Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zrejme začalo posilňovať vojenské základne pri fínskych hraniciach

Rusko začalo posilňovať svoje vojenské základne ležiace pri hraniciach s Fínskom, vyplýva z družicových záberov zverejnený na fínskom spravodajskom portáli Yle.fi. TASR o tom informuje podľa nedeľňajšej správy a denníka The Guardian.

Na záberoch vidieť, že Rusko nechalo vybudovať nové sklady určené pre uskladnenie a údržbu vojenských vozidiel vo vojenskom skladisku v Petrozavodsku a na vojenskej základni Alakurtti. Okrem toho tam prišlo aj k navýšeniu vybavenia.

Ide pritom o vôbec prvé viditeľné znaky toho, že Rusko začalo investovať do pripravenosti na svojich vojenských základniach pri Fínsku po mnohých rokoch bez aktivity, píše Yle. Podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena to však nepredstavuje pre fínsku bezpečnosť okamžitú hrozbu.

Tieto vylepšenia pritom môžu súvisieť so zámerom Ruska dodávať zo základne v Petrozavodsku vybavenie na ukrajinský front. Podľa nemenovaného fínskeho majora vo výslužbe sa totiž zdá, že skladisko v Petrozavodsku bolo vybudované pre údržbu vybavenia.

Fínsko vstúpilo začiatkom apríla tohto roka do Severoatlantickej aliancie a stalo sa jej 31. členskou krajinou. Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu a jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc NATO s Ruskom zdvojnásobila.

Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".

(tasr)

  |  

Von der Leyenová navrhuje svetovú radu na reguláciu umelej inteligencie

Vzhľadom na možné hrozby súvisiace s umelou inteligenciou navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vytvorenie nového svetového poradného orgánu.

Spoločenskými rizikami, no tiež možnými prínosmi tejto technológie by sa mohla zaoberať rada podobná Medzivládnej komisii pre klimatickú zmenu (IPCC), vysvetlila nemecká politička v nedeľu po summite skupiny G20 v Indii.

Európa by podľa nej mala spolu s partnermi vypracovať globálny regulačný rámec. "Kľúčovou otázkou je, ako využiť rýchlo sa meniacu technológiu," uviedla von der Leyenová. "Je veľavravné, že dokonca aj tvorcovia a vynálezcovia umelej inteligencie vyzývajú politických lídrov na reguláciu."

Možné hrozby umelej inteligencie sú už mesiace predmetom intenzívnej debaty po celom svete. Rôzne aplikácie, ktoré generujú texty či obrázky, vyvolali veľkú pozornosť verejnosti. Obavy sa týkajú napríklad toho, že by mohli vytvárať a šíriť falošné informácie.

V marci skupina expertov navrhla moratórium na vývoj výkonnejšej umelej inteligencie v trvaní najmenej šesť mesiacov. Odvetviu by to podľa nich dalo čas na stanovenie bezpečnostných noriem.

(tasr)

  |  

Vyše polovica ľudí zo Slovenska by privítala viac žien v politike

Väčšina ľudí na Slovensku považuje prítomnosť žien v politike za dôležitú.

Ako vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ24, pre takmer 52 percent opýtaných je dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien. Pre takmer 14 percent respondentov je to veľmi dôležité, pre 38 percent pomerne dôležité. Naopak, pre zhruba 40 percent opýtaných nie je dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien.

Tí respondenti, pre ktorých je dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien, boli nadpriemerne ženy, najmladšia (18-30 rokov) a najmä najstaršia veková skupina (60+), vysokoškolsky vzdelaní, obyvatelia Trnavského, Bratislavského, Košického a Prešovského kraja, občania maďarskej národnosti a obyvatelia najväčších sídel (nad stotisíc obyvateľov), ale aj obyvatelia sídel s 5 001 až 20 000 obyvateľmi.

Agentúra AKO vykonala prieskum od 29. augusta do 6. septembra na vzorke tisíc respondentov.

(sita)

  |  

Generál Surovikin povedie protivzdušnú obranu Spoločenstva nezávislých štátov, informujú ruské médiá

Ruský generál Sergej Surovikin povedie koordinačný výbor Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) pre otázky protivzdušnej obrany.

O vymenovaní Surovikina informovala aj ruská spravodajská platforma EurAsia Daily, ktorá je lojálna vláde. Odvolávala sa na radu ministrov obrany SNŠ s tým, že rozhodnutie bolo jednomyseľné. Kremeľ sa k záležitosti zatiaľ nevyjadril.

SNŠ je regionálna medzivládna organizácia združujúca väčšinu z bývalých republík Sovietskeho zväzu.

Surovikin bol veliteľom ruských inváznych síl na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Bol považovaný za jedného z najdôležitejších spojencov šéfa žoldnierov z Vargnerovej skupiny Jevgenija Prigožina pri jeho spore s ruským vojenským vedením. Prigožin zahynul koncom augusta pri dosiaľ neobjasnenom páde lietadla severne od Moskvy.

Na verejnosti sa Surovikin neobjavil od júnovej krátkej vzbury Prigožinových jednotiek, hoci ju vo videoodkaze kritizoval. V polovici augusta ho podľa mediálnych správ odvolali z postu veliteľa ruských vzdušno-kozmických síl. Prvá fotografia generála odvtedy sa objavila začiatkom tohto týždňa.

(tasr)

  |  

Ukrajina pripísala smrť zahraničných humanitárnych pracovníkov ruským silám

Kyjev v nedeľu pripísal ruským silám zodpovednosť za zabitie dvoch humanitárnych pracovníkov z Kanady a Španielska na východe Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že zabitými sú španielska občianka Emma Igualová, ktorá študovala na Kalifornskej univerzite v Berkeley, a kanadský občan Anthony Ihnat. Obaja pracovali pre mimovládnu organizáciu Road to Relief.

Pri incidente neďaleko vojnou zničeného mesta Bachmut utrpeli tiež zranenia dvaja nemeckí občania pracujúci pre túto humanitárnu skupinu, doplnilo ministerstvo. Humanitárni pracovníci sa podľa neho venovali obmedzovaniu utrpenia civilistov počas konfliktu, uskutočňovali evakuácie a distribuovali pomoc.

Bitka o Bachmut, ktorý v máji dobyli ruské sily, patrí k najkrvavejším od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Ukrajinské sily pri svojej protiofenzíve postupujú na severnom a južnom okraji mesta.

Vo februári neďaleko Bachmutu zahynul 33-ročný americký zdravotník Pete Reed, ktorého evakuačné vozidlo zasiahla raketa. V máji pri neďalekom meste Časiv Jar zomrel pri ostreľovaní novinár agentúry AFP Arman Soldin.

(tasr)

  |  

USA a Vietnam podpísali počas Bidenovej návštevy historické partnerstvo

Prezident USA Joe Biden navštívil v nedeľu Vietnam, aby posilnil vzťahy s juhovýchodnou ázijskou krajinou, pretože sa snaží zabrániť silnejúcemu vplyvu Číny v tomto regióne.

V Hanoji privítal Bidena generálny tajomník komunistickej strany Nguyen Phu Trong.

Táto cesta je "historickou chvíľou", povedal o Biden o svojej návšteve, ktorá potrvá do pondelka. Ako Biden dodal, USA a Vietnam povýšili svoje diplomatické vzťahy na "všeobecné strategické partnerstvo".

Počas tlačovej konferencie americký líder vyhlásil: "To znamená, že Spojené štáty posilnili svoje vzťahy s ďalším životne dôležitým partnerom v indicko-tichomorskom regióne."

USA a Vietnam sú niekdajší nepriatelia a vzájomné diplomatické vzťahy obnovili až v roku 1995, dvadsať rokov po skončení vietnamskej vojny. Spojené štáty počas vojny podporovali svojho spojenca Južný Vietnam proti komunistickému Severnému Vietnamu.

Vojna sa skončila v roku 1975 odchodom Američanov a dobytím hlavného mesta Južného Vietnamu, Saigonu, severovietnamskou armádou a juhovietnamskými partizánmi (Vietcong), sympatizujúcimi so severom.

USA sú po Číne najdôležitejším obchodným partnerom tohto štátu s vládou jednej strany. Vietnam udelil štatút "všeobecného strategického partnerstva" aj Rusku a Číne. Vzťahy medzi Čínou a Vietnamom sú však v súčasnosti napäté pre teritoriálny spor týkajúci sa Juhočínskeho mora.

USA sa dlho snažili rozšíriť a povýšiť spojenectvo s Vietnamom. Po zosilnení vplyvu Číny predstavuje komunistický Vietnam – spolu s tradičnými spojencami ako Filipíny a Thajsko – dôležitý stavebný kameň v indicko-tichomorskej stratégii Washingtonu.

Biden si určil indicko-tichomorský región ako prioritu svojej politiky.

Šéf Bieleho domu chce v Hanoji dosiahnuť aj pokrok v ekonomickej spolupráci – obe krajiny si želajú užšie spolupracovať napríklad vo výrobe polovodičov a v oblasti vzácnych minerálov. Biden zaistil vo Vietname takéto obchodné dohody.

Toto spojenectvo však nemá spoločné určité hodnoty. Aktivisti za ochranu ľudských práv opakovane odsúdili potláčanie slobody prejavu v krajine na rieke Mekong.

Ľudskoprávne organizácie pred Bidenovou návštevou vyzývali amerického prezidenta, aby naliehal na Vietnam, nech okamžite prepustí všetkých politických väzňov a prestane porušovať ľudské práva.

Bidenov vplyvný poradca pre národnú bezpečnosť Jon Fines pred príchodom do Hanoja zasa upozornil, že Vietnam sa snaží o zbrojnú dohodu s Ruskom. "Nikoho by nemal lákať vzťah v bezpečnostnej oblasti s krajinou, ktorá pácha vojnové zločiny, ktorá porušuje medzinárodné právo," povedal Fines.

(tasr)