Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlavné mesto organizuje ďalší ročník Climathon Bratislava

BRATISLAVA – Hlavné mesto organizuje ďalší ročník mestského hackathonu Climathon Bratislava 2023. Ako informuje hovorca magistrátu Peter Bubla, podujatie sa uskutoční 20. až 22. októbra a najlepšie súťažné tímy si rozdelia 10-tisíc eur.

„Pozývame aktívnych ľudí v tímoch vytvárať inovatívne technologické riešenia, ktoré pomôžu zmierniť dopady klimatických zmien a zlepšiť život Bratislavčanov," uviedol hovorca.

Z pohľadu polície je prípad nezvestnej študentky objasnený

Mohlo by Vás zaujímať Z pohľadu polície je prípad nezvestnej študentky objasnený

Bratislava sa pripája k medzinárodnej aktivite už po štvrtý raz. „Cieľom takmer 70-tich svetových metropol v rámci Climathonu je hľadať konkrétne riešenia na problémy, ktoré klimatická zmena prináša," vysvetlil Bubla. Súťažné tímy budú mať počas podujatia k dispozícii živé dáta mesta, ako aj dáta od partnerov. Organizátorom podujatia je Hlavné mesto Bratislava spolu s poradenskou spoločnosťou v oblasti inovácií Civitta a hlavnými partnermi sú Swiss Re a IBL Software Engineering.

Matúš Vallo nemá rád Bratislavčanov a upiera im rezidentské právo na parkovanie

Mohlo by Vás zaujímať Matúš Vallo nemá rád Bratislavčanov a upiera im rezidentské právo na parkovanie

„Do Climathonu sa môžu zapojiť tvorcovia nápadov, študenti akéhokoľvek zamerania, ale aj experti, programátori, či UI/UX dizajnéri," priblížil Bubla. Ako dodal, účastníci budú môcť diskutovať o svojich riešeniach so skúsenými expertmi a mentormi z oblasti ochrany klímy, analýzy dát či riadenia samosprávy. Záujemcovia sa môžu registrovať ako tímy, ale aj ako jednotlivci, ktorí si pred podujatím alebo aj priamo na ňom môžu nájsť svoj tím. Tímy môžu pozostávať z dvoch až piatich členov. Záver víkendu bude patriť prezentáciám nápadov, ktoré zabojujú o finančné ceny v hodnote 10-tisíc eur.

Záujemcovia sa môžu prihlásiť cez stránku http://www.climathonbratislava.sk.

(sita)

Minúta  |  

V R. Sobote zasadal pre nelegálnu migráciu krízový štáb, obce chcú viac vojakov

GEMER – Obce v okolí hraničného priechodu Tachty – Cered žiadajú zvýšenie počtu vojakov dohliadajúcich na situáciu spojenú s nelegálnou migráciou cez slovensko-maďarskú hranicu. V Rimavskej Sobote vo štvrtok v tejto súvislosti zasadal aj krízový štáb za účasti zástupcov samospráv, štátnej správy či polície. Pre TASR to potvrdili starostovia obcí i Ministerstvo vnútra (MV) SR.

„Predmetom rokovania bola tranzitná migrácia a s ňou spojená situácia v dotknutých prihraničných obciach. Starostovia obcí vzniesli požiadavku na zvýšenie počtov príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR potrebných na hliadkovanie v prihraničných obciach, aby sa obmedzila nutnosť pohybu tranzitujúcich migrantov v ich centre, čo spôsobuje obavy obyvateľov,“ priblížil pre TASR tlačový odbor rezortu vnútra.

Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine. Vzťahy medzi krajinami sú najhoršie od začiatku vojny

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine. Vzťahy medzi krajinami sú najhoršie od začiatku vojny

Ako pre TASR priblížil Róbert Bášti, starosta obce Tachty, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Maďarskom, viacpočetné skupiny migrantov sa pri obci pohybujú takmer každý deň. Starosta však skonštatoval, že od momentu nasadenia armády sa situácia zlepšila. Vojaci sa podľa jeho slov snažia nelegálnych migrantov sústreďovať mimo centra obce, kde následne čakajú na odvoz. Ľudia, ktorí nelegálne prekročia hranicu, sa však stále pohybujú aj po obci, a to napríklad v okolí obchodu. „Je to nepríjemné, keď idú ráno deti do školy a sedí tam 20 alebo 30 migrantov. Zatiaľ sme však nemali žiadne výtržnosti,“ dodal Bášti.

Po takmer 100 rokoch objasnili vraždu slovenskej prostitútky

Mohlo by Vás zaujímať Po takmer 100 rokoch objasnili vraždu slovenskej prostitútky

Nasadenie vojakov na južnej hranici v súvislosti s nelegálnou migráciou oceňujú aj susedné obce Studená a Nová Bašta. „Odvtedy, ako sú tam vojaci, tak je u nás situácia lepšia. Pri hranici ich zachytia a k nám sa už nedostanú,“ povedala pre TASR starostka Studenej Eva Magová.

Samosprávy v prihraničnej oblasti však žiadajú zvýšenie počtu vojakov, aby sa nelegálni migranti v obciach pohybovali čo najmenej. „Najväčší problém máme s tým, že vysedávajú na autobusových zastávkach či pred obchodmi a obyvatelia prihraničných obcí sa vedeniu obcí sťažujú, že sa boja deti púšťať na autobusy do školy, aj samotní ľudia sa boja chodiť do práce,“ vysvetlil pre TASR starosta Hajnáčky a predseda združenia obcí Mikroregión Medveš Ivan Poprocký.

Dlhoočakávaný obchvat stredoslovenského mesta otvoria koncom septembra

Mohlo by Vás zaujímať Dlhoočakávaný obchvat stredoslovenského mesta otvoria koncom septembra

Podľa rezortu vnútra je v súčasnosti do okresu Rimavská Sobota v súvislosti s nelegálnou migráciou pridelených 40 príslušníkov OS SR, ktorí sú rozdelení do nočnej a dennej zmeny. „V uplynulom období evidujeme v obci Tachty znížený počet tranzitujúcich migrantov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím,“ dodal tlačový odbor MV SR.

(tasr)

Minúta  |  

V Novej Bani vystavia práce študentov SŠUP v Hodruši-Hámroch

NOVÁ BAŇA – Pod názvom Umelci z Hodruše vystaví Pohronské múzeum (PM) Nová Baňa výsledky práce umeleckých odborov Súkromnej školy umeleckého priemyslu (SŠUP) v Hodruši-Hámroch. Výstavu sprístupnia zajtra.

Ako informuje PM, tento rok uplynie už 121 rokov od založenia prvej učňovskej školy v obci Hodruša-Hámre. „Cestou časom sa menili len jej forma, zriaďovatelia a názov. V súčasnosti popri tradičných študijných odboroch ako výtvarné spracúvanie kovov a drahých kameňov, umeleckoremeselné spracúvanie kovov alebo zlatník klenotník škola vyučuje aj nové umelecké odbory podmienené reakciou na spoločenský dopyt a situáciou na trhu práce,“ uvádza múzeum. K nim patria odbory propagačné výtvarníctvo, grafický dizajn, fotografický dizajn a grafika vizuálnych komunikácií.

Po takmer 100 rokoch objasnili vraždu slovenskej prostitútky

Mohlo by Vás zaujímať Po takmer 100 rokoch objasnili vraždu slovenskej prostitútky


Na výstave bude prezentovaná tvorivosť žiakov odborov fotografický dizajn, grafický dizajn a propagačné výtvarníctvo. Okrem maľby budú mať návštevníci možnosť obdivovať aj grafickú techniku sieťotlače prenesenú na textil. Budú vystavené aj denníky z umeleckej praxe, ktoré si návštevníci budú môcť prelistovať a nazrieť tak do kreatívnej mysle žiakov umeleckých odborov.

(tasr)

Minúta  |  

Karol III. sa chce usilovať o posilnenie vzťahov medzi Britániou a Francúzskom

Britský kráľ Karol III. vo štvrtok vyhlásil, že Británia bude vždy jedným z najbližších spojencov a najlepších priateľov Francúzska. Urobil tak počas príhovoru vo francúzskom Senáte, hornej komore parlamentu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Zaväzujem sa, že počas obdobia, ktoré mi bolo ako kráľovi dopriate, urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som posilnil nenahraditeľný vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom," zdôraznil Karol III. počas svojho prejavu pred francúzskymi senátormi.

Obe krajiny by sa podľa neho mali spojiť v boji proti globálnym krízam v oblasti klímy a biodiverzity na základe novej verzie takzvanej Srdečnej dohody (Entente Cordiale) z roku 1904, ktorá spečatila vzťah medzi Londýnom a Parížom. "Chcel by som navrhnúť, aby sa z nej stala aj dohoda o udržateľnosti (Entente pour la Durabilité)," povedal britský kráľ.

Zdôraznil, že Británia i Francúzsko neoblomne podporujú Ukrajinu v tom, aby zvíťazila v boji proti ruskej agresii.

Karol III. počas prejavu pripomenul aj svoju matku, kráľovnú Alžbetu II., ktorá zomrela vlani v septembri. Vzťahy medzi Francúzskom a Britániou počas jej vládnutia označil za "zlatú niť, ktorá bude navždy žiariť".

Agentúra AFP píše, že prejav Karola sa zapíše do histórie, pretože ako prvý britský monarcha vystúpil v hlavnej sále francúzskeho Senátu. Alžbeta II. v roku 2004 rečnila iba v senátnej konferenčnej sále.

Karol III. s manželkou, kráľovnou Kamilou, pricestoval v stredu na trojdňovú štátnu návštevu Francúzska. V piatok britský kráľ zamieri do mesta Bordeaux na juhozápade krajiny, kde má okrem iného v pláne aj návštevu ekologickej vinice.

Britský kráľovský pár mal návštevu Francúzska pôvodne naplánovanú už na marec, napokon ju však zrušili pre násilné protesty proti dôchodkovej reforme, ktoré v tom čase vypukli vo viacerých francúzskych mestách. Karol III. namiesto toho navštívil len Nemecko. Bola to jeho prvá zahraničná cesta v role britského monarchu.

(tasr)

Minúta  |  

V Rimavskej Sobote zasadal pre nelegálnu migráciu krízový štáb, obce chcú viac vojakov

Obce v okolí hraničného priechodu Tachty - Cered žiadajú zvýšenie počtu vojakov dohliadajúcich na situáciu spojenú s nelegálnou migráciou cez slovensko-maďarskú hranicu. V Rimavskej Sobote vo štvrtok v tejto súvislosti zasadal aj krízový štáb za účasti zástupcov samospráv, štátnej správy či polície. Potvrdili to starostovia obcí i Ministerstvo vnútra (MV) SR.

"Predmetom rokovania bola tranzitná migrácia a s ňou spojená situácia v dotknutých prihraničných obciach. Starostovia obcí vzniesli požiadavku na zvýšenie počtov príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR, potrebných na hliadkovanie v prihraničných obciach, aby sa obmedzila nutnosť pohybu tranzitujúcich migrantov v ich centre, čo spôsobuje obavy obyvateľov," priblížil pre TASR tlačový odbor rezortu vnútra.

Ako pre TASR priblížil Róbert Bášti, starosta obce Tachty, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Maďarskom, viacpočetné skupiny migrantov sa pri obci pohybujú takmer každý deň. Starosta však skonštatoval, že od momentu nasadenia armády sa situácia zlepšila. Vojaci sa podľa jeho slov snažia nelegálnych migrantov sústreďovať mimo centra obce, kde následne čakajú na odvoz. Ľudia, ktorí nelegálne prekročia hranicu, sa však stále pohybujú aj po obci, a to napríklad v okolí obchodu. "Je to nepríjemné, keď idú ráno deti do školy a sedí tam 20 alebo 30 migrantov. Zatiaľ sme však nemali žiadne výtržnosti," dodal Bášti.

Nasadenie vojakov na južnej hranici v súvislosti s nelegálnou migráciou oceňujú aj susedné obce Studená a Nová Bašta. "Odvtedy, ako sú tam vojaci, tak je u nás situácia lepšia. Pri hranici ich zachytia a k nám sa už nedostanú," povedala pre TASR starostka Studenej Eva Magová.

Samosprávy v prihraničnej oblasti však žiadajú zvýšenie počtu vojakov, aby sa nelegálni migranti v obciach pohybovali čo najmenej. "Najväčší problém máme s tým, že vysedávajú na autobusových zastávkach či pred obchodmi a obyvatelia prihraničných obcí sa vedeniu obcí sťažujú, že sa boja deti púšťať na autobusy do školy, aj samotní ľudia sa boja chodiť do práce," vysvetlil pre TASR starosta Hajnáčky a predseda združenia obcí Mikroregión Medveš Ivan Poprocký.

Podľa rezortu vnútra je v súčasnosti do okresu Rimavská Sobota v súvislosti s nelegálnou migráciou pridelených 40 príslušníkov OS SR, ktorí sú rozdelení do nočnej a dennej zmeny. "V uplynulom období evidujeme v obci Tachty znížený počet tranzitujúcich migrantov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím," dodal tlačový odbor MV SR.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina prelomila ruskú námornú blokádu. Prvá loď s obilím je už v Istanbule

Nákladná loď Resilient Africa preplávala vo štvrtok cez Bosporský prieliv a stala sa prvým plavidlom s obilím z Ukrajiny, ktoré sa dostalo do Čierneho mora cez dočasný koridor. S odvolaním sa na zdroje monitorujúce námornú dopravu v danej oblasti o tom informovala agentúra AFP.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že loď Resilient Africa, ktorá sa plaví pod vlajkou Palau a má medzinárodnú posádku, vyrazila z ukrajinského prístavu Čornomorsk v utorok s nákladom 3-tisíc ton pšenice.

Britská stanica BBC podotkla, že šlo o "malú testovaciu dávku". Ako ďalšia by mala vyraziť loď Aroyat s takmer 20-tisíc tonami nákladu.

Ukrajina je po Rusku druhým najväčším vývozcom obilia v regióne, pričom už druhý rok po sebe zbiera rekordnú úrodu pšenice.

Nový námorný koridor pre tento hlavný exportný artikel Ukrajiny nie je porovnateľný s predchádzajúcim, a to ani z hľadiska objemu, ani bezpečnosti, upozornila BBC.

Pre Ukrajinu, ktorá čelí invázii ruských síl, je však každá loď s kukuricou alebo pšenicou, ktorá odchádza do Čierneho mora, životne dôležitá. Potrebuje totiž predať svoju úrodu a exportných trás je každým dňom menej z dôvodu ruskej agresie a nespokojnosti v niektorých štátoch EÚ s dovozom lacného ukrajinského obilia.

Po svojom odstúpení od dohody o vývoze obilia Rusko vyhlásilo všetky lode smerujúce do ukrajinských prístavov za vojenské ciele, čo spolu s nebezpečenstvom nastražených mín de facto uzavrelo čiernomorskú námornú trasu pre väčšinu dopravcov.

Začiatkom septembra sa ešte turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pokúsil presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby obnovil bezpečný koridor z Odesy do Istanbulu, ale Putin tento návrh odmietol.

V dôsledku toho sa Ukrajina dohodla s Tureckom na alternatívnej trase a koncom augusta cez tento humanitárny koridor preplávalo päť lodí, ktoré v ukrajinských prístavoch uviazli od februára minulého roka, keď sa začala ruská invázia.

Odborníci varujú, že pokusy Kremľa o zlikvidovanie ukrajinského exportu obilia, s tým spojená snaha pripraviť ju o príjmy a zbaviť sa aj svojho hlavného konkurenta na trhu s obilím by mohli vyústiť do eskalácie v čiernomorskom regióne a prerušenia dodávok ruského obilia, čo bude mať za následok skokový nárast svetových cien potravín.

Podľa ruskej analytickej spoločnosti Sovecon je pre Kyjev politicky dôležité dokázať, že je schopný z terminálov v Odese vyvážať obilie po mori aj bez dohody a bez účasti Ruska.

"Moskva sa určite pokúsi prerušiť dodávky cez tento koridor, aby ukázala svoju silu v Čiernom mori," domnievajú sa analytici podľa BBC.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.