Preskočiť na obsah
  |  

Matovič obvinil Sulíka aj zo sabotáže: Jeho vinou sme prišli o najväčšiu zahraničnú investíciu

Slovensko prišlo vinou exministra hospodárstva a predsedu SaS Richarda Sulíka o historicky najväčšiu zahraničnú investíciu zo strany čínskej firmy Catl. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič s vysvetlením, že Sulík firme neposlal investičnú ponuku. Dopustil sa tak podľa neho sabotáže a záškodníctva. Investíciu nakoniec získalo Maďarsko.

Matovič tvrdí, že Sulík o zámere investovať nepovedal ani vtedajšiemu premiérovi Eduardovi Hegerovi (Demokrati) a koaličným partnerom. „Historicky najväčšia investícia skončila z rozhodnutia Sulíka v Maďarsku a my sme o to ani nezabojovali," poznamenal líder OĽaNO. Skonštatoval, že šéf SaS povyšoval samého seba nad verejný záujem a konal vždy tak, ako to vyhovovalo jemu, a nie Slovensku.

Spomenul aj ďalšie dva prípady, ktoré to majú dokazovať. Bývalý minister hospodárstva podľa Matoviča takmer prekazil investovanie automobilky Volkswagen. Ako podotkol, rokovania o tom nakoniec v utajenom režime musel viesť Úrad vlády SR, aby sa o tom Sulík nedozvedel.

Zároveň priblížil, že americká oceliarska spoločnosť U.S. Steel chcela slovenskú pobočku odpredať Číne. Ministerstvo financií na čele s Matovičom vtedy viedlo rokovania o tom, aby firma ostala investovať na Slovensku.

Matovič tvrdí, že štát chcel od oceliarskej spoločnosti odkúpiť zhruba polovičný podiel za výhodnú ponuku. Sulík však mal navrhnúť odkúpiť to za ešte nižšiu cenu. „Američania sa urazili a so Slovenskom prestali rokovať o akomkoľvek odpredaji," podotkol Matovič. Úrad vlády ešte po roku rokoval o tom, aby americká firma investovala do elektrických pecí.

(tasr)

  |  

Tento výživový doplnok Slováci užívajú najviac

SLOVENSKO – Väčšina populácie Slovenska (71 percent) pravidelne užíva výživové doplnky na podporu imunity.

Najpopulárnejší je vitamín C. Vyplýva to z prieskumu agentúry Instant Research pre spoločnosť Natures, ktorý uskutočnili od 5. do 11. septembra na vzorke 1 050 respondentov starších ako 18 rokov. Denne užíva výživové doplnky na imunitu 40 percent ľudí, niekoľkokrát do týždňa 23 percent a aspoň raz týždenne osem percent. Ďalších sedem percent opýtaných uvádza, že doplnky na imunitu užíva menej ako raz týždenne, 17 percent len pri zhoršení zdravotného stavu a päť percent ich neberie vôbec.

Respondenti tiež mali uviesť, ktoré doplnky výživy na posilnenie imunity uprednostňujú. Z dát vyplýva, že najpopulárnejší je vitamín C, ktorý si vybralo 71,6 percenta opýtaných. Nasledujú vitamín D (52,1 percenta), zinok (26,3 percenta), železo (16,3 percenta), probiotiká (14,5 percenta), bylinné a rastlinné extrakty ako echinacea, betaglukán či ginko (14,4 percenta), vitamín B12 (13,7 percenta) a vitamín B6 (13,2 percenta). Ostatné doplnky získali menej ako desať percent.

Takmer polovica respondentov uviedla, že pandémia ochorenia covid-19 nemala vplyv na ich užívanie doplnkov na imunitu a konzumujú ich rovnako ako predtým. Naopak, 35 percent ľudí odpovedalo, že od pandémie začali doplnky užívať častejšie. Ďalších šesť percent uviedlo, že ich užívali zvlášť počas pandémie a keď pominula, prestali.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Ruský útok v Chersonskej oblasti si vyžiadal najmenej jednu obeť

Najmenej jednu obeť a viacerých zranených si vyžiadal útok na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

„Ruské letectvo zhodilo ráno na Beryslav štyri presne navádzané letecké bomby. Jedna z nich zasiahla kancelársku budovu. Zatiaľ vieme o jednom mŕtvom a niekoľkých ranených," uviedol Prokudin. Dodal, že ďalšia bomba zničila obytnú budovu, kde sa informácie o prípadných obetiach alebo zranených ešte zisťujú.

Ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspiľne neskôr informoval už o dvoch mŕtvych.

Terčom ruského raketového útoku bola v noci na pondelok aj Odesa. V jeho dôsledku tam bola poškodená prístavná infraštruktúra a tiež zariadenia na skladovanie obilia, oznámili ukrajinskí predstavitelia. Obete na životoch hlásená neboli, uvádza agentúra Reuters.

Najnovší útok na Odesu je posledným zo série útokov, ktoré majú podľa Kyjeva za cieľ brániť Ukrajine vo vývoze jej poľnohospodárskych produktov.

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila v noci na pondelok celkovo 19 dronov Šáhid iránskej výroby a 11 striel s plochou dráhou doletu. Väčšina z nich mierila do Odeskej oblasti, uviedla ukrajinská armáda.

(tasr)

  |  

Pozor! Na zmenu zdravotnej poisťovne zostáva už len pár dní

BRATISLAVA – Ľudia majú na zmenu zdravotnej poisťovne už len pár dní. Môžu tak totiž urobiť do konca septembra. Na výber pritom majú medzi štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) apeluje na poistencov, aby boli v tejto súvislosti obozretní.

„Poistenci často prihlášku podpisujú v rýchlosti, bez domyslenia dôsledkov, poskytujú svoje osobné údaje, avšak následne namietajú, že prihlášku nepodpísali, že podpis na prihláške bol sfalšovaný a podobne. V prípade, že sa poistenci domnievajú, že boli zneužité ich osobné údaje, odporúčame nahlásiť tieto skutočnosti na polícii. Aktuálne je možné podanú prihlášku kedykoľvek až do 31. októbra kalendárneho roka vziať späť, a to aj bez udania dôvodu," skonštatovala predsedníčka ÚDZS Renáta Bláhová.

Upozornila, že v minulosti sa vyskytli prípady, keď k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez vedomia poistencov alebo im osoby, ktoré s nimi prihlášku spísali, poskytli nepravdivé či zavádzajúce informácie. Podobné prípady preto odporúča oznámiť úradu.

Zmeniť zdravotnú poisťovňu je možné raz ročne, pričom prihlášku možno poslať len do jednej poisťovne. Ak poistenec podal prihlášku do viacerých poisťovní, je povinný vziať do 30. septembra podané prihlášky späť a vybrať si jednu, na ktorej trvá. Ak tak neurobí, všetky jeho prihlášky sú neplatné. Zmena sa akceptuje od 1. januára nasledujúceho roka. Poistenec je zároveň povinný informovať o nej svojho zamestnávateľa.

(tasr)

  |  

Šikana na základnej škole. Dievča skončilo v nemocnici

ORAVSKÁ JASENICA – Prípady šikany sú na základných a stredných školách stále ešte bežným javom. Zatiaľ čo niektoré deti o probléme zaryto mlčia a prechádzajú si traumou osamote, iné deti riešia situáciu cez rodičov. Prípad šikany z Oravskej Jasenice sa však dostal až pred okresný súd.

V prípade figurovali dve žiačky ôsmej triedy, ktoré svojimi posmeškami a správaním vytláčali z kolektívu svoju spolužiačku, informuje o tom portál My Orava. Ich správanie údajne gradovalo až tak, že dievčatá obťažovali spolužiačku aj mimo vyučovacích hodín. Nechýbali ani vulgárne nadávky či telefonáty so želaním smrti.

Dievčatá svoju spolužiačku začali šikanovať svojim správaním už v roku 2021, všetko však vyvrcholilo v októbri 2022, kedy šikanované dievča následkami stresu zo šikany skončilo v nemocnici. Rodičia požiadali o urýchlený prestup na inú školu, pričom podali aj trestné oznámenie na políciu.

Škola vraj o závažnosti šikany nevedela, prehrešky podobného typu trestala slovným napomenutím. Riaditeľka školy Marcela Prielomková tiež dodala, že šikana sa najčastejšie odohráva vo virtuálnom priestore, ktorý škola nemá ako kontrolovať.

Polícia najskôr prípad odložila pre nízky vek obžalovaných, prokuratúra však podala návrh na zloženie výchovných opatrení. To viedlo až k tomu, že jedna z dievčat-páchateliek skončila pred Okresným súdom v Námestove. Vzhľadom na jej vek a iné okolnosti, súd uložil maloletej a jej rodičom napomenutie. Zároveň tiež určil nad jej výchovou dohľad na dobu 6 mesiacov.

  |  

Zníženie veku voličov na 16 rokov odmietajú štyri pätiny dospelých Slovákov

Na Slovensku zníženie veku voličov na 16 rokov odmieta až 82 percent reprezentatívnej populácie. So znížením veku voličov z 18 na 16 rokov najviac súhlasia mladší respondenti, a to vo veku 18 - 29 rokov a skupina voličov v strednom veku 40 - 49 rokov.

Najvýraznejšie proti sú seniori vo veku 50 - 65 rokov a taktiež 66 a viacroční. Tí, ktorí podporujú zníženie veku voličov zastávajú argument, že názory a potreby mladých sú politikmi prehliadané a taktiež, že spomínaný krok podporí záujem mladých o dianie v krajine a upevní ich demokratické a občianske zručnosti.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím vyššie vzdelaní respondenti sú, tým intenzívnejšie nesúhlasia so znížením veku voličov. Najvyšší nesúhlas taktiež badať v metropolách so 100-tisíc a viac obyvateľmi a najmenší v obciach a mestách s päť až 20-tisíc obyvateľmi. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse, ktorý pripravila pre občianske združenie Dajme deťom hlas.

Respondenti, ktorí odmietajú zníženie hranice, argumentujú, že najprv je potrebné zlepšiť vzdelávací systém, aby mali mladí ľudia dostatočné informácie o fungovaní štátu a politiky, a taktiež, že 16 roční a 17-roční nie sú dostatočne vyspelí a nemajú postačujúci prehľad, aby si vedeli vybrať adekvátnych reprezentantov.

Profesor Erich Mistrík z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že mladí ľudia vo veku 16 rokov majú za sebou štyri až päť rokov občianskej náuky v škole. Dodáva, že na tomto predmete sa v súčasnosti už nerecitujú dogmatické poučky ako za komunizmu, ale učia sa kriticky myslieť.

„Občianska náuka rozvíja schopnosť s nadhľadom porozumieť fungovaniu spoločnosti, ekonomike a právu. Dnešní 16-roční sú zo školy oveľa lepšie pripravení na chápanie politiky, ako boli ich rodičia a starí rodičia,“ uviedol Mistrík.

Ako informovala Andrea Hajdúchová z občianskeho združenia Dajme deťom hlas, legislatíva kladie 16-ročným na plecia viacero práv a zodpovedností. „Trestnoprávnu zodpovednosť majú mladí občania už od 14 rokov veku. Mladí pod 18 rokov uzatvárajú sobáše, stávajú sa rodičmi, v 16 rokoch končia povinnú školskú dochádzku a niektorí už pracujú, pričom časť z nich do takej miery, že im vzniká daňová povinnosť. O použití daní však nemôžu rozhodovať," vysvetlila Hajdúchová. Dodáva, že posledné dáta, ktoré zisťovali postoje žiakov 8. ročníkov základných škôl a 4. ročníkov osemročných gymnázií ukázali nadpriemerné občianske vedomosti.

Iniciatíva Študentské voľby tvrdí, že mladí ľudia majú záujem o verejné dianie. „Dostávame pozitívnu spätnú väzbu, ktorá potvrdzuje, že mladí majú záujem vyjadriť svoj hlas. Pokiaľ ide o zníženie veku voličov na 16 rokov, je to nová téma aj pre mladých ľudí. Ak by sa o nej začala diskusia aj u nás, politické strany by mohli klásť väčší dôraz na témy, ktoré sú pre mladých dôležité - najmä vzdelávanie, ktoré je ich prioritou,“ doplnila.

Taktiež by sa politické strany podľa nej nemali sústrediť len na to, akými sociálnymi kanálmi zasiahnu mladých ľudí, ale aj na obsah, ktorý im ponúkajú. „Mladí ľudia v prieskumoch hovoria, že sa cítia nevypočutí a témy ich záujmu sú prehliadané. Mnohých to núti zvažovať, či spojiť svoju budúcnosť s našou krajinou. Chýbajúca diskusia sa podpisuje pod to, že väčšina populácie sa nesnaží poznať názor mladých spoluobčanov, prihliadať naň a priznať im väčší podiel na rozhodovaní o tom, ako bude vyzerať budúcnosť našej krajiny,“ uviedla Hajdúchová. Susedné Rakúsko bolo prvou krajinou Európy, ktorá ešte v roku 2007 znížila vek voličov na 16 rokov v národných voľbách. Za ním nasledovala Malta.

(sita)