu a služobne najstaršiemu eurokomisárovi zaželala veľa úspechov v jeho novej úlohe. Spresnila, že očakáva, že Šefčovič bude presadzovať ochranu klímy a Európskej zelenej dohody s ambíciami, ktoré si táto agenda vyžaduje.

„Teraz, keď je legislatívny rámec Európskej zelenej dohody do značnej miery zavedený a bolo zabezpečené bezprecedentné množstvo finančných prostriedkov na dekarbonizáciu, nastal čas posunúť Európsku zelenú dohodu na ďalšiu úroveň a zavádzať jej pravidlá do praxe," uviedla.

Podľa jej slov sa Šefčovič v novej funkcii musí prioritne zamerať na posilnenie inovácií pre budovanie európskeho bezemisného priemyslu, na modernizáciu sietí a infraštruktúry pre uľahčenie energetickej transformácie a na lepší prístup EÚ ku kritickým surovinám.

„Implementácia Európskej zelenej dohody si vyžaduje intenzívnejší dialóg s priemyslom a s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú vlastníci lesov, poľnohospodári, ako aj občania. A napokon budeme pokračovať v snahách vytvoriť silnejšiu medzinárodnú stratégiu pre Európsku zelenú dohodu v súlade s našimi hospodárskymi a geopolitickými záujmami," vysvetlila von der Leyenová.

Európska komisia podľa nej posilní multilaterálnu diplomaciu pre lepšie presadzovanie zelenej dohody, aby bolo možné upevniť vedúcu úlohu Európy vo svete pri dosahovaní cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti.

Šefčovič sa stal členom Európskej komisie v roku 2009, keď na niekoľko mesiacov prebral agendu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež po prvom slovenskom eurokomisárovi Jánovi Figeľovi. V rokoch 2010 – 2014 bol podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, ďalších päť rokov (2014 – 2019) pôsobil ako podpredseda EK zodpovedný za budovanie energetickej únie, pričom dohliadal na energetické dohody medzi Ruskom, Ukrajinou a EÚ.

V kabinete Ursuly von der Leyenovej získal rovnako ako podpredseda portfólio pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. V súčasnej eurokomisii má na starosti aj dohľad na implementáciu dohody o brexite a rokovania so Spojeným kráľovstvom, venuje sa vzťahom medzi Bruselom a krajinami západnej Európy, ktoré nie sú členmi Únie, a od začiatku tohto roka riadi spoločné nákupy zemného plynu pre krajiny EÚ.

Šefčovič chce hľadať tie najlepšie riešenia pre EÚ

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorého v utorok poverili pracovnou agendou po doterajšom výkonnom podpredsedovi Európskej komisie (EK) Fransovi Timmermansovi, vyhlásil, že ako nový výkonný viceprezident exekutívy EÚ urobí všetko pre to, aby sa mu podarilo nájsť riešenia čo najlepšie pre Európsku úniu.

Šefčovič v správe pre TASR ocenil hodnotnú prácu svojho doterajšieho kolegu Fransa Timmermansa. –„Cením si dôveru predsedníčky Európskej komisie a prijímam túto dôležitú úlohu s rešpektom. Rovnako ako pri všetkých doterajších výzvach vložím maximum úsilia do hľadania takých riešení, ktoré budú čo najlepšie pre Európsku úniu – ekonomicky aj geopoliticky – a pre ľudí naprieč všetkými členskými štátmi," uviedol Šefčovič vo svojom prvom vyhlásení.

V tejto súvislosti pripomenul, že Európania aj počas tohto leta videli a stále vidia, aké vážne následky majú klimatické zmeny. A preto je podľa jeho slov nasmerovanie ekonomík členských štátov EÚ na zelenú budúcnosť „bezprecedentná výzva, ktorá uspeje len v úzkej spolupráci so všetkými aktérmi vrátane priemyslu a len ak budeme vytvárať pracovné miesta tu v Európe".

Slovenský eurokomisár sa počas pôsobenia v exekutíve EÚ „popasoval" s viacerými pracovnými agendami. V súčasnom kolégiu komisárov zastáva pozíciu podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. Zároveň od januára tohto roka vedie Európsku energetickú platformu pre spoločný nákup zemného plynu s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť krajín EÚ.

Vedie aj Európsku batériovú alianciu, ktorú inicioval ešte počas predošlého mandátu v roku 2017 v snahe pripraviť európsky priemysel, osobitne automobilový, na éru elektromobility.

Ďalej má Šefčovič v portfóliu vzťahy so Spojeným kráľovstvom, kde viedol rokovania zavŕšené dohodou z Windsoru, ako aj vzťahy so Švajčiarskom, Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a v neposlednom rade s Andorrou, Monakom a San Marínom, s ktorými EÚ momentálne rokuje o asociačných dohodách.

(tasr)