Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľská stráž zadržala v stredu na hranici so Slovenskom vyše sto nelegálnych migrantov

Poľská pohraničná stráž zadržala v stredu rekordný počet vyše 100 migrantov, ktorí sa pokúsili dostať do Nemecka cez Poľsko takzvanou balkánskou trasou a prišli zo Slovenska, informovala samotná stráž vo štvrtok.

"Len za jeden deň sme zadržali vyše 100 cudzincov, ktorí prekročili poľsko-slovenskú hranicu," uviedla pre PAP hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.

Dodala, že počet cudzincov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Nemecka cez Poľsko trasou vedúcou cez balkánske krajiny, v poslednom čase stúpol.

Tých ľudí podľa hovorkyne zadržiavajú na južnej hranici Poľska s Českou republikou a Slovenskom.

Michalská spresnila, že príslušníci dvoch pohraničných jednotiek zadržali v stredu 101 sýrskych občanov, ktorí prekročili poľsko-slovenskú hranicu a smerovali k hranici s Nemeckom spoločne so štyrmi prevádzačmi.

Podľa údajov poľskej pohraničnej stráže od začiatku tohto roka na hraniciach Poľska so Slovenskom a Českom zadržali vyše 600 ľudí – v porovnaní so 122 osobami v tom istom období minulého roka.

Michalská doplnila, že tento rok sa zvýšil aj počet ľudí zadržaných na poľsko-nemeckej hranici. Zatiaľ to bolo vyše tisíc cudzincov, ktorí sa pokúšali nelegálne vstúpiť do Nemecka, čo je o približne 200 viac než za celý minulý rok.

Zaznamenaný je aj značný nárast v počte cudzincov, ktorí cestujú k nemeckej hranici z Bieloruska cez Litvu, často najprv cez Lotyšsko. Tento rok príslušníci poľskej pohraničnej stráže zadržali 380 cudzincov na hranici s Litvou, dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Huntera Bidena obžalovali z nezákonného nákupu zbrane

Huntera Bidena, syna úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena, vo štvrtok obžalovali z nezákonného nákupu zbrane pred piatimi rokmi, keď užíval drogy.

Hunter Biden čelí v dvoch bodoch obžalobe z nepravdivých vyjadrení. V dokumentoch totiž uviedol, že nezákonné drogy v období, keď v americkom štáte Delaware kupoval revolver, neužíval. Tretí bod obžaloby uvádza, že na základe týchto nepravdivých vyjadrení vlastnil zbraň nezákonne. Za toto obvinenie mu hrozí až desaťročný trest odňatia slobody.

Obžalobu vzniesol hlavný žalobca štátu Delaware David Weiss, ktorý voči Bidenovi vedie vyšetrovanie od roku 2018.

Hunter Biden v júli predložil federálnej sudkyni Maryellen Noreikovej návrh dohody o vine a treste. V nej sa priznával k dvom daňovým únikom v celkovej výške asi 100.000 dolárov, za ktoré by bol dostal dvojročnú podmienku.

Sudkyňa však dohodu zamietla, keďže by podľa nej zabezpečovala pre obžalovaného imunitu pred stíhaním aj v ďalších prípadoch vrátane jeho podnikateľských aktivít na Ukrajine a v Číne.

Nesúhlasila ani so súvisiacou dohodou týkajúcou sa obvinení z nelegálnej držby zbrane. Weiss mal v rámci dohody súhlasiť so stiahnutím obvinenia výmenou za to, že Biden mladší absolvuje terapeutický, respektíve rehabilitačný program.

Republikáni v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu bez uvedenia dôkazov obviňujú ministerstvo spravodlivosti, že sa usiluje chrániť prezidentovho syna, a žalobcu Weissa zase z toho, že pri vyšetrovaní údajne nepostupuje dostatočne razantne.

Právnik Hunter Biden (56) je druhý najstarší syn amerického prezidenta Joea Bidena. Jeho matkou je Neilia Bidenová (Hunterová), ktorá zomrela pri autonehode v roku 1972. Spolu s ňou zahynula aj ich ročná dcéra Naomi. Ich najstarší syn Beau Biden zomrel v roku 2015 na rakovinu. Joe Biden sa v roku 1977 oženil so svojou súčasnou manželkou Jill Bidenovou. Spolu majú dcéru Ashley.

(tasr)

Minúta  |  

Líbya: Ničivé povodne v meste Darna si vyžiadali už 11 300 obetí

Na 11 300 vzrástol počet obetí ničivých povodní v meste Darna na východe Líbye. Uviedla to vo štvrtok líbyjská pobočka Červeného polmesiaca.

Rozsiahle povodne v prístavnom meste Darna spôsobila búrka Daniel, ktorá sa východnou časťou Líbye prehnala v nedeľu. V dôsledku búrky sa tam pretrhli dve neďaleké priehrady a záplavy zničili štvrtinu mesta Darna. Miestne úrady predtým potvrdili približne 5 500 úmrtí.

Podľa líbyjského Červeného polmesiaca je v meste naďalej nezvestných 10 100 ľudí. Záplavy pripravili o strechu nad hlavou najmenej 30 000 obyvateľov, tvrdí Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok upozornila, že väčšine úmrtí spôsobených ničivými záplavami v Líbyi sa dalo zabrániť, ak by tamojšie systémy včasného varovania a krízového riadenia fungovali správne.

S lepšie fungujúcou koordináciou "mohli (úrady) vydať výstrahy a orgány krízového riadenia by boli schopné vykonať evakuáciu ľudí," uviedol generálny tajomník WMO Petteri Taalas novinárom v Ženeve. Ak by došlo k zmienenej evakuácii, počet obetí by bol podľa neho oveľa nižší.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Rozpory medzi Kosovom a Srbskom sa nepodarilo prekonať

Srbsko a Kosovo viedli vo štvrtok v Bruseli nové kolo rokovaní o normalizácií dlhodobo napätých vzťahov, rozpory sa im však znova nepodarilo prekonať. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell upozornil, že to môže poškodiť ich nádeje na vstup do EÚ.

Borrell naznačil, že zodpovednosť za neúspešné rokovania prináleží kosovskému premiérovi Albinovi Kurtimu. Ten podľa neho "nebol pripravený pristúpiť" k vytvoreniu združenia obcí so srbskou väčšinou na území Kosova, ktoré by im poskytlo väčšiu autonómiu. Priština sa k tomuto kroku v minulosti podľa agentúry Reuters zaviazala.

Šéf diplomacie EÚ uviedol, že Kurti trval na tom, aby prvým krokom pri realizácií tohto plánu bolo faktické uznanie Kosova, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu.

Borrell navrhol Kurtimu a srbskému prezidentovi Alexndrovi Vučičovi, aby sa tieto dve záležitosti - založenie združenia obcí a faktické uznanie Kosova - uskutočnili súbežne. Vučič tento návrh prijal, ale Kurti ho odmietol. Lídri sa potom navzájom obviňovali zo sabotovania rokovania. Albánsky líder zároveň kritizoval EÚ, ktorá sa podľa neho postavila na stranu Srbska.

"Bez normalizácie (vzťahov) nebude mať Kosovo ani Srbsko budúcnosť v EÚ. (Obom) hrozí, že zostanú pozadu, keď ostatní regionálni partneri postupujú smerom k (EÚ) rýchlejšie," varoval Borrell.

Oboch lídrov vyzval, aby sa usilovali o zmiernenie napätia a čo najskôr umožnili usporiadanie nových volieb na severe Kosova. "Nemôžeme sedieť a čakať na ďalšiu krízu," zdôraznil.

Napätie medzi Prištinou a Belehradom vrcholilo počas mája, keď pri potýčkach na severe Kosova utrpelo zranenia približne 90 vojakov mierovej misie NATO (KFOR) a 50 srbských protestujúcich. V tejto oblasti žije 50.000 Srbov, ktorí tam tvoria väčšinu. Násilie vypuklo po tom, čo sa úradu ujali starostovia albánskej národnosti. Urobili tak po voľbách, ktoré bojkotovali Srbi žiadajúci naplnenie dohody o väčšej autonómii.

(tasr)

Minúta  |  

Benátky nezaradia na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok oznámila, že talianske Benátky nezaradí na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva.

Organizácia prijala rozhodnutie počas výročného stretnutia, ktoré sa koná v Rijáde. Benátky sú jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na svete, organizácia zvažovala ich zaradenie na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva nielen pre ohrozenie masovým turizmom, ale aj stúpajúcou hladinou svetových oceánov.

Správa prichádza len niekoľko dní po tom, ako vedenie mesta rozhodlo o skúšobnom zavedení poplatku za vstup do preplneného historického centra. Týkať sa bude od jari budúceho roka jednodňových turistov, ktorí v Benátkach nestrávia aspoň jednu noc, s výnimkou detí do 14 rokov. Zaplatiť budú musieť päť eur.

Vlani prenocovalo v historickom centre Benátok približne 3,2 milióna turistov, uvádzajú oficiálne údaje - v tomto počte nie sú zahrnuté tisíce jednodňových návštevníkov. Skúška bude prebiehať v roku 2024 celkovo približne 30 dní, predovšetkým v dňoch plných ľudí, ako sú predĺžené víkendy a štátne sviatky.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko: Po nálezoch trosiek dronov zaviedli dodatočné letové obmedzeniaRumunsko:

Rumunsko zaviedlo dodatočné letové obmedzenia pre vzdušný priestor pri hranici s Ukrajinou. Informuje o tom prostredníctvom svojej webstránky denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na rumunské ministerstvo obrany.

Krok prišiel po tom, čo v stredu na rumunskom území našli ďalšie trosky z dronov, ktoré boli pravdepodobne ruské.

Ukrajina uviedla, že Rusko v stredu ráno zaútočilo na jej prístavy Reni a Izmajil, ktoré sú na opačnom brehu Dunaja oproti Rumunsku. Poškodilo pritom sklady využívané pre náklady obilia, nádrže na ropu a adminsitratívne budovy.

Útoky na prístavy sa zintenzívnili od polovice júla. Vtedy Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala ukrajinský export obilia po mori. Zvýšili sa tak bezpečnostné riziká pre NATO, ktorého členom je aj Rumunsko a ktorého členovia majú záväzok vzájomnej obrany.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.