Ak by sa parlamentné voľby konali v auguste, s rovnakým ziskom 17,8 percenta by ich vyhrali strany Smer-SD a Progresívne Slovensko. Vyplýva to z najnovšieho volebného modelu agentúry MEDIAN SK.
Tretie by podľa tohto prieskumu skončilo hnutie Republika s podporou 10,2 percenta, ktoré predbehlo Hlas-SD (9,4 percenta). Do Národnej rady SR by sa dostala aj koalícia OĽANO, Za ľudí a Kresťanská únia.
Do parlamentu by sa dostali aj Sme rodina (8,2 percenta), KDH (7,3 percenta), SaS (6,7 percenta) aj SNS (5,5 percenta). Potrebnú hranicu siedmich percent by prekonala aj koalícia OĽANO a priatelia-Za ľudí-Kresťanská únia (7,1 percenta).
Pred bránami parlamentu by sa ocitli Demokrati (3,6 percenta) a ĽSNS (2,3 percenta).
Volebný model vykonala agentúra MEDIAN SK medzi 25. a 31. augustom 2023 na vzorke 1 002 respondentov.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiński uviedol, že v prípade „vážnych incidentov“ na hraniciach s Bieloruskom je Poľsko spolu s pobaltskými štátmi pripravené podniknúť „seriózne kroky“. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Kamiński to povedal vo vysielaní poľskej verejnoprávnej televízie TVP1.
„Dali sme Minsku veľmi jasný signál. Akákoľvek provokácia na poľskej, lotyšskej alebo litovskej hranici s Bieloruskom bude mať pre režim ďalekosiahle následky. Signál bol tvrdý, jednoznačný,“ povedal Kamiński. Pripomenul tiež rozhodnutie prijaté na spoločnom stretnutí vedúcich predstaviteľov ministerstiev vnútra Poľska, Lotyšska, Litvy a Estónska o úplnom uzavretí hranice s Bieloruskom v prípade „kritického incidentu“.
„Ak nastane provokácia a kritický incident, všetky hraničné priechody medzi Bieloruskom a Európou, s Európskou úniou, budú okamžite uzavreté. Tie, ktoré fungujú v súčasnosti - cestné, železničné, osobné, nákladné. Všetky. Bielorusko úplne odrežeme od Európy,“ poznamenal Kamiński.
Poľsko a pobaltské štáty sú údajne znepokojené situáciou na hraniciach po tom, čo do Bieloruska pred niekoľkými týždňami dorazili stovky žoldnierov z Wagnerovej skupiny na pozvanie samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Okrem toho sa zintenzívnili pokusy o prekročenie hraníc nelegálnymi migrantmi za asistencie bieloruských bezpečnostných síl.
Litva už skôr oznámila dočasné uzavretie dvoch zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom od 18. augusta.
(SITA ) – Bolesť brucha, kŕče, hnačka či iné problémy s trávením môžu byť často spôsobené histamínovou intoleranciou. Aké sú príčiny jej vzniku a možnosti liečby?
Problémy s trávením môžu mať mnohokrát dôvod, ktorý trápi v posledných rokoch čoraz viac ľudí. Tým problémom je histamínová intolerancia (HIT). Je to stav, pri ktorom telo nedokáže správne rozkladať histamín, látku, ktorá sa prirodzene vyskytuje v mnohých potravinách a nápojoch. Histamín je neurotransmiter, ktorý zohráva úlohu v mnohých telesných funkciách, vrátane imunitnej reakcie, tráviacej funkcie a regulácie krvného tlaku.
Príznaky HIT sa môžu objaviť v priebehu niekoľkých minút až hodín po konzumácii potravín s vysokým obsahom histamínu alebo po vystavení iným spúšťačom, ako sú alkohol, lieky alebo stres. Okrem spomínaných tráviacich ťažkostí, ako je bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, nadúvanie, hnačka či kŕče, medzi ďalšie najčastejšie príznaky HIT patria:
Histamínová intolerancia môže byť spôsobená niekoľkými faktormi. Dôvodom je zhoršená funkcia enzýmov diaminoxidáza (DAO) a histamin-N-metyltransferáza (HNMT), prípadne vnútorná nadprodukcia histamínu spôsobená alergiami. Príčiny tejto nerovnováhy môžu byť nasledovné:
– Nedostatok enzýmu DAO, ktorý rozkladá histamín, spôsobený genetickou poruchou.
– Nadmerné uvoľňovanie histamínu z mastocytov, ktoré sú typom bielych krviniek.
– Užívanie niektorých liekov, ako sú antidepresíva, lieky znižujúce krvný tlak a ďalšie.
– Gastrointestinálne (GI) poruchy: Histamínová intolerancia zvyčajne pramení z problému ukrytého vo vašich črevách. Preto, ak máte gastrointestinálnu poruchu, je veľmi pravdepodobné, že sa u vás rozvinie HIT. Medzi takéto poruchy patrí napríklad zápalové ochorenie čriev (IBD), Crohnova choroba, potravinové alergie, celiakia, polypy hrubého čreva a ďalšie.
– Potraviny bohaté na histamín. Strava s vysokým obsahom histamínu môže spôsobovať nesprávne fungovanie enzýmov DAO alebo nadmerné uvoľňovanie histamínu.
– Premnoženie baktérií: Keď netrávite jedlo správne, baktérie sa množia, čo má za následok zvýšenú produkciu histamínu. Typické hladiny DAO nedokážu rozložiť zvýšený histamín v tele, čo spôsobí reakciu.
Treba si však uvedomiť, že histamínová intolerancia nie je potravinovou alergiou. Zatiaľ čo alergickú reakciu organizmu vyvoláva nesprávna reakcia imunitného systému na alergény, v prípade histamínovej intolerancie ide o nerovnováhu medzi histamínom a enzýmom DAO.
Diagnóza HIT môže byť náročná, pretože príznaky sú podobné príznakom iných stavov, ako sú potravinové alergie a intolerancie. Neexistuje jednoznačný test.
Lekár môže vykonať krvný test na stanovenie hladiny DAO alebo môže odporučiť vylúčenie potravín s vysokým obsahom histamínu z jedálnička na skúšobnú dobu, aby zistil, či sa príznaky zlepšia.
Liečba histamínovej intolerancie
Liečba HIT je zameraná na zníženie príjmu potravín s vysokým obsahom histamínu a na zvýšenie hladiny DAO.
Diéta s nízkym obsahom histamínu je základom liečby HIT. Diéta by mala vylúčiť potraviny s vysokým obsahom histamínu, ako sú:
– Fermentované potraviny, ako sú kyslá kapusta, uhorky, syry, kvasnice, víno a pivo.
– Ryby a morské plody, najmä ak nie sú čerstvé.
– Spracované a údené výrobky z mäsa.
– Ovocie a zelenina, ako sú paradajky, baklažán, grapefruity, brokolica a špenát.
– Arašidy, oriešky a semená.
– Alkohol a niektoré ďalšie nápoje, ako je čierny čaj či energetické nápoje.
Okrem nízko histamínovej diéty sa pri liečbe HIT využívajú antihistaminiká, či doplnky obsahujúce enzým DAO.
To, že histamínová intolerancia má pôvod v čreve, dokazuje viacero výskumov. Preto jeho správne fungovanie je veľmi dôležité. Zdravie vašich čriev závisí od vášho črevného biómu. Tieto mikroskopické baktérie koexistujú vo vašom tráviacom trakte a pomáhajú vášmu telu rozkladať a spracovávať potraviny. Niektoré kmene prospešných črevných baktérií, súhrnne známe ako probiotiká, vykazujú vlastnosti zvyšujúce histamín, zatiaľ čo iné ponúkajú účinky na zníženie histamínu.
Navyše výskumy jasne ukazujú, že probiotiká znižujú zápaly čriev a pomáhajú riešiť infekcie, ktoré zvyšujú histamínovú intoleranciu. Preto komplexné riešenie histamínovej intolerancie a tráviacich ťažkostí sa skrýva vo vhodnej kombinácii probiotík a iných účinných látok. Veľkou pomocou pre ľudí trpiacich HIT je napríklad nápoj z akáciovej vlákniny ioy. GOOD GUT. Ide o komplex biologicky aktívnych látok a akáciovej vlákniny. Tento výnimočný produkt revitalizuje bunky, ktoré vystielajú vnútornú časť čreva (zápalom vyvolané zmeny), ozdravuje mikroflóry, znovu obnovuje rovnováhu zápal vyvolávajúcich a protizápalových signálov a znižuje príjem stravy.
Ioy. GOOD GUT okrem toho zlepšuje spánok, zvyšuje ochranu pred ochoreniami srdca a ciev, znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje peristaltiku (pohyblivosť čreva), zmierňuje únavu a depresiu. Podporuje tak nielen vaše zdravé trávenie, ale prispieva tak k celkovej pohode a k zdraviu vášho organizmu.
MALÁ FATRA/ROHÁČE – Počas piatka zasahovali záchranári Horskej záchrannej služby (HZS) v dvoch prípadoch v rámci nášho kraja. Informovali o tom na sociálnej sieti.
Roháče
V prvom prípade išlo o pád 65-ročnej slovenskej turistky v Západných Tatrách, ktorý sa stal dnes napoludnie. Pádom na turistickom značkovanom chodníku pri Opálovom pliesku v blízkosti Roháčskych vodopádov si žena spôsobila úraz členka a drobné poranenie na hlave. Po ošetrení a zafixovaní zranenej končatiny ju horskí záchranári pomocou nosidiel KONG transportovali k terénnemu vozidlu, ktoré mali zaparkované pri Adamculi a odtiaľ zviezli k Domu HZS na Zverovku, kde ju odovzdali privolanej posádke rýchlej zdravotnej pomoci (RZP).
V piatok zas popoludní kontaktoval tiesňovú linku HZS syn 50-ročnej slovenskej turistky, ktorá si počas zostupu z Horných dier do sedla Vrchpodžiar pádom na turistickom chodníku spôsobila pravdepodobne zlomeninu predkolenia. Po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti turistku na nosidlách UT 2000 transportovali do sedla Vrchpodžiar a odtiaľ ju terénnym automobilom HZS zviezli k Domu HZS v Štefanovej, kde ju odovzdali privolanej posádke RZP, s ktorou pokračovala do žilinskej nemocnice.
TRENČÍN – Súrodenci Danko a Adamko sú malí-veľkí fanúšikovia policajtov. Tí im preto pripravili špeciálnu prehliadku.
6-ročný Danko má za sebou operáciu oboch nôh. Aj napriek tomu sa prejavil ako veľký bojovník s obrovskou odvahou. Keď vyrastie, jeho veľkým snom je stať sa policajtom. Spolu s mladším bratom a mamičkou navštívili trenčianskych policajtov, aby im splnili jeden veľký sen.
Policajti Silvia a Michal pre oboch chlapcov pripravili špeciálnu prehliadku. Ukázali im policajnú výstroj a výzbroj a odpovedali na všetky ich zvedavé otázky.
Aj policajti vedia plniť sny – tentoraz potešili malých-veľkých fanúšikov. Foto: Polícia SR – Trenčiansky kraj/Facebook
„Obom prajeme hlavne veľa zdravia a držíme im palce, aby sa im sen – stať sa jedným z nás – vyplnil. Už sa tešíme, keď posilnia naše rady," uzavrela krajská polícia.
Polícia pokračuje v prípravách bodového hodnotenia porušení pravidiel cestnej premávky. Návrhy sa postupne premietajú do paragrafového znenia. Zaviesť by sa mali novelou zákona o cestnej premávke. Pre TASR to potvrdil odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.
"V spolupráci predovšetkým so zástupcami Slovenskej komory psychológov sa vymedzujú konkrétnym skupinám porušení adekvátne opatrenia. Rovnako sa nastavuje jednotlivým vybraným porušeniam pravidiel cestnej premávky konkrétna bodová hodnota tak, aby tento systém dosiahol na jednej strane zmenu správania sa jednotlivca, ale súčasne, aby nebol odrádzajúcim alebo šikanujúcim faktorom pre niektorých iných vodičov," vysvetlila polícia.
Body by sa mali vodičom prideľovať najmä za delikty, ktoré sú zaradené medzi porušenia cestnej premávky závažným spôsobom. Ako vyplýva zo zákona o cestnej premávke, ide napríklad o jazdu pod vplyvom alkoholu, vysoké prekročenie povolenej rýchlosti či obsluhovanie mobilu počas jazdy bez systému "voľné ruky".
Zrealizovaná už bola aj právna analýza existujúcich riešení niektorých štátov Európskej únie. V súčasnosti sa podľa polície opätovne prehodnocuje zapracovanie častí iných obdobných inštitútov z už existujúcej slovenskej právnej úpravy do jednotného bodového systému.
Zavedenie bodového systému avizoval rezort vnútra po tragédii na zastávke MHD v Bratislave, pri ktorej vodič pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu s piatimi obeťami a viacerými zranenými osobami.
Platný zákon dáva už dnes Policajnému zboru kompetenciu rozhodnúť o povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu, preskúšaniu odbornej spôsobilosti, preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo preskúmaniu psychickej spôsobilosti, ak vodič v posledných 12 mesiacoch poruší pravidlá cestnej premávky trikrát závažným spôsobom.
Lietadlo smerujúce z Prahy do New Yorku sa v piatok krátko po štarte vrátilo na medzinárodné letisko v českej metropole. Dôvodom boli technické problémy, na palube stroja hlásili dym, informuje TASR na základe správ servera Novinky.cz a agentúry DPA.
Z dôvodu bezpečnostného pristátia museli dočasne uzavrieť hlavnú vzletovú a pristávaciu dráhu. Tri ďalšie lety presmerovali. Pripravení boli aj hasiči.
Lietadlo Boeing 767-332 americkej leteckej spoločnosti Delta Air Lines štartovalo z pražského letiska po poludní. Z údajov servera Flightradar vyplýva, že sa nad oblasťou Křivoklátsko obrátilo a cez Mělník vrátilo späť.
Podľa informácií servera Novinky.cz sa na palube objavil dym a piloti hlásili poruchu na motore.
Medzinárodné letisko Václava Havla je približne od 13.30 h znova v bežnej prevádzke, potvrdil jeho hovorca.
Veľvyslanci Ruska a Bieloruska sa tento rok budú môcť opäť zúčastniť na slávnostnom bankete spojenom s odovzdávaním Nobelových cien v Štokholme, oznámila vo štvrtok Nobelova nadácia. Vlani veľvyslancov týchto krajín na banket nepozvala, pričom dôvodom bola ruská invázia na Ukrajinu aj jej podpora zo strany Minsku, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Nobelova nadácia informovala, že na decembrové slávnostné odovzdávanie cien budú pozvaní veľvyslanci všetkých krajín, ktoré majú vo Švédsku a v Nórsku svoje diplomatické zastúpenie. Dodala, že sa tak do podujatia snaží zapojiť dokonca aj tie krajiny, ktoré nezdieľajú hodnoty Nobelových cien.
"Svet je čoraz viac rozdelený na sféry, pričom dialóg medzi ľuďmi s odlišnými názormi je obmedzený," uviedol výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie Vidar Helgesen. Dodal, že práve preto, aby bolo možné "čeliť takejto tendencii" sa Nobelova nadácia rozhodla rozšíriť okruh pozvaných na oslavy udeľovania Nobelových cien s cieľom dospieť tak k pochopeniu, a to jednak tohto ocenenia, ako aj dôležitosti "slobodnej vedy, kultúry a mierovej spoločnosti".
Nobelova nadácia tento rok prvýkrát na banket pozvala aj lídra švédskej strany Švédski demokrati (SD) Jimmieho Akessona, ktorú nazývajú aj krajne pravicovou. V minulosti Akessona, ktorého SD skončila v parlamentných voľbách v roku 2022 ako druhá, na banket nepozývala s odôvodnením, že fungovanie jeho strany sa nezhoduje s jej princípmi.
Akesson bezprostredne po pozvaní na Facebooku informoval, že na banket nepríde, keďže bude "v ten deň zaneprázdnený".
Tohtoroční laureáti Nobelových cien budú vyhlásení začiatkom októbra, pričom slávnostné odovzdávanie cien sa v Štokholme uskutoční 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Vo švédskej metropole sa každoročne udeľuje päť z dovedna šiestich Nobelových cien. Tá šiesta, Nobelova cena za mier, sa odovzdáva v nórskom hlavnom meste Oslo, kde ju sprevádza samostatná ceremónia.
ŽILINA – Doprava v Žilinskom kraji aktuálne prechádza z prázdninového do štandardného režimu.
Ako ďalej informovali predstavitelia kraja, v predchádzajúcich mesiacoch nastala masívna zmena cestovných poriadkov v regiónoch Liptov, Orava, Kysuce a Horné Považie. Posledný región Turiec je na pláne od októbra tohto roka. Zmeny pritom zahŕňajú komplexnú harmonizáciu a najmä nadväznosť spojov medzi železničnou a autobusovou dopravou a tiež medzi autobusmi navzájom.
„V porovnaní s pôvodným cestovným poriadkom pribudlo 600 000 objednaných kilometrov. Nové cestovné poriadky sme sa snažili maximálne zjednodušiť, spravidelniť a nastaviť režimy premávania počas pracovných dní, školských prázdnin a tiež počas dní pracovného pokoja," uviedla šéfka Žilinského kraja Erika Jurinová. Doplnila, že úpravu cestovných poriadkov kraj prerokoval s miestnymi samosprávami a návrhy tiež predložili na pripomienkovanie cestujúcej verejnosti a následne zapracovali do zmien.
Akékoľvek ďalšie námety na zlepšenie fungovania verejnej dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji môže verejnosť zaslať na emailovú adresu [email protected]. Kraj tiež pripomenul, že cestujúci majú ešte stále možnosť získať u dopravcov dopravnú kartu zadarmo, pričom náklady na jej vydanie hradí kraj. Táto možnosť potrvá do ukončenia Európskeho týždňa mobility, teda do 22. septembra. Kartu je možné obdržať v klientských a zákazníckych centrách dopravcov.
Ústava má spoločnosti slúžiť ako civilná biblia. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal predseda strany Smer Robert Fico. Pripomenul, že v preambule ústavy sa hovorí o stáročných skúsenostiach zo zápasov o štátnosť, o Slovenskom národnom povstaní, o mieri či zvrchovanosti. Obsahuje podľa neho odkazy, ktoré odrážajú historické, politické či kultúrne skúsenosti nášho národa, ktoré sú v skutku jedinečné a pre zachovanie ducha našej spoločnosti podstatné.
„Tieto odkazy sú však dnes pošliapavané porušovaním Ústavy SR na každodennej báze. Len za posledný rok evidujeme 30 rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušovaní nášho najvyššieho legislatívneho dokumentu. Svedčí to o ‚rešpekte‘ niektorých politických síl k našej vlasti a ku všetkým občanom, ktorí ju budovali a ktorí tvoria náš národ," povedal Fico s tým, že je nutné, aby sa Slovensko v najbližších mesiacoch a rokoch vrátilo k dodržiavaniu Ústavy SR.
Dnešný deň by mal byť podľa predsedu Smeru mementom, že život, ktorým spoločnosť žije v posledných rokoch, nie je tým životom, za ktorým sme chceli smerovať. „Nikdy však nie je všetkým dňom koniec a v strane Smer veríme, že sa na Slovensko po 30. septembri vráti pokoj, stabilita, dôstojnosť a suverenita," dodal Fico.
MALÁ FATRA – Správa Národného parku (NP) Malá Fatra so sídlom vo Varíne sa úspešne zapojila do medzinárodného projektu HUMANITA. Projekt sa oficiálne začal 1. apríla 2023 a skončí 31. marca 2026. Národný park o tom informoval na svojom webe.
Počas týchto troch rokov projekt HUMANITA spojí celkovo 11 partnerov z Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Talianska a Slovenska s cieľom zapojiť vedcov so špecifickými odbornými znalosťami a tematickými skúsenosťami do spoločnej práce na vývoji a testovaní inovatívnych riešení posúdenia vplyvu turistických aktivít na prírodu. Zámerom je tiež pomôcť správcom chránených území ochrániť prírodné dedičstvo. Do projektu je zapojených ďalších štrnásť pridružených partnerov, ktorí prispejú k riadeniu interakcií človeka a prírody a monitorovaniu vplyvu turistických aktivít v chránených územiach.
Hlavným partnerom projektu je Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA). Ďalšími projektovými partnermi a konkrétnymi pilotnými miestami testovania inovatívnych riešení sú univerzity, výskumné centrá, neziskové organizácie a pilotné miesta z Talianska, Maďarska, Chorvátska a Slovenska. Pilotným miestom pre Slovensko je Národná prírodná rezervácia Chleb v NP Malá Fatra.
Národná prírodná rezervácia Chleb. Foto: NP Malá Fatra/Jozef Limánek
Projekt odštartoval úvodným stretnutím a konzorciom, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2023 v obci Bükkszentkereszt v Maďarsku. Stretnutie slúžilo ako platforma na diskusiu o pracovných balíkoch, aktivitách, úlohách a celkových pracovných postupoch partnerov v nasledujúcom období, ako aj všeobecnejšie v rámci projektu. Úvodné stretnutie zahŕňalo aj založenie riadiacej skupiny HUMANITA a riadiaceho výboru.
Dôležitosť a vplyv iniciatívy stojacej za projektom HUMANITA uznala aj Európska únia. Tento projekt je podporovaný z Programu Interreg CENTRAL EUROPE 2021-2027 so spolufinancovaním z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) – celkový rozpočet projektu je 2 396 346,70 eura, z ktorých financovanie z ERDF predstavuje sumu 1 917 077,36 eura.
Cieľmi projektu HUMANITA sú:
testovať a vytvárať inovatívne riešenia na posúdenie vplyvu turistických aktivít na prírodu,
pomáhať správcom chránených území pri ich optimalizácii s ochranou prírody,
zapojiť turistov a miestne komunity do participatívneho monitorovania prírody s cieľom priniesť zvýšenie povedomia o jej ochrane, budovať vzájomnú dôveru a priviesť ich k zmene správania,
zvýšiť ochranu prírodného dedičstva, ekosystémov a hodnotných oblastí,
vytvoriť príbeh „spoločného dedičstva“ pre pilotné lokality.
Tieto zmeny sa zavedú a dosiahnu prostredníctvom kľúčových tematických aktivít projektu od monitorovania vplyvu turistických aktivít na prírodu v chránených územiach, súčasných metód a osvedčených postupov a vývoja inovatívnych metód monitorovania a súborov údajov na zisťovanie vplyvu turistických aktivít na prírodu až po riadenie konfliktov medzi ľuďmi a prírodou.
Európska komisia (EK) upozornila, že v súlade s Haagskym dohovorom o rozsudkoch v piatok nadobudne platnosť vzájomné uznávanie rozsudkov medzi EÚ a Ukrajinou. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že Haagsky dohovor o rozsudkoch zabezpečuje medzinárodné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Štáty EÚ aj Ukrajina si vzájomne budú uznávať rozsudky a očakáva sa, že v budúcnosti sa pridajú aj ďalšie krajiny mimo EÚ.
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v správe pre médiá uviedol, že nastal čas posilniť medzinárodnú jednotu a spoluprácu vo veciach občianskeho a obchodného práva.
"V čoraz globalizovanejšom svete nemožno implementáciu zákona obmedzovať hranicami – čím viac krajín sa k dohovoru pripojí, tým účinnejšie budú naše rozsudky. Občania a podniky budú mať prospech zo zmluvy, ktorá uľahčí obchod a investície medzi EÚ a Ukrajinou," vysvetlil komisár.
Podľa tlačovej správy EK rôznorodosť zákonov a postupov na celom svete v súčasnosti často sťažuje občanom a podnikom EÚ, aby rozsudky uznávali a vykonávali iné krajiny. Táto právna neistota a náklady s ňou spojené môžu mnohých ľudí viesť k tomu, že sa vzdajú presadzovania svojich práv alebo sa rozhodnú nezapájať sa do medzinárodných vzťahov.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Podľa zdroja denníka Štandard sa prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Ľudovít Ódor na tohtoročnom ceremoniáli odmietli zúčastniť. Dôvodom mala byť údajne skutočnosť, že jedným z ocenených bol kňaz Marián Kuffa.
Medzi ocenenými je exprezident Ivan Gašparovič. „Som poctený, že NR SR si spomína aj na roky, ktoré neboli ľahké, ale boli pre Slovensko veľmi významné,“ uviedol. Po rokoch sa podľa neho ukazuje, že Slovensko je schopné existovať ako samostatný suverénny štát.
Štátnu cenu získal aj vedec Fedor Gömöry. „Ocenenie vnímam aj ako prejav rešpektu voči vede, slobodnému vedeckému bádaniu,“ uviedol Gömöry. Cenu vníma aj ako prejav nádeje, že veda a vzdelanosť bude prispievať ku kultivovaniu slovenskej spoločnosti viac než doteraz.
Ocenenie si prevzala aj režisérka, zakladateľka medzinárodného festivalu Arteterapia a bývalá poslankyňa parlamentu Viera Dubačová. Prítomným tlmočila skúsenosti z ciest po Ukrajine, kde točí dokumentárny film. „Vidím všetky stopy násilia, ktoré ruskí vojaci páchajú na civilnom obyvateľstve. Točím o tom filmy. Chcem sa poďakovať za slobodu,“ uviedla. Vyhlásila, že vlastenci sú tí, ktorí položia životy za vznešené ciele a nie „tajtrlíci“, ktorí zneužívajú Slovenské národné povstanie a ktorí si „na svoje fašistické srdce“ navlečú uniformu.
„Sloboda, vzdelanie a demokracia sú základné tri atribúty pre prosperujúcu spoločnosť,“ uviedol pri preberaní ceny ekonóm Juraj Stern. Ako človek, ktorý prežil holokaust, vyzdvihol najmä cenu slobody.
Ďalší laureát Štefan Rohár vníma ocenenie ako poctu kolektívu, s ktorým spolupracoval na budovaní a výstavbe jadrovej energetiky na Slovensku a v bývalom Československu. Pripomenul, že jeho špecializáciou bola jadrová bezpečnosť a práve bezpečná, úspešná prevádzka podľa neho vyvrátila strach ľudí z jadrovej energetiky.
Z rúk Kollára si ocenenie prevzali aj bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, lekár Peter Šimko, kňaz Marián Kuffa, herec Juraj Kukura. Štátnu cenu dostal aj predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka, ktorý ju označil za ukážku dobrej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Avizoval, že finančnú odmenu spojenú s cenou odovzdá vede, a bol by rád, keby vznikla kniha o vzťahoch oboch krajín a spoločných dejinách.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Na snímke cenu si prevzal kňaz Marián Kuffa. Bratislava, 1. septembra 2023. Foto: Martin Baumann/TASR
Cenu ako kolektív dostali politickí väzni Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj. In memoriam udelil predseda parlamentu cenu slovenskému múzejníkovi a bývalému riaditeľovi Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavlovi Mešťanovi a aj hercovi a bývalému ministrovi kultúry Ľubomírovi Romanovi.
Bojkot prezidentky a premiéra
Ocenenie Mariána Kuffu malo podľa dôveryhodného zdroja denníka Štandard prekážať Zuzane Čaputovej a Ľudovítovi Ódorovi, ktorí preň údajne odmietli účasť.
Ľudovít Ódor pred odovzdávaním ceny pritom vyjadril presvedčenie, že „každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať“.
Denníku Štandard k neúčasti premiéra na slávnostnej schôdzi poskytol stanovisko hovorca Úradu vlády SR. „Pre neúčasť na slávnostnej schôdzi NR SR sa predseda vlády rozhodol pre prebiehajúcu/vrcholiacu predvolebnú kampaň a snahu nebyť jej súčasťou.“
Kancelária prezidentky SR redakcii odpovedala: „Prezidentka sa na odovzdávaní štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana nezúčastňuje, výnimkou bola vlaňajšie slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.“
Oficiálny program osláv Dňa ústavy však naznačuje, že sa Zuzana Čaputová na odovzdávaní ceny J. M. Hurbana mala zúčastniť.
Denník Štandard zároveň z dôveryhodného zdroja vie, že kancelária prezidentky v tejto otázke nehovorí pravdu. S účasťou hlavy štátu na odovzdávaní ocenenia J. M. Hurbana sa údajne počítalo ešte včera.
Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa je známy svojou charitatívnou činnosťou, no kritike začal čeliť aj pre svoje kontroverzné vyjadrenia na adresu homosexuálov. V roku 2014 napríklad vyhlásil, že niektorí gejovia a lesby sú niekedy horší než vrahovia. „Vy o nich pekne rozprávate, ale ja s nimi žijem. Mám ich rád,“ uviedol však Kuffa.
Marián Kuffa v obci Žakovce v okrese Kežmarok založil Inštitút Krista Veľkňaza, ktorý na východnom Slovensku spravuje útulok pre bezdomovcov, domov sociálnych služieb, ženský útulok, zariadenie pre matky s deťmi a zariadenie pre seniorov.
Ústava má byť garanciou demokratického zriadenia a rovnosti pre všetkých, nie vitrínou, do ktorej si najrôznejší politici odkladajú svoje politické názory. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Zároveň skonštatoval, že dopĺňanie ústavy o najobskúrnejšie nápady sa stalo už pomaly športovou disciplínou.
„Predbiehanie sa, kto si tam presadí ‚to svoje‘, naozaj nevedie k ničomu dobrému. Tento dokument by mal garantovať rovnosť pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženské presvedčenie či sexuálnu orientáciu,” uviedol Šimečka. Otváranie a zasahovanie do ústavy podľa neho môže spôsobiť nebezpečný precedens.
„Po septembrových voľbách reálne hrozí vláda Roberta Fica, Milana Uhríka a Andreja Danka. Ťažko si predstaviť, čo by z ústavy zostalo, keby sa do nej pustila partia politikov, ktorí sa dnes otvorene hlásia k Rusku a k neslobode," doplnil Šimečka s tým, že chce urobiť všetko preto, aby vzniku takejto hrozby pre demokraciu po voľbách zabránil.
Ukrajina tvrdí, že dronový útok, ktorý zasiahol v noci na stredu letisko v ruskom meste Pskov a poškodil tam niekoľko dopravných lietadiel, bol vykonaný z územia Ruska. Povedal to v piatok šéf Ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylo Budanov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Drony použité pri útoku na leteckú základňu 'Kresty' v Pskove boli vypustené z Ruska," uviedol Budanov na sociálnych sieťach. "V dôsledku útoku boli zasiahnuté štyri ruské vojenské dopravné lietadlá IL-76. Dve boli zničené a dve vážne poškodené," dodal. Budanov ďalej uviedol, že zmienené lietadlá používalo ruské ministerstvo obrany na prepravu vojakov i nákladu.
Moskva v stredu obvinila Ukrajinu z nočných dronových útokov na šesť ruských oblastí vrátane zmieneného letiska v meste Pskov, ktoré leží neďaleko Estónska a Lotyšska a takmer 700 kilometrov severne od ukrajinskej hranice. Kremeľ taktiež informoval, že jeho vojenskí experti sa snažia zistiť, akými trasami sa takéto bezpilotné lietadlá pohybujú, aby "v budúcnosti zabránili takýmto situáciám".
Nastal čas pozrieť sa, čo v ústave nie je a čo by tam malo byť, vyhlásil predseda strany Hlas Peter Pellegrini pri príležitosti Dňa Ústavy SR na sociálnej sieti.
Peter Pellegrini vo videu navrhol, aby boli do ústavy zakotvené konkrétne sociálne práva. „Vek odchodu do dôchodku, práva zamestnancov, rodín s deťmi či sociálne slabších skupín obyvateľov,“ vymenoval predseda Hlasu skupiny, ktoré by podľa neho mali byť chránené „najvyšším zákonom štátu“.
„A ešte jednu vec musíme urobiť,“ dodal Pellegrini, „musíme priamo v ústave povedať, že práva slovenských žien a mužov sú rovnaké.“ Za príklad nerovnosti medzi mužmi a ženami považuje predseda Hlasu nerovnaké odmeňovanie. „Ak niekto vykonáva rovnakú prácu s rovnakým nasadením, má mať právo aj na rovnaký plat a rovnaké zaobchádzanie,“ dodal.
Z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ v auguste 2023 vyplynulo, že ženy by v parlamentných voľbách najčastejšie volili stranu Hlas. Hlasovalo by za ňu 19 percent z nich.
ŽILINA/OSTRAVA – Z ostravského letiska v sobotu odleteli šelmy do Indie. Deväť tigrov a dva levy predtým žili na súkromnom ranči v Žiline, kde jeden lev v máji usmrtil majiteľa. Informovali o tom český portál Novinky.cz. a TASR.
Českí colníci v sobotu 26. augusta kontrolovali neobyčajnú posádku. Išlo o zvieratá zo súkromného ranča v Žiline, pre ktoré vypravili špeciálne lietadlo. „Boli sem prepravené zo súkromného ranča v Žiline, kde usmrtili svojho majiteľa. Svoj nový domov našli až v ďalekej prírodnej rezervácii v Indii, kam odleteli špeciálnym lietadlom," napísali colníci.
Hovorkyňa colného úradu ČR pre Moravsko-sliezsky kraj Zuzana Nemcová dodala, že na letisku bola prítomná aj Inšpekcia životného prostredia, aby skontrolovala stav zvierat.
Vo výbehu exotických šeliem na ranči v Kysuckom Novom Meste-Oškerde našli 16. mája mŕtveho muža. Novinky.cz. písali, že išlo o 56-ročného majiteľa šeliem, ktorý ich išiel kŕmiť. Dodali, že leva, ktorý naňho zaútočil, následne zastrelili.
Ústava SR by mala byť základom stability krajiny, nemala by sa meniť príliš často. Garantuje základné práva a slobody a má slúžiť na spájanie, nie rozdeľovanie občanov. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v úvode slávnostnej parlamentnej schôdze pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Poznamenal, že jej text vcelku zodpovedá potrebám moderného štátu.
"Stabilné štáty majú aj stabilnú ústavu a menia ju len v najnevyhnutnejších situáciách," zdôraznil Kollár. Podotkol, že ústava nemá byť nástroj na presadzovanie politických cieľov. Nemala by sa podľa neho meniť vždy, keď si niekto zmyslí, že mu niektorý článok bráni presadiť jeho záujmy. Pripustil, že ústava môže mať aj svoje nedostatky. Odmieta však tendencie na zmenu alebo vypustenie preambuly našej ústavy. Poznamenal, že cyrilo-metodská tradícia má širší ako náboženský dosah a že aj moderné koncepcie vychádzajú z kresťanstva.
Predseda parlamentu pripomenul aj vznik slovenskej ústavy a samostatnej štátnosti. Prvého septembra si podľa jeho slov pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v našej histórii, keď bola prijatá prvá skutočne demokratická ústava na našom území. Pripomenul, že jej znenie vtedy prijala drvivá väčšina parlamentu. Dodal, že prijatím ústavy sa vytvorili všetky predpoklady na to, aby 1. januára 1993 mohla Slovenská republika vstúpiť ako plne suverénny štát do medzinárodných vzťahov.
SLOVENSKO – Prvý septembrový deň bude o niečo chladnejší v severnej časti Slovenska. Nie je vylúčený ani ojedinelý dážď a prehánky. Letným teplotám však ešte neodzvonilo.
Štvrtkovým dňom sme sa rozlúčili s meteorologickým letom. To však neznamená, že letné oblečenie už nevyužijeme. Teploty nad 30 °C boli v septembri zaznamenané v rokoch 2008, 2012, 2015 a 2016. Podľa portálu iMeteo.sk dokonca 1. septembra 2015 namerali v Michalovciach tropických 36,4 °C.
Dnešný deň však taký horúci nebude. Najvyššia denná teplota v severnej polovici bude od 17 °C do 22 °C, v južnej časti do 27 °C. Ak sa chystáte na hory, rátajte s teplotami okolo 10 °C.
V sobotu ráno sa môže objaviť hmla, na severe a východe sa miestami môžu vyskytnúť prehánky alebo dážď. V noci klesne teplota na 15 °C až 10 °C, v dolinách a kotlinách aj na 8 °C. Najvyššia denná teplota môže dosiahnuť 29 °C, na severe len okolo 22 °C. Rovnaké počasie a teploty sa očakávajú aj v nedeľu.
Európska komisia (EK) v piatok schválila upravenú vakcínu Comirnaty XBB.1.5 proti ochoreniu covid-19. Tretia úprava vakcíny spoločnosti BioNTech-Pfizer reaguje na nové varianty covid-19, informuje spravodajca TASR.
EK spresnila, že upravená vakcína je povolená pre dospelých a deti od polroka.
V súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) by dospelí a deti od piatich rokov, ktorí potrebujú očkovanie, mali dostať jednu dávku bez ohľadu na ich predošlé očkovanie proti covid-19.
Povolenie pre uvedenie Comirnaty XBB.1.5 na trh EÚ prichádza po hodnotení EMA v rámci mechanizmu zrýchleného hodnotenia. EK schválila upravenú vakcínu v rámci zrýchleného postupu, aby sa členské štáty EÚ mohli včas pripraviť na jesenné a zimné očkovacie kampane.
Stratégia EÚ pre vakcíny naďalej zabezpečuje, aby členské štáty mali prístup k najnovším autorizovaným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 v množstvách potrebných na ochranu zraniteľných častí populácie a na riešenie epidemiologického vývoja vírusu.
Spoločnosť BioNTech-Pfizer prispôsobila údajne vakcínu tak, aby bola zameraná na aj na kmeň XBB.1.5., a upravená vakcína by mala zvýšiť pásmo imunity proti súčasným dominantným a vznikajúcim variantom tohto vírusu.
V historickej budove Národnej rady (NR) SR na Župnom námestí v Bratislave sa v piatok dopoludnia začala slávnostná schôdza parlamentu. Koná sa pri príležitosti výročia prijatia Ústavy SR. V úvode vystúpil s príhovorom predseda parlamentu Boris Kollár.
Po schôdzi bude nasledovať udeľovanie štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana. Dostanú ju 13 laureáti, z toho dvaja in memoriam. Predseda NR SR udelí cenu napríklad exprezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, biskupovi Stanislavovi Zvolenskému, predsedovi rakúskej Národnej rady Wolfgangovi Sobotkovi, ale aj Viere Dubačovej, Mariánovi Kuffovi či Jurajovi Kukurovi a ďalším. Cenu in memoriam udelí aj Pavlovi Mešťanovi a Ľubomírovi Romanovi.
SLOVENSKO – Z Psychiatrickej nemocnice Bohnice utiekla žena, ktorá má byť ozbrojená nožom.
Po agresívnej pacientke Psychiatrickej nemocnice Bohnice, ktorá sa nachádza v mestskej časti Prahy, vyhlásili pátranie. Nebezpečná osoba sa môže nachádzať aj na Slovensku, upozornili na stránke slovenského pátracieho systému. Podľa portálu Zregionu.sk mala byť žena v minulosti obvinená z opakovaného násilného zločinu, preto jej nariadili ochrannú liečbu.
Akékoľvek informácie o hľadanej osobe môže verejnosť nahlásiť na telefónnom čísle 158. Žena mala na sebe čierne legíny a rifľovú bundu.
Foto: Zregionu.sk/HAKA-Hľadá sa auto krádeže automobilov
Ministri zahraničných vecí EÚ vo štvrtok počas neformálneho stretnutia v Tolede podporili hľadanie spravodlivého mieru na Ukrajine, plány vypracované Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) na obnovenie demokracie v Nigeri a dotkli sa aj témy rozširovania EÚ. Na svojej webovej stránke to uvádza španielske predsedníctvo v Rade EÚ, informuje spravodajca TASR.
Stretnutiu predsedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a pozvaný bol aj minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba.
"Diskutovali sme o Zelenského mierovom pláne aj o tom, ako ho priebežne podporovať a ako ho umiestniť do centra medzinárodnej diskusie o budovaní spravodlivého mieru na Ukrajine," povedal Borrell na spoločnej tlačovej konferencii so španielskym šéfom diplomacie José Manuelom Albaresom.
Albares dodal, že "všetci chcú", aby Ukrajina bola čo najskôr slobodnou a nezávislou krajinou a suverénnou v rámci svojich medzinárodne uznávaných hraníc.
Borrell pripomenul, že vedľajším dôsledkom vojny na Ukrajine bolo zrýchlenie procesu rozširovania EÚ, zároveň však dodal, že považuje za pozitívne "stanoviť si cieľ, horizont, ktorý by dal procesu rozširovania politický impulz".
"Španielske predsedníctvo navrhuje usporiadať stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ spolu s ministrami krajín západného Balkánu. Urobíme to koncom septembra," vyhlásil Borrell. Podľa jeho slov cieľom tohto stretnutia bude analyzovať vyhliadky týchto krajín na pristúpenie do Únie. "Ukrajina sa musí stať členom EÚ. Západný Balkán tiež. Rýchlo," dodal.
"Bude na španielskom predsedníctve, aby prijalo historické rozhodnutie o tom, či sa začnú rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ," povedal pred novinármi Albares.
Na stretnutí v Tolede sa zúčastnil predseda Komisie ECOWAS Omar Touray a minister zahraničných vecí legitímnej vlády Nigeru Hassoumi Massoudou. Diplomati opätovne odsúdili vojenský prevrat a vyzvali na prepustenie prezidenta Mohameda Bazouma a jeho rodiny a na návrat k ústavnému poriadku. Zopakovali svoje rozhodnutie pozastaviť pomoc Nigeru. Zachovaná zostane iba humanitárna pomoc pre druhú najchudobnejšiu krajinu sveta.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pripravuje návrh opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny na Slovensku v roku 2024. Cieľom návrhu, o ktorom by mala vláda rokovať, je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny odberateľov z domácností. Cena elektriny by sa tak v budúcom roku nemala výraznejšie meniť.
Trhové ceny energií sú v roku 2023 podľa MH naďalej extrémne vysoké a volatilné, čo je spôsobené vplyvom viacerých geopolitických faktorov. "Vzhľadom na to, že trhová cena elektriny v roku 2023 vstupuje do vzorca na výpočet jej ceny pre zraniteľných odberateľov na rok 2024, očakáva sa, že bez prijatia vhodných opatrení by boli títo odberatelia zasiahnutí nárastom cien elektriny," uviedlo MH v predkladacom návrhu.
Vláda by mala podľa materiálu vziať na vedomie prebiehajúce rokovania o zmluve medzi štátnymi orgánmi SR a spoločnosťou Slovenské elektrárne. "Zmluvou by sa mala zabezpečiť výroba a dodávka elektriny v objeme 5,79 terawatthodiny (TWh) zvýšenom o ďalších 0,03 TWh za každý kalendárny mesiac roka 2024 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky jadrového zdroja EMO3 (tretieho bloku Mochoviec, pozn. red.), za cenu 61,2077 eura za megawatthodinu na rok 2024," uviedlo MH.
Minister hospodárstva Peter Dovhun by podľa návrhu mal do 15. septembra uložiť výrobcom elektriny v zariadeniach na výrobu elektriny z jadrového paliva povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a určiť podmienky, za ktorých budú tieto povinnosti plnené.
SLOVENSKO – Prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 Slovenskou národnou radou položilo základ nielen právneho poriadku, ale aj slovenskej štátnosti, suverenity a demokratického usporiadania. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR to uviedol Ústavný súd SR.
Podľa ústavného súdu svedčí o kvalitnom základe nášho právneho poriadku to, že po 31 rokoch, hoci so zmenami, stále platí tá istá ústava ako pri vzniku Slovenskej republiky. „Jej nadčasové a univerzálne princípy sú stále aktuálne a aj v tomto období poskytujú pevnú oporu tvorcom právnych predpisov, súdom, ktoré dohliadajú na jej dodržiavanie, no najmä všetkým ľuďom, ktorých základné práva a slobody sú jej pevným základom," zdôraznil predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
Pri tejto príležitosti sa 28. septembra otvoria brány ústavného súdu širokej verejnosti, a to v rámci Dňa otvorených dverí Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V duchu tejto udalosti sa nesie aj celý september. Kancelária Ústavného súdu tiež vyhlásila súťaže pre študentov. Základné a stredné školy môžu posielať literárne práce na tému „Recept na spravodlivejší svet“ a výtvarné diela na tému „Farby spravodlivosti“. Vysokoškoláci zasa môžu prezentovať svoje postrehy a názory vo forme eseje alebo odborného článku na tému „Význam a úloha ústavného súdu počas 30 rokov jeho fungovania“.
Bratislava (TASR) – Deň Ústavy SR by mal byť aj o tolerancii, vyhlásil pri príležitosti piatkového štátneho sviatku predseda vlády Ľudovít Ódor. Je presvedčený, že každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať.
Podľa premiéra je niekedy smutné sledovať príkry rozpor postojov a slov mnohých, vrátane politických činiteľov, so základnými ústavnými princípmi. „Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o tom, že naša krajina je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Sme krajinou, ktorá vyrástla z túžby chrániť všetkých svojich občanov," vyhlásil.
Želá si, aby sme hľadali porozumenie medzi nami. „Spoliehali sa na overené fakty a rozumné argumenty, s úctou a rešpektom k iným, a tak oslávili viac než tridsať rokov existencie základného textu, ktorým hovoríme, kým sme a akí chceme byť," poznamenal.
Pripomenul, že Ústava alebo ústavné princípy sú základným stavebným kameňom každej modernej demokracie. Určujú obrysy spoločnosti, v ktorej túžime žiť. „Je právnou podstatou pri riadení štátu, krajiny. Je rámcom, v ktorom sa uskutočňuje snaha o spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Je zárukou dodržiavania základných práv a slobôd. A je hlavným nástrojom proti zneužívaniu moci," skonštatoval.
Ústava zaisťuje, aby vláda slúžila záujmom občanov a krajiny, nie naopak, zhodnotil premiér. Najvyšší zákon štátu podľa neho vytvára podmienky pre fungovanie otvorenej spoločnosti, právneho štátu a je výrazom našej schopnosti a odolnosti chrániť rozmanitosť, ktorá nás podľa neho robí silnejšími.
Ústavu SR schválila Slovenská národná rada pred 31 rokmi, štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.
Deň Ústavy SR by mal byť aj o tolerancii, vyhlásil pri príležitosti piatkového štátneho sviatku predseda vlády Ľudovít Ódor. Je presvedčený, že každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať.
Podľa premiéra je niekedy smutné sledovať príkry rozpor postojov a slov mnohých, vrátane politických činiteľov, so základnými ústavnými princípmi. "Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o tom, že naša krajina je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Sme krajinou, ktorá vyrástla z túžby chrániť všetkých svojich občanov," vyhlásil.
Želá si, aby sme hľadali porozumenie medzi nami. "Spoliehali sa na overené fakty a rozumné argumenty s úctou a rešpektom k iným, a tak oslávili viac než tridsať rokov existencie základného textu, ktorým hovoríme, kým sme a akí chceme byť," poznamenal.
Pripomenul, že ústava alebo ústavné princípy sú základným stavebným kameňom každej modernej demokracie. Určujú obrysy spoločnosti, v ktorej túžime žiť. "Je právnou podstatou pri riadení štátu, krajiny. Je rámcom, v ktorom sa uskutočňuje snaha o spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Je zárukou dodržiavania základných práv a slobôd. A je hlavným nástrojom proti zneužívaniu moci," skonštatoval.
Ústava zaisťuje, aby vláda slúžila záujmom občanov a krajiny, nie naopak, zhodnotil premiér. Najvyšší zákon štátu podľa neho vytvára podmienky na fungovanie otvorenej spoločnosti, právneho štátu a je výrazom našej schopnosti a odolnosti chrániť rozmanitosť, ktorá nás podľa neho robí silnejšími.
Ústavu SR schválila Slovenská národná rada pred 31 rokmi, štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
Ruská protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlo blížiace sa k Moskve, uviedol v piatok primátor mesta Sergej Sobjanin. TASR informuje podľa správy AFP.
Protivzdušná obrana v blízkosti rajónu Ľubercy na juhovýchodnom okraji hlavného mesta "zmarila ďalší pokus letieť s bezpilotným lietadlom do Moskvy", napísal Sergej Sobjanin na sociálnej sieti Telegram bez uvedenia útočníka.
"Podľa prvotných správ nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám. Na mieste zasahujú záchranné zložky," dodal.
Z parížskych ulíc od dnešného dňa (piatok) zmizli zdieľané elektrické kolobežky. Francúzska metropola je prvou v Európe, ktorá úplne zakázala ich verejné prenajímanie po aprílovom referende. V ňom sa pri účasti 7,5 percenta oprávnených voličov za zákaz vyslovilo 90 percent zúčastnených. TASR informuje podľa správy AFP.
David Belliard, námestník primátorky zodpovedný za mestskú mobilitu, vo štvrtok novinárom povedal, že "anarchia bola celkom neznesiteľná" napriek úsiliu prevádzkovateľov riešiť problémy. "Došlo k určitému pokroku, ale konečný výsledok je stále negatívny," povedal.
Kampaň proti zdieľaným elektrokolobežkám viedla parížska primátorka Anne Hidalgová. Ich nekontrolované používanie sa podľa nej zmenilo na "nepríjemnosť". Operátori Lime, Tier a Dott mali v Paríži asi 15-tisíc zdieľaných elektrokolobežiek, ktoré po opravách plánujú poslať do iných miest.
Podľa vládnych údajov len v júli vo Francúzsku zahynulo 10 jazdcov na elektrokolobežkách. Šéfka bezpečnosti cestnej premávky Florence Guillaumeová, ktorá tieto čísla oznámila začiatkom mesiaca, "dôrazne vyzvala" používateľov elektrokolobežiek na nosenie prilieb. V niektorých mestách v Taliansku a dánskej metropole Kodaň sú povinné.
Firmy dúfajú, že namiesto elektrokolobežiek ich zákazníci prejdú na zdieľané bicykle. "Namiesto toho, aby sme sa vzdali nostalgie, radšej sa pozrieme do budúcnosti," povedal Clement Pette, šéf spoločnosti Tier France.
Niektorí pravidelní používatelia si kúpili vlastnú elektrokolobežku alebo sa rozhodli pre dlhodobejší prenájom, ktorý ponúka napríklad Volt.
"Toto nie je voľné zdieľanie (elektrokolobežiek)," povedal zakladateľ Voltu Gregory Coillot pre agentúru AFP. Jeho spoločnosť sa chce na budúcoročných olympijských hrách zamerať na pravidelných klientov aj turistov.
"Ukončenie voľného zdieľania (elektrokolobežiek) výrazne zvýši dopyt po prenájme," dodal. Volt preto plánuje rozšíriť svoju ponuku až na 2-tisíc takto požičiavaných elektrokolobežiek v oblastiach mesta, kde mali operátori doteraz najviac klientov.
Prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 Slovenskou národnou radou položilo základ nielen právneho poriadku, ale aj slovenskej štátnosti, suverenity a demokratického usporiadania. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR to uviedol Ústavný súd (ÚS) SR.
O kvalitnom základe právneho poriadku SR svedčí podľa ÚS skutočnosť, že aj po 31 rokoch, hoci so zmenami, stále platí tá istá ústava ako pri vzniku SR. "Jej nadčasové a univerzálne princípy sú stále aktuálne a aj v tomto období poskytujú pevnú oporu tvorcom právnych predpisov, súdom, ktoré dohliadajú na jej dodržiavanie, no najmä všetkým ľuďom, ktorých základné práva a slobody sú jej pevným základom," uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Význam a dôležitosť daného historického momentu v dejinách slovenského národa podčiarkuje aj fakt, že túto udalosť pripomína štátny sviatok. V duchu tejto udalosti sa na ÚS každoročne nesie celý september.
Dňa 20. septembra sa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v priestoroch ÚS uskutoční medzinárodná vedecká konferencia s názvom "Súdna a iná právna ochrana politických práv - XII. ústavné dni". Podujatie organizujú s akcentom na 30. výročie ÚS.
Deň otvorených dverí ÚS SR sa bude konať 28. septembra. Pri tejto príležitosti vyhlásila Kancelária ÚS literárnu súťaž na tému "Recept na spravodlivejší svet" a výtvarnú súťaž na tému "Farby spravodlivosti" pre žiakov základných a študentov stredných škôl. V rámci súťaže pre vysokoškolákov majú účastníci možnosť prezentovať svoje postrehy a názory vo forme eseje alebo odborného článku na tému "Význam a úloha Ústavného súdu počas 30 rokov jeho fungovania".
PREŠOV - (SITA) Na rekonštrukciu exteriérovej časti získala univerzita takmer 710-tisíc eur z európskych a štátnych zdrojov, univerzita sa podieľala päťpercentným spolufinancovaním.
Na druhú etapu obnovy interiérovej časti prispelo z celkovej preinvestovanej sumy 527-tisíc eur čiastkou 190-tisíc eur ministerstvo školstva. Zvyšnú časť tvorili vlastné investície univerzity. Tá aktuálne začala s obnovou posledného zo svojich štyroch internátov na Exnárovej ulici. Jeho prvá etapa bude stáť viac ako 560-tisíc eur.
Ako informovala hovorkyňa PU Anna Polačková, hlavným zámerom rekonštrukcie internátu na Námestí mládeže, s ubytovacou kapacitou pre 159 študentov, bolo zníženie energetickej náročnosti budovy. Prejaviť by sa malo aj na viac ako 50-percentnom znížení tepelných strát.
„Zámerom rekonštrukcie bolo znížiť spotrebu energie pri prevádzke verejných budov. Projekt riešil implementáciu opatrení týkajúcich sa vykurovania a prípravy teplej vody, stavebných konštrukcií, výmeny osvetlenia a elektroinštalácií s využitím novej LED technológie,“ priblížil prorektor PU pre stratégiu a rozvoj Peter Adamišin.
Podobne ako na tzv. novom internáte, aj na tomto študentskom domove nainštalovali 60 fotovoltaických panelov s akumulátormi.
Súbežne s prácami na exteriérovej časti internátu prebiehala aj druhá etapa obnovy jeho vnútornej časti s piatimi nadzemnými a jedným podzemným podlažím.
„Obnova pozostávala z komplexnej výmeny elektroinštalácie, zdravotechniky, riešenia požiarnej bezpečnosti, statického posúdenia stavby, rekonštrukcie podlahových krytín, stierok a obkladov,“ ozrejmila investičná technička PU Darina Gajdarová.
Nižšiu, trojpodlažnú budovu s technickým suterénom, zrekonštruovala univerzita v rámci prvej etapy ešte v roku 2021 za viac ako 303-tisíc eur, pričom 300-tisíc eur získala z ministerstva školstva.
„Interiér študentského domova sa aktuálne zariaďuje novým nábytkom tak, aby sa komplexne zrekonštruovaný internát mohol otvoriť v plnej prevádzke v septembri, teda na začiatku nového akademického roka,“ dodala Polačková.
Začiatkom júla tohto roku sa univerzita pustila aj do obnovy posledného zo štyroch ubytovacích objektov na Exnárovej ulici. Internát má deväť nadzemných podlaží, ktoré sa budú obnovovať po etapách.
Aktuálne prebieha rekonštrukcia troch vrchných podlaží, ktorá zahŕňa komplexnú výmenu elektroinštalácie, odstránenie umakartových jadier, rekonštrukciu sociálnych zariadení, výmenu podlahových krytín, nových stierok a malieb.
Celková suma rekonštrukcie je 563-tisíc eur, ktoré hradí univerzita z vlastných zdrojov. V zrekonštruovaných častiach internátu pribudne nový nábytok.
„Vo všetkých objektoch, okrem študentského domova Exnárova, pribudnú aj turnikety, rovnako hradené z univerzitných zdrojov, ktoré elektronizujú a zjednodušia vstup ubytovaných študentov, hostí a návštev, čo považujeme za ďalší krok k digitalizácii služieb,“ uzavrela prorektorka PU pre rozvoj, informatizáciu a hodnotenie kvality Jana Burgerová.
Starosta Moskvy Sergej Sobianin chce posilniť protivzdušnú obranu mesta, pretože počet útokov dronmi proti ruskej metropole sa stále zvyšuje. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
"Tento rok sme už urobili veľa na ochranu Moskvy pred dronmi a pokusmi o teroristické útoky," povedal tiež Sobianin zástupcom mestských spoločností vo štvrtok večer. Citovala ho ruská tlačová agentúra Interfax.
V posledných týždňoch boli nainštalované nové systémy protivzdušnej obrany, niekedy nové pribúdajú denne, tvrdil starosta. "(Naše) Rakety sú v akcii a zostreľujú letiace drony," dodal.
Naopak, nezávislí pozorovatelia viackrát spochybnili ruské oficiálne správy, že protivzdušná obrana Moskvy mnoho ukrajinských dronov včas spozoruje a zostrelí.
Kyjev v poslednom období vystupňoval svoje útoky dronmi proti Rusku a zasahuje nimi lokality blízko hranice, ale tiež priamo v ruskej metropole Moskva.
Zatiaľ čo priatelia Kremľa a kritici euroatlantickej politiky na Slovensku svojho politického lídra majú, zástancom politiky Európskej únie a NATO takáto politická osobnosť chýba. V TASR TV to povedal predseda strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda.
Na otázku, prečo podpora euroatlantickej politiky na Slovensku počas posledných troch rokov nestúpla, ak sa k nej hlásili všetky vlády tohto volebného obdobia, Dzurinda odpovedal, že aj politika je remeslo, ktoré treba vedieť robiť.
Politický líder podľa neho potrebuje skúsenosti, kvalitný tím spolupracovníkov a hodnotovú konzistentnosť, ktorá mu pomôže pri vytyčovaní konkrétnych cieľov. "Keď chýba základná kultúra, keď nemáte cieľ, politika nemôže vyzerať inak, ako vyzerala posledné tri roky," skonštatoval.
Lídra Smeru Roberta Fica považuje za oportunistu, ktorý najskôr kritizoval plánované zavedenie eura a neskôr sa ním chválil. Napriek opakovaným vyhláseniam Smeru, že bude pokračovať v európskej a transatlantickej orientácii Slovenska, líder Modrých považuje politiku tejto strany za proruskú a z tohto dôvodu riskantnú.
Strany vládnej koalície tohto volebného obdobia podľa Dzurindu zlyhali nielen ako politickí oponenti Smeru, ale aj pri riadení svojich rezortov. "Keď sa teátro alebo cirkus povýši na politiku, nemôže to dobre skončiť. Vývoj bol veľmi nepekný, ukázalo sa, že široká (vládna) kompozícia nemá cieľ," tvrdí.
Malé skúsenosti s politikou spôsobujú podľa neho problémy aj vláde odborníkov Ľudovíta Ódora. "Vôbec nie je jednoduché stať sa z úradníka politikom, aj keď pán Ódor bol úradníkom vysoko postaveným," poznamenal Dzurinda.
Nechápe, prečo premiér tak dlho váhal s výmenou na poste riaditeľa SIS, ktorú mal vo svojej kompetencii, a na druhej strane vlastného ministra vnútra v osobe Ivana Šimka vôbec nepodržal. "Nepochopil, že spochybnením vlastného ministra uberá na autorite aj sám sebe a vláde ako takej. Ja som nezachytil jediné slovo o tom, v čom Šimko pochybil," uviedol Dzurinda.
Strana Modrí, Most-Híd je podľa neho dlhodobý projekt s cieľom priniesť voličom solídnu stredopravú konzervatívno-liberálnu stranu, radi by však uspeli už vo svojich prvých voľbách. Dzurinda tvrdí, že rýchlejší rast preferencií strany paradoxne brzdí strach voličov z prepadnutia hlasu v prípade, že neprekročia päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. "A s tým sa pracovať dá. Budeme celý mesiac ľudí povzbudzovať," doplnil.
Program strany Modrí, Most-Híd je prioritne orientovaný na naštartovanie ekonomiky, ktorá je podľa Dzurindu v mimoriadne zlom stave, majú však pripravené aj reformy v oblastiach zdravotníctva, školstva a kultúry. Špeciálnou prioritou je cieľ zapojiť slovenské firmy do zákaziek súvisiacich s budúcou obnovou Ukrajiny. Slovensko má podľa neho významné kapacity vo výrobe ocele, aj strojárenskej a automobilovej výrobe.
Federálny súd vo Washingtone odsúdil vo štvrtok vodcu filadelfskej pobočky americkej ultrapravicovej skupiny Proud Boys. Zach Rehl dostal 15 rokov väzenia za podnecovanie útoku na Kongres zo 6. januára 2021. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Trest, oznámený po dvojhodinovom pojednávaní, patrí vôbec k najdlhším, aké zatiaľ súdy dali niektorému zo stoviek ľudí usvedčených v súvislosti v touto vzburou.
Dlhší trest, 17 rokov za mrežami, dostal predtým vo štvrtok len Rehlov spoluobžalovaný Joseph Biggs, vodca skupiny Proud Boys z Floridy, a tiež zakladateľ extrémistickej skupiny Oath Keepers Stewart Rhodes, ktorého poslali v máji do väzenia na 18 rokov.
Rehlov trest bol však nakoniec o polovicu kratší oproti 30 rokom väzenia, ktoré preňho žiadala prokuratúra. Tá označila jeho konanie za "pokus zmeniť smerovanie amerických dejín" a násilím vnútiť svoju vôľu štátnej moci.
Rehl viditeľne zadržiaval slzy, keď 6. január vyhlásil za "odporný deň", a ospravedlnil sa svojej rodine. Takisto sa zaviazal, že sa v budúcnosti už nebude zapájať do politiky.
"S tým všetkým som už skočil," povedal sudcovi. "Skončil som s politikou. Už nebudem podstrkávať lži ostatným ľuďom, ktorým na mne ani nezáleží," dodal.
Štvrtkové pojednávania s Rehlom a Biggsom nasledovali tri mesiace po tom, čo ich federálna porota odsúdila spolu s ďalšími vodcami skupiny Proud Boys za protištátne sprisahanie, ktoré malo prekaziť pokojné odovzdanie prezidentského úradu víťazovi volieb. Títo muži podľa poroty podnecovali dav ľudí, ktorí pod ich vplyvom narušili v Kongrese oficiálne potvrdzovanie víťazstva Joea Bidena nad Donaldom Trumpom.
Bývalý celoštátny vodca Proud Boys, Enrique Tarrio, si má vypočuť rozsudok v utorok 5. septembra.
Ruskom dosadené úrady organizujú od štvrtka 31. augusta regionálne voľby v tých častiach Ukrajiny, ktoré Moskva vlani vyhlásila za "nové ruské územia". Rusi sa tam takto snažia upevniť svoju moc, aj keď vojna stále prebieha. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Rusko nemá úplne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, v ktorých hlasovanie prebieha - a to v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Spolu s Krymským polostrovom, protiprávne anektovaným Moskvou v roku 2014, tvoria okupované časti takmer pätinu Ukrajiny.
Tri štvrtiny krajín na Valom zhromaždení OSN odsúdili "pokus Ruska o ilegálne anektovanie" týchto štyroch oblastí v referendách vlani v októbri.
Ukrajinskí predstavitelia vyhlasujú, že tieto voľby sú tiež ilegálne a len ukazujú, prečo nie je možné viesť akékoľvek mierové rozhovory s Moskvou, kým Rusko nestiahne všetkých svojich vojakov z ukrajinského územia.
Vo voľbách vo všetkých štyroch oblastiach kandidujú Moskvou vybraní gubernátori, medzi ktorými sú proruskí politici a ďalší, málo známi ľudia. Hlasovanie sa skončí 10. septembra, keď sa regionálne voľby konajú aj v samotnom Rusku.
Agentúra Reuters tvrdí, že bola svedkom, ako členovia volebnej komisie v meste Mariupol v Doneckej oblasti, ktoré Moskva dobyla v máji 2022 po niekoľkomesačných krutých bojoch, zriadili vo štvrtok dočasnú hlasovaciu kabínu na dvore bytového komplexu.
Odovzdať hlas údajne prišla hŕstka obyvateľov, ktorí najprv členom komisie ukázali nový ruský pas. Priestor strážili policajti.
Mnohí ľudia ušli z Ruskom okupovaného územia, ktoré zažilo tvrdé boje a utrpelo pri nich vážne škody. Ako povedal v Kyjeve Reutersu exilový ukrajinský starosta Mariupola Vadym Bojčenko, ľudia v tomto meste ho informovali, že tam nemajú žiadne zoznamy voličov a ani kandidátske listiny. Podľa Bojčenka sa tieto voľby musia označiť za sfalšované.
"Ruskom dosadení predstavitelia chodia od bytu k bytu, ako to robili aj predtým pri referende (o pričlenení k Rusku), a rozprávajú sa s ľuďmi. Blízko stoja dvaja vojaci s guľometmi. Tvrdia ľuďom, že musia voliť," opísal exilový starosta. Jeho slová agentúra Reuters ešte neoverila.
