Preskočiť na obsah
  |  

Poľská vládna strana PiS vedie v najnovšom predvolebnom prieskume

Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) má podľa podľa prieskumu verejnej mienky agentúry IBRiS najväčšiu šancu na víťazstvo v parlamentných voľbách 15. októbra tohto roku. Predpokladaná volebná účasť by bola 58,8 percenta. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Strana Jaroslawa Kaczynského by získala 33,3 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o 0,2 percentuálnych bodov (pb) oproti koncu augusta.

Na druhom mieste je stabilne centristická Občianska platforma (KO), ktorá môže počítať s podporou 26,4 percenta voličov (pokles o 0,3 pb).

Tretie miesto obsadila koalícia Nová ľavica s podporou 11,1 percenta (nárast o 1,5 pb). Stredopravá Tretia cesta, koalícia Poľska 2050 a Poľskej ľudovej strany (PSL) má podporu 10,2 percenta (nárast o 0,1 pb) a radikálna pravicová Konfederácia 10,1 percenta (pokles 1,3 pb).

Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS pre webovú stránku Onet uskutočneného 13. septembra na celoštátnej vzorke 1000 ľudí. Uskutočnil sa metódou CATI (štandardizovaný počítačom podporovaný dotazníkový rozhovor).

(tasr)

  |  

Jedinečný filmový festival: O prvenstvo zabojuje 73 krátkych amatérskych filmov

BARDEJOVSKÉ KÚPELE – Festival amatérskeho filmu Cineama predstaví počas predĺženého víkendu od 15. do 17. septembra v kine Žriedlo v Bardejovských Kúpeľoch výber 73 najlepších krátkych filmov z celého Slovenska.

Súťažný program doplnia špeciálne projekcie, workshopy, prednášky, filmový kvíz, koncert a párty. Jednotiacou témou tohtoročného sprievodného programu je budúcnosť filmu.

Ako informoval Ľudovít Andrejo z Národného osvetového centra, Cineama je celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby a vrcholné podujatie tohto druhu na Slovensku. Je určená deťom, mládeži aj dospelým. Nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Filmy súťažia v kategóriách ako animovaný, hraný či dokumentárny film a publicistika, videoklip a experiment a do celoštátneho kola postupujú z regionálnych a krajských kôl. V porotách celoštátneho kola sa stretnú filmárske a pedagogické osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia.

„V poradí 31. ročník súťaže vyvrcholí podujatím, ktoré prvýkrát oficiálne voláme festivalom, hoci sme k festivalovému formátu postupnými dramaturgickými zmenami smerovali dlhšie. V našom ponímaní to znamená, že celoštátne kolo Cineamy sa otvára širšej verejnosti a ponúka inšpiratívny sprievodný program, ktorý sa viaže k audiovizuálnej tvorbe v neprofesionálnych podmienkach a zároveň vzdeláva a vedie k hlbšej reflexii filmu v nových súvislostiach,“ uviedol dramaturg festivalu Pavel Smejkal z Národného osvetového centra, ktoré je vyhlasovateľom a odborným garantom celej súťaže.

Návštevníci a návštevníčky festivalu sa budú môcť zapojiť do workshopov zameraných na stále pomerne nové technológie ako 3D skenovanie alebo digitálny compositing. Sledovať môžu oceňované interaktívne filmy vo virtuálnej realite, alebo hrať videoherné diela z produkcie bratislavskej VŠVU. „Budúcnosť filmu ako leitmotív sprievodného festivalového programu reaguje na technologické a umelecké výzvy doby a súvisí s filmovým jazykom nastupujúcej generácie, ktorá je výrazne ovplyvnená novými audiovizuálnymi médiami, ako sú videohry alebo virtuálna realita. Tie svojou interaktívnou alebo imerzívnou povahou mladých ľudí často lákajú viac než kinematografia v jej klasickej podobe,“ vysvetlila dramaturgička Debora Pastirčáková.

(sita)

  |  

Zbierka múzea sa rozrástla: Obdivovať môžete aj hrnčiarsky kruh ľudového majstra

RIMAVSKÁ SOBOTA – Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote získalo do svojho etnologického fondu hrnčiarsky kruh s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc.

Na akvizíciu múzeum využilo dotáciu z Fondu na podporu umenia. TASR o tom informovala etnologička GMM Ľudmila Pulišová. V regióne Gemer-Malohont patrilo v minulosti práve hrnčiarstvo k najvýznamnejším remeselným odvetviam. Nezastupiteľné miesto v hrnčiarskej produkcii mala obec Šivetice, kde tradícia pretrvávala od 17. až do 21. storočia. Múzeu sa vďaka akvizícii podarilo nadobudnúť elektrický hrnčiarsky kruh a masívnu drevenú lavicu slúžiacu na spracovanie hliny, ktoré používal hrnčiar zo Šivetíc Ondrej Janko Buriak.

„Budú náležitým doplnkom hrnčiarskeho náradia dokumentujúceho vývoj technológie hrnčiarskej výroby v regióne, a zároveň zbierky keramiky, ktorú svojou početnosťou a komplexnosťou radíme k najväčším zbierkam gemersko-malohontskej hrnčiny u nás i v zahraničí,“ skonštatovala Pulišová.

Ondrej Janko Buriak nadviazal na hrnčiarsku tradíciu svojich predchodcov, v roku 1969 sa zamestnal ako výrobca Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s ktorým spolupracoval až do svojej smrti v roku 1997. Buriak spočiatku používal hrnčiarsky kruh na nožný pohon a výrobky vypaľoval v otvorenej poľnej peci, v 70. rokoch minulého storočia však začal používať elektrický hrnčiarsky kruh. V roku 1981 mu bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby.

„Vo svojej produkcii nadväzoval na pôvodný hrnčiarsky sortiment, pričom zhotovoval tiež rozmerné taniere, tanieriky, misy, krčiažky, pokladničky, svietniky, figurálny sortiment a iné. Pri dekorovaní výrobkov často využíval tradičné zdobenie pomocou kravského rožka, pričom ho usmerňovali i výtvarníci ÚĽUV-u,“ priblížila Pulišová. Etnologický fond GMM v súčasnosti pozostáva z viac ako 11 400 predmetov. Okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva či pastierstva dokumentujú i jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont.

(tasr)

  |  

Primátorka v slzách, smúti za významným baníckym inžinierom

PRIEVIDZA – Tento týždeň sa banícka obec rozlúčila s významnou osobnosťou. Celý život Fedora Borošku bol úzko spätý s baníctvom.

„Tento týždeň sme sa navždy rozlúčili s Fedorom Boroškom. Svoj život mal spätý s baníctvom a baníckym spolkom. Ctil si tradície tohto ťažkého povolania. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a priateľom. Česť jeho pamiatke," napísala primátorka na sociálnej sieti.

Podľa TASR Boroška nastúpil do Bane Cigeľ ako pomocný technik v júni 1963, vo výrobnom procese postupne prešiel takmer všetkými funkciami až po vedúceho prvého úseku. Pracoval i na niekdajšom odborovom riaditeľstve uhoľných a lignitových baní v Prievidzi. Deväť rokov pôsobil ako riaditeľ úradu Slovenskej banskej komory. Významne sa podieľal na presadení dôležitých zákonov a uznesení vlády SR, vytváraní priaznivého legislatívneho rámca potrebného pre stabilizáciu uhoľného baníctva a využívanie domácich surovinových zdrojov. Jeho záujem o zachovávanie baníckych tradícií v roku 2012 vyústil do iniciatívy založenia Hornonitrianskeho baníckeho spolku.

  |  

Turecko spochybnilo potrebu nového uzla pre ruský plyn, ktorý navrhol Putin

Turecko po prvý raz verejne spochybnilo potrebu nového uzla pre dodávky zemného plynu, ktorý minulý rok navrhol ruský prezident Vladimir Putin. Minister energetiky Alparslan Bayraktar vo štvrtok skupine novinárov povedal, že krajina už má dobre fungujúcu platformu na obchodovanie s plynom. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

"Máme veľmi dobre fungujúcu energetickú burzu, ako aj burzu plynu," povedal minister. "Potrebujeme ďalšiu obchodnú platformu? Môžeme ju mať, žiadny problém. Našim ruským kolegom však navrhujeme, aby analyzovali dnešnú mocenskú výmenu," dodal.

Putin prvýkrát nastolil myšlienku vytvorenia "plynového uzla v Turecku pre dodávky do iných krajín" počas rokovaní s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v kazašskom hlavnom meste Astana vlani v októbri. Erdogan potom nariadil svojej vláde, aby okamžite začala s prípravami na "medzinárodné distribučné centrum" v Turecku.

Vyvolalo to obavy Európskej únie, ktorá sa pokúša ukončiť svoju závislosť od ruskej energie v reakcii na Putinovu vojnu na Ukrajine. Turecko má aj napriek členstvu v NATO k Rusku pozitívny vzťah. Oficiálne však zachováva neutrálny postoj vo vojne na Ukrajine a dodáva zbrane Kyjevu.

Rusko v súčasnosti dodáva plyn do Turecka cez dva plynovody vedúce popod Čierne more. Časť tohto plynu smeruje do krajín juhovýchodnej Európy, ako sú Maďarsko a Grécko. Moskva tiež stavia jadrovú elektráreň na tureckom pobreží Stredozemného mora, ktorá by mohla v konečnom dôsledku znížiť závislosť krajiny od dovozu zahraničného plynu.

(tasr)

  |  

Na Slovensku chce aktuálne vzniknúť osem nových politických strán

Na Slovensku chce aktuálne vzniknúť osem politických strán. Oznámenie o zbere podpisov zverejnili na webstránke Ministerstva vnútra (MV) SR.

Medzi vznikajúcimi stranami je napríklad Kresťansko Socialistická Robotnícka strana, Spoločnosť dobro, Magyar Szövetség - Maďarská aliancia, Slovensko Si Nedáme. Vzniknúť chce tiež subjekt Reštart Slovenska, Volt Slovensko, Jednotní Slovania i Zdravý rozum - kresťanské a konzervatívne hnutie.

Na Slovensku funguje vyše 160 politických strán a hnutí, z toho vyše 100 je v likvidácii. Zakladatelia strany musia vyzbierať aspoň 10-tisíc podpisov, odovzdať ich ministerstvu a požiadať o registráciu. Ak splnia všetky zákonné podmienky, ministerstvo vnútra stranu zaregistruje.

(tasr)