Cvičenie „Eagle Partner 2023" sa uskutoční od 11. do 20. septembra s cieľom pripraviť arménske sily na účasť v medzinárodných mierových misiách, uviedol vo vyhlásení arménsky rezort obrany. Počet vojakov zapojených do cvičenia bližšie nešpecifikoval.

V Arménsku má vojenskú základňu Rusko, ktoré sa považuje za poprednú mocnosť v regióne, ktorý bol do roku 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu. Ruské mierové sily tiež dohliadajú na dodržiavanie mierovej dohody, ktorá v roku 2020 ukončila vojnu medzi Azerbajdžanom a Arménskom o sporný Náhorný Karabach.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan cez víkend v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica uviedol, že Rusku sa nedarí ochrániť Arménsko pred postupom Azerbajdžanu.

Moskva podľa jeho slov buď „nie je schopná, alebo nie je ochotná" kontrolovať Lačinský koridor - jediné prepojenie spájajúce Arménsko s regiónom Náhorný Karabach s väčšinovým arménskym obyvateľstvom. „Vidíme, že Rusko sa samo sťahuje z regiónu v závislosti od opatrení, ktoré prijme alebo neprijme," dodal.

Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie v Lačinskom koridore v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Jerevan však obviňuje Baku z blokovania koridoru a tým bráni prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi.

Pašinjan tiež naznačil, že Rusko nie je schopné zabezpečiť všetky bezpečnostné potreby Arménska pre vojnu na Ukrajine, pripomína Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok odmietol tvrdenie arménskeho premiéra, že sa Rusko stiahlo z južného Kaukazu. „Rusko naďalej plní svoju úlohu garanta bezpečnosti... Rusko nikam neodchádza ani sa nechystá odísť," povedal. Moskva podľa neho „zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii situácie a deeskalácii konfliktu v tomto regióne", a bude v tom pokračovať.

Jerevan a Baku sa dlhodobo sporia o Náhorný Karabach. Územie leží v horskom regióne Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

(tasr)