Preskočiť na obsah
  |  

Počas druhého dňa klimatických protestov zadržali v Holandsku vyše 500 aktivistov

Vyše 500 aktivistov zadržala holandská polícia v nedeľu počas už v poradí druhého dňa klimatických protestov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Stovky demonštrantov pochodovali v nedeľu okolo obeda po diaľnic A12 vedúcej do Haagu. Ignorovali tak výzvy úradov, aby počas protestu neblokovali túto dopravnú tepnu vedúcu do holandskej metropoly, v ktorej sídli vláda.

V sobotu pritom polícia taktiež zadržala približne 2400 demonštrantov po tom, čo tú istú diaľnicu zablokovalo asi 10-tisíc aktivistov.

Hnutie Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu), ktoré tieto protesty organizuje, uviedlo, že aktivisti budú túto diaľnicu blokovať na každý deň, kým holandská vláda neprestane využívať verejné financie na dotovanie ropného a plynárenského priemyslu.

Skupina totiž obviňuje vládu z nedodržania sľubu, že skončí s daňovými úľavami a inými formami dotácií pre leteckú a lodnú dopravu, s výrobou elektrickej energie z fosílnych palív či s ťažbou ropy.

(tasr)

  |  

V ruských regionálnych voľbách na Ukrajine vyhrala Putinova strana, tvrdí Moskva

Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko vyhrala regionálne voľby v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných Ruskom, oznámili v nedeľu ruské úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Moskva tvrdí, že vlani anektovala štyri ukrajinské oblasti ležiace na východe a juhu krajiny – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú – napriek tomu, že nad nimi nemá plnú vojenskú kontrolu. Ukrajina a jej spojenci ruské regionálne voľby v týchto oblastiach odsúdili a označili ich za falošné.

V Rusku sa v nedeľu večer skončili regionálne a komunálne voľby. Podľa údajov, ktoré publikovala Moskva a miestne proruské úrady, podporilo vo voľbách Jednotné Rusku v štyroch ukrajinských vojnou zmietaných regiónoch vyše 70 percent voličov, uvádzajú ruské štátne agentúry.

Úrady zriadili mobilné hlasovacie miesta vo všetkých štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach, kde podľa Moskvy prišlo i útoku ukrajinského dronu na volebné miesto.

V Doneckej oblasti, ktorú čiastočne kontrolujú proruskí separatisti už od roku 2014, prišlo podľa prokremeľských úradov pri ukrajinskom ostreľovaní aj k zraneniu volebného predstaviteľa.

Hlasovanie prebiehalo i na Kryme, ktorý Rusko anektovalo ešte v roku 2014.

Ukrajinské bezpečnostné zložky pritom uviedli, že zostavili zoznam "kolaborantov", ktorí pomáhajú ruské regionálne voľby na Ukrajine organizovať, a prisľúbili odvetu.

Regionálne a komunálne voľby sa konali po celkom Rusku pred budúcoročnými ruskými prezidentskými voľbami. Predpokladá sa, že v nasledujúcich voľbách bude vláda ruského prezidenta Vladimira Putina predĺžená najmenej do roku 2030, píše AFP.

Predbežné výsledky v regionálnom hlasovaní naznačili po uzavretí volebných miestností jasnú prevahu prokremeľských kandidátov z Jednotného Ruska.

(tasr)

  |  

V Žilinskom kraji zomreli na cestách už desiatky ľudí

ŽILINA – Za osem mesiacov tohto roka vyhaslo na cestách Žilinského kraja pri dopravných nehodách 25 ľudských životov. Ako vyplýva z aktuálnych štatistík dopravnej polície, v porovnaní s vlaňajškom je to o deväť obetí viac. Začiatkom minulého týždňa k nim pribudli ďalšie dve, motocyklista v Terchovej a chodkyňa v Dolnom Kubíne.

Tohtoročná nehodovosť na cestách Žilinského kraja je približne o 13 percent nižšia ako v roku 2022. Kým vlani za 35 týždňov roka zaznamenala polícia spolu 1 279 dopravných nehôd, v tomto roku ich zaevidovala v tom istom časovom období o 166 menej. Spomedzi 25 tohtoročných obetí dopravných nehôd sú štyria motocyklisti, traja cyklisti a piati chodci, ťažké zranenia doteraz utrpelo 84 ľudí.

Polícia na Slovensku zaznamenala od 1. januára do 3. septembra spolu 7 555 dopravných nehôd, pri ktorých 167 ľudí zomrelo a ďalších 542 sa ťažko zranilo. Najtragickejšie sú zatiaľ cesty Nitrianskeho kraja, kde vyhaslo 28 ľudských životov.

(sita)

  |  

Zelenskyj: Ukrajinská armáda napreduje na južnom fronte, pohla sa aj na východe

Ukrajinským vojakom sa podarilo postúpiť v rámci protiofenzívy behom uplynulého týždňa na južnom fronte, oznámil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Behom uplynulých siedmich dní sme postúpili v (južnom) sektore Tavrija," uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Zároveň oznámil, že bol zaznamenaný "pohyb" ukrajinských vojsk aj v sektore okolo východoukrajinského mesta Bachmut.

Zelenskyj tiež uviedol, že ukrajinské sily sa držia aj na iných frontoch na východe krajiny - predovšetkým pri obciach Avdijivka a Marjivka a miest Lyman a Kupiank, kde sa Rusi snažia postúpiť viac na severe.

Tvrdenia ukrajinského prezidenta o stave protiofenzívy tak, zdá sa, potvrdzujú skoršie tvrdenia iných ukrajinských predstaviteľov o pokrokoch na juhu a východe krajiny.

Pri Avdijivke využili Ukrajinci podľa šéfa tamojšej vojenskej administratívy Vitalija Barabaša to, že sa Rusi sústreďujú len na jeden sektor, a dobyli časti obce Opytne.

Avdijivka, v ktorej sa nachádza veľká baňa pre ťažbu koksu, je už mnoho mesiacov takmer neustále vystavovaná ruským útokom, píše Reuters.

Generálny štáb ukrajinskej armády zase hlásil "čiastočný úspech" pri útočných operáciách pri obci Kliščijivka južne od Bachmutu. Táto dedina je pritom považovaná za kľúčovú pre dobytie Bachmutu, ktorý Rusko ovládlo v máji po dlhých bojoch.

Zelenskyj i iní predstavitelia uvádzajú, že protiofenzíva potrebuje čas, pričom odmietajú kritické tvrdenia niektorých západných médií, že v dôsledku taktických chýb postupuje ukrajinská armáda pomaly.

V rozhovore pre týždenník The Economist, ktorý bol uverejnený v nedeľu, Zelenskyj povedal, že dosahovanie stabilných pokrokov je kľúčové pre udržanie morálky. Naznačil tiež, že v rámci protiútoku by mohol prísť aj k prelomu.

(tasr)

  |  

Rusko zrejme začalo posilňovať vojenské základne pri fínskych hraniciach

Rusko začalo posilňovať svoje vojenské základne ležiace pri hraniciach s Fínskom, vyplýva z družicových záberov zverejnený na fínskom spravodajskom portáli Yle.fi. TASR o tom informuje podľa nedeľňajšej správy a denníka The Guardian.

Na záberoch vidieť, že Rusko nechalo vybudovať nové sklady určené pre uskladnenie a údržbu vojenských vozidiel vo vojenskom skladisku v Petrozavodsku a na vojenskej základni Alakurtti. Okrem toho tam prišlo aj k navýšeniu vybavenia.

Ide pritom o vôbec prvé viditeľné znaky toho, že Rusko začalo investovať do pripravenosti na svojich vojenských základniach pri Fínsku po mnohých rokoch bez aktivity, píše Yle. Podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena to však nepredstavuje pre fínsku bezpečnosť okamžitú hrozbu.

Tieto vylepšenia pritom môžu súvisieť so zámerom Ruska dodávať zo základne v Petrozavodsku vybavenie na ukrajinský front. Podľa nemenovaného fínskeho majora vo výslužbe sa totiž zdá, že skladisko v Petrozavodsku bolo vybudované pre údržbu vybavenia.

Fínsko vstúpilo začiatkom apríla tohto roka do Severoatlantickej aliancie a stalo sa jej 31. členskou krajinou. Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu a jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc NATO s Ruskom zdvojnásobila.

Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".

(tasr)

  |  

Von der Leyenová navrhuje svetovú radu na reguláciu umelej inteligencie

Vzhľadom na možné hrozby súvisiace s umelou inteligenciou navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vytvorenie nového svetového poradného orgánu.

Spoločenskými rizikami, no tiež možnými prínosmi tejto technológie by sa mohla zaoberať rada podobná Medzivládnej komisii pre klimatickú zmenu (IPCC), vysvetlila nemecká politička v nedeľu po summite skupiny G20 v Indii.

Európa by podľa nej mala spolu s partnermi vypracovať globálny regulačný rámec. "Kľúčovou otázkou je, ako využiť rýchlo sa meniacu technológiu," uviedla von der Leyenová. "Je veľavravné, že dokonca aj tvorcovia a vynálezcovia umelej inteligencie vyzývajú politických lídrov na reguláciu."

Možné hrozby umelej inteligencie sú už mesiace predmetom intenzívnej debaty po celom svete. Rôzne aplikácie, ktoré generujú texty či obrázky, vyvolali veľkú pozornosť verejnosti. Obavy sa týkajú napríklad toho, že by mohli vytvárať a šíriť falošné informácie.

V marci skupina expertov navrhla moratórium na vývoj výkonnejšej umelej inteligencie v trvaní najmenej šesť mesiacov. Odvetviu by to podľa nich dalo čas na stanovenie bezpečnostných noriem.

(tasr)