Preskočiť na obsah
  |  

Tragická nehoda pri Raslaviciach, jeden mŕtvy a šesť zranených

RASLAVICE - Jednu obeť si vyžiadala dopravná nehoda, ktorá sa stala dnes krátko pred 6:00 na ceste medzi obcami Raslavice a Janovce v okrese Bardejov. Zrazilo sa tam sedemmiestne auto s autobusom.

Kolíziu neprežil jeden človek z posádky auta, šesť ďalších pasažierov bolo zranených. V autobuse sa v tom čase viezlo 10 ľudí vrátane vodiča, nikto z nich sa nezranil.

Ako neskôr uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva HaZZ v Prešove Miroslava Knišová, ďalším účastníkom nehody bola aj dodávka. V čase nehody sa v nej viezol vodič, ktorý neutrpel žiadne zranenia.

Na mieste zasahovali štyria hasiči s jedným kusom techniky. Tí asistovali posádkam záchrannej zdravotnej služby pri ošetrení a naložení zranených osôb do sanitiek, ktoré smerovali do okolitých nemocníc. Havarované vozidlá zabezpečili proti vzniku požiaru a úniku prevádzkových kvapalín.

Podľa hovorkyne prešovskej krajskej polície Jany Ligdayovej boli vodiči na mieste podrobení dychovým skúškam, vo všetkých troch prípadoch bol výsledok negatívny. Obeťou nehody bol 29-ročný spolujazdec v osobnom aute, ktorý zraneniam podľahol na mieste. Škoda na vozidlách bola predbežne odhadnutá na približne 15-tisíc eur.

„Dopravná nehoda je v štádiu šetrenia, polícia bude skúmať presnú príčinu vzniku dopravnej nehody, ako aj mieru zavinenia jej účastníkov," dodala. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove v prípade začal trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia, ako aj vo veci trestného činu ublíženia na zdraví.

(sita)

  |  

Medvede opäť vyčíňali v blízkosti rodinných domov. Polícia vyzýva k opatrnosti

TRENČÍN/KĽAČNO – Dnes po polnoci v obci Kľačno v okrese Prievidza medveď poškodil oplotenie pri rodinnom dome. O výskyte medveďa hnedého bol okamžite vyrozumený Zásahový tím – západ.

„Bol zistený výskyt celkom piatich medveďov, ktoré boli zahnané do lesa. Našťastie, k stretu človeka a medveďa nedošlo," informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.

Polícia ďalej vyzýva ľudí, ktorí sa v tejto oblasti nachádzajú, aby boli opatrní a neodkladali potraviny vonku, pretože môžu divokú zver privábiť k obydliam. Buďte ostražití a v prípade výskytu medveďa kontaktujte políciu.

  |  

Ľudia sa chcú zbaviť svojich pozemkov. Rozhodli sa ich predať

ŽILINA/SLOVENSKO – Za prvých 5 týždňov od spustenia výkupu pozemkov v národných parkoch z Plánu obnovy a odolnosti navštívilo oficiálnu webovú aplikáciu www.ponukavykupupozemkov.sk vyše 27-tisíc návštevníkov.

Registráciou prešlo doposiaľ 1 462 používateľov, ktorí predložili 2 253 ponúk. Vyplýva to z údajov, ktoré predstavilo ministerstvo životného prostredia z aplikácie výkupu pozemkov. Intenzívnejšia je tiež komunikácia správ národných parkov s neštátnymi vlastníkmi.

Ministerstvo životného prostredia spustilo 12. júla 2023 webovú aplikáciu umožňujúcu predaj pozemkov v národných parkoch do rúk štátu. „Práve jednotné vlastníctvo pozemkov zo strany štátu umožňuje správam národných parkov efektívnejšie spravovať najvzácnejšiu slovenskú prírodu. Rovnako tak garantuje, že starostlivosť o chránené územie zostane v regiónoch,“ zdôraznil Milan Chrenko, minister životného prostredia.

Ambíciou ministerstva je efektívne využiť financie z Plánu obnovy a odolnosti, kde je na výkup pozemkov v národných parkoch vyčlenených takmer 68 mil. eur. Podľa šéfa envirorezortu sa ministerstvo zameriava na aktívnejšie informovanie súkromných vlastníkov pozemkov, ako aj miestnych obyvateľov z regiónov národných parkov. „Razíme aktívnu spoluprácu a komunikáciu v regiónoch národných parkov, kde chceme zistiť potenciálny záujem o predaj. Ide o prvú výzvu, mám optimistickú ambíciu, aby sa ponuky na odpredaj priblížili 500 hektárom,“ doplnil Chrenko.

Mohlo by Vás zaujímať Klobúk dole pred Spartakom Trnava

Envirorezort už distribuoval informačné materiály do priľahlých obcí národných parkov, odhadom tak oslovil 100-tisíc domácností. Zrozumiteľné pokyny o adresnejšom informovaní obyvateľov dostali aj riaditelia správ národných parkov. „Sú to práve správy jednotlivých národných parkov a ich špecialisti, ktorí najlepšie poznajú miestne pomery, preto sa na nich môžu potenciálni záujemcovia obrátiť s ponukou na predaj pozemkov v národných parkoch,“ povedala Katarína Butkovská, štátna tajomníčka Ministerstva životného prostredia.

Predaj je dobrovoľný, uskutoční sa až po schválení ponuky a následnom podpise zmluvy s vlastníkom. V septembri 2023 začnú s vyhodnocovaním ponúk, ktoré potrvá počas septembra a októbra. Rozhodovať bude komisia zložená z predstaviteľov ministerstva životného prostredia a Útvaru hodnoty za peniaze. Všetky informácie, vrátane videonávodu ako prihlásiť pozemky k výkupu, sú dostupné na webe www.ponukavykupupozemkov.sk.

Ministerstvo životného prostredia považuje fungujúce národné parky so zonáciou za kľúčový pilier pre udržateľný rozvoj celého regiónu. Podčiarkujú to skúsenosti ako zo Slovenska, tak z okolitých krajín. Príkladom môže byť Národný park Slovenský raj, ktorý stal sa súčasťou oblastnej organizácie cestovného ruchu a predstavuje atraktívnu turistickú destináciu aj pre zahraničných turistov.

Ako posledný prešiel zonáciou Národný park Muránska planina, kde sa aktuálne obsadzujú nové pracovné miesta s pridanou hodnotou. Zo zahraničia tvorí príklad pozitívnych dopadov Národný park Šumava. Podľa štúdie socioekonomických prínosov, park priniesol priame efekty pre región v hodnote takmer 32 mil. eur za poskytovanie turistických produktov a služieb v odvetví ubytovania, stravovania, dopravy, maloobchodu a ďalších.

Ministerstvo o tom informovalo na webe.

  |  

USA: Počet detí zabitých v roku 2021 strelnou zbraňou dosiahol rekordné maximum

Počet detí zastrelených v USA v roku 2021 dosiahol rekordné maximum, uvádza sa v novej štúdii zverejnenej Americkou akadémiou pediatrov (AAP).

Podľa štúdie zomrelo v roku 2021 na zranenia súvisiace so strelnou zbraňou 4 752 detí. Je to posledný rok, z ktorého sú údaje dostupné. Ide o nárast oproti 4 368 úmrtiam v roku 2020 a oproti 3 390 úmrtiam v roku 2019.

Štúdia vychádza z databázy úmrtí amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a zverejnili ju v pondelok v časopise AAP Pediatrics (Pediatria). Násilie spáchané strelnou zbraňou je od roku 2020 tou hlavnou príčinou smrti detí v USA.

Štúdia bola zverejnená v čase, keď zákonodarcovia v americkom štáte Tennessee otvorili mimoriadne zasadnutie o bezpečnosti verejnosti. Dôvodom je streľba na základnej škole v štátnom hlavnom meste Nashville z marca tohto roka, keď boli zabité tri deti a traja učitelia.

Pediatrička z Južnej Karolíny a výskumníčka v oblasti prevencie násilia páchaného strelnými zbraňami Annie Andrewsová povedala: "Keď som sa stala lekárkou, nikdy mi ani nenapadlo, že sa budem starať o také množstvo detí s dierami po guľkách v tele."

Dodala: "Ale skutočnosť je taká, že v každej detskej nemocnici po celej tejto krajine sú na pediatrických jednotkách intenzívnej starostlivosti deti trpiace zraneniami po strelných zbraniach."

(tasr)

  |  

Vodič nabúral do policajného auta, v dychu mal 1,5 promile alkoholu

Policajná hliadka riešila v meste Šaštín-Stráže vodiča, ktorý pod vplyvom alkoholu narazil do policajného auta. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

Vodiča na osobnom aute Škoda Octavia zastavila hliadka v nedeľu (20. 8.) v skorých ranných hodinách. "Tesne predtým mal 41-ročný vodič ich vozidlo zachytiť svojou ľavou prednou časťou auta. Policajti muža skontrolovali a podrobili dychovej skúške. Jej výsledok sa vyšplhal takmer na 1,5 promile," uviedla Antalová.

Policajti mužovi na mieste zadržali vodičský preukaz a previezli ho na policajné oddelenie. "Dopravní policajti vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý mu môže hroziť až ročný pobyt vo väzení," doplnila krajská policajná hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Pred 55 rokmi sa v Moskve začali rokovania s uneseným vedením ČSSR

Krátko po invázii armád Sovietskeho zväzu a ďalších spojencov v noci z 20. na 21. augusta 1968 sovietske vedenie prinútilo najvyšších predstaviteľov Československa, aby túto vojenskú akciu legitimizovali podpisom spoločnej dohody. Rokovania prebiehali vo vypätej atmosfére, keď Sovieti vyvíjali nátlak na československú delegáciu. Jej časť – vrátane najvyššieho komunistického funkcionára Alexandra Dubčeka – navyše deportovali do Moskvy násilne.

Dnes (23. augusta) uplynie 55 rokov od začiatku vyjednávaní, ktoré vyvrcholili podpisom tzv. Moskovského protokolu.

Už 21. augusta o 5. hodine ráno – krátko po začiatku vojenskej operácie Dunaj, ktorá mala zastaviť reformný proces v Československej socialistickej republike (ČSSR) – zadržali sovietske jednotky najvyšších funkcionárov krajiny. Medzi nimi aj prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexandra Dubčeka.

Okrem Dubčeka boli zadržaní aj najvyšší ústavní činitelia, predseda vlády Oldřich Černík a predseda parlamentu (Federálneho zhromaždenia, FZ) Josef Smrkovský. Spolu s nimi František Kriegel (predseda Ústredného výboru Národného frontu), Bohumil Šimon a Josef Špaček (členovia vedenia KSČ). Previezli ich na letisko v Prahe-Ruzyni a následne uniesli do Moskvy.

Prezident ČSSR Ludvík Svoboda verejne sľúbil, že bude rokovať o prepustení unesených funkcionárov a bez legitímnej vlády neurobí žiadne rozhodnutie. Podľa niektorých svedectiev elitná vojenská jednotka v Holešove bola pripravená pokúsiť sa oslobodiť Dubčeka. Vojaci, ktorí sa spočiatku odmietali vzdať okupantom, však dostali rozkaz zložiť zbrane. Navyše bolo jasné, že Dubček už nie je na území ČSSR.

Podľa českého historika Zdeňka Doskočila politický scenár augustovej invázie zlyhal. "Krajinu sa síce podarilo v priebehu niekoľkých hodín kompletne vojensky obsadiť, ale plán s vytvorením takzvanej robotnícko-roľníckej vlády padol. A Sovieti pochopili, že im v podstate neostáva nič iné, než rokovať s príslušníkmi reprezentácie, ktorú chceli odstrániť," povedal historik. Podľa neho to zmenilo pozíciu československej delegácie – jej členom nešlo o život, no beztak ostali sovietskymi zajatcami.

Na rokovania 23. augusta do Moskvy priletela ďalšia časť delegácie vedená prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom. Jej členmi boli aj Jan Piller, Gustáv Husák, Vasil Biľak a Alois Indra, teda predstavitelia konzervatívneho krídla, ktorí podporovali sovietske návrhy. Na čele sovietskej delegácie bol Leonid Brežnev, najvyšší stranícky predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Sovieti odmietli ponuku Alexandra Dubčeka na rezignáciu, takisto aj návrh československého parlamentu, aby sa najvyšší ústavní činitelia vrátili do vlasti a prerokovali situáciu s ústavnými inštitúciami. Zdravotne indisponovaný Dubček sa rokovaní spočiatku nezúčastňoval, izolovaný bol aj Kriegel, ktorý vyhlásil, že žiadny dokument nepodpíše napriek hrozbe, že sa už nevráti domov.

Keď 25. augusta predložil Šimon návrh československej delegácie, sovietske vedenie ho ostro odmietlo. Do Moskvy prileteli ďalší funkcionári z ČSSR. Napokon bol Moskovský protokol podpísaný 26. augusta, Dubček svoj podpis pripojil ako posledný. Kriegel dodržal sľub a protokol nepodpísal.

V dokumente vyhlásili obe strany vernosť socializmu. Sovietska strana prisľúbila, že sa príslušníci jej vojenských jednotiek nebudú miešať do záležitostí ČSSR, budú umiestnení v kasárňach resp. iných vojenských priestoroch a akonáhle pominie hrozba pre socializmus, budú vojaci postupne odsunutí domov.

Sovietska strana prepustila aj Františka Kriegela, keď Dubček, Černík a Smrkovský vyhlásili, že bez neho neodletia späť do Prahy. Následne už 31. augusta Ústredný výbor KSČ prijal Moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Parlament schválil 18. októbra za neprítomnosti asi pätiny poslancov Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.

V rozpore s Moskovským protokolom sa dočasný pobyt sovietskych vojsk predĺžil až do roku 1991. Z ČSSR odišli až po Nežnej revolúcii, čo pripomína 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády, tak ako 21. august je Dňom obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

(tasr)