Ornitológ: Bežné druhy vtákov miznú, radosťou sú krakle a ibisovec

KOŠICE – Na Senianskych rybníkoch sa u nás prvýkrát zahniezdil ibisovec hnedý. Doposiaľ bežné druhy nemajú špeciálnu ochranu a ubúdajú od 70. rokov 20. storočia, upozorňuje ornitológ Matej Repel. Kritický je stav hlucháňa, ktorý sa nevie jednoducho odsťahovať do iného lesa.

Na Slovensku mal hniezdnu premiéru ibisovec hnedý, ktorému sa zapáčilo na Senianskych rybníkoch. Foto: FB SOS/BirdLife Slovensko

Ornitológov aj v tejto sezóne potešilo niekoľko výnimočných pozorovaní a udalostí. „Na Senianskych rybníkoch sa zahniezdil pre Slovensko nový druh, ktorý tu doposiaľ nehniezdil nikdy, ibisovec hnedý,“ podelil sa ornitológ Matej Repel z organizácie SOS/BirdLife Slovensko.

„Veľmi dobrá sezóna bola pre krakľu belasú v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Je to druh, ktorý sa v roku 2020 vrátil po desiatich rokoch na Slovensko ako hniezdič. Už sme si mysleli, že sa s ňou na našom území navždy rozlúčime. Jej počet sa odvtedy strojnásobil.“

Médiá prinášajú informácie o náraste populácie sokola kobcovitého, nazývaného tiež červenonohý. Radosť však robí ornitológom skôr na západe krajiny. „Na východ sa mu zatiaľ nechce, ale je to druh, ktorý tu hniezdil a mal by tu byť,“ uviedol Matej Repel. „Všeobecne sa nedarí a klesajú počty bežných druhov vtákov,“ upozornil. Na záchranu najkritickejšie ohrozených a najvzácnejších druhov sa totiž robia projekty a ich ochrana je cielená (sokol, drop na západe, krakľa alebo vodné druhy volavkovitých).

Na Slovensko sa zrejme na dlhšie vrátila krakľa belasá. Foto: SOS/BirdLife Slovensko

Nenápadne prichádzame o bežné druhy

„Ale početnosť tých, ktoré sú – zatiaľ – menej vzácne a nemajú toľko pozornosti a ochranárskych projektov ako rôzne spevavce, ďatle, či sovy, od 70. rokov 20. storočia trvale klesá. V intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine dramaticky ubúdajú voľakedy bežné škovránky, pipíšky, pŕhľaviare, strakoše, lastovičky a belorítky, teda všetko druhy potravne viazané na hmyz.“ Problémy im robí tzv. agrárna púšť. Podľa ornitológa ide o naoko zelené, ale v skutočnosti mŕtve intenzívne obhospodarované polia, ktoré sú striekané pesticídmi a insekticídmi.

Zle je na tom hlucháň, symbol odľahlých starých lesov. „Je to druh, ktorý u nás dlhodobo ubúda a jeho populácie sú kriticky nízke. Posledné tokaniská sú v jadrových zónach ich niekdajšieho výskytu v horách stredného a časti východného Slovenska. Čo sa týka ochrany, je to veľmi zložitý druh, pretože je viazaný na staré lesy, a nie je to ako so sokolom, ktorému vyvesíte búdku a môže ho to zachrániť pred vyhynutím,“ vysvetlil Matej Repel.

Hlucháň má k domovskému biotopu silný vzťah, sťahovanie nezvláda. Foto: SOS/BirdLife Slovensko

Vtáčích migrantov uvidíme na oblohe až do zimy

„Hlucháň je presný opak; je veľmi konzervatívny, celoročne viazaný na svoj biotop, nedokáže sa odsťahovať, keď mu vyrúbete horu. Preto aj jeho ochrana je dlhodobý proces. Potrebujeme zachovať staré lesy a hluchánie biotopy.“

Na oblohe môžeme stále vidieť tiahnuce žeriavy, ale aj ďalšie druhy. „Jesenná migrácia je rozťahaná, trvá dlhšie ako jarná, keď sa všetky vtáky ponáhľajú na hniezdiská a všetko prebehne v priebehu mesiaca,“ pridal zaujímavosť ornitológ. „Preč sú už všetky druhy, ktoré zimujú v Afrike, a najmä tie, ktoré zimujú južne od rovníka. Teraz odlietajú druhy, ktoré budú zimovať na juhu Európy.“

Slovenské sýkorky mieria na zimu do Talianska a Francúzska, sem prilietajú jedince z Ruska, Ukrajiny a Pobaltia. Foto: SOS/BirdLife Slovensko

Mnohé druhy sa iba posunú

Pri mnohých druhoch sa naoko nič nezmení, ale opak je pravdou. Vtáčik na zimnom kŕmidle totiž môže byť z úplne iného kúta Európy ako ten, ktorého sme vídavali po celý rok. „U nás hniezdiace sýkorky odmigrujú do Talianska, do Francúzska a k nám prídu zimovať sýkorky z Ruska, Ukrajiny alebo Pobaltia. Väčšina vtákov odletí na juh a k nám prídu zimovať iné jedince toho istého druhu, ale zo severovýchodu. A tak je to u mnohých druhov,“ povedal Matej Repel.


Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok