KOŠICE – Po 34 rokoch od pádu Berlínskeho múru je v súčasnosti na európskych hraniciach postavených alebo vo výstavbe 1 800 km múrov a plotov. Zámerom je meniť body rozdelenia na body stretnutí.
Napríklad na maďarsko-srbskej hranici pribudlo 175 km stráženého oplotenia a na poľsko-bieloruskej hranici je zase 187 km múr. Je to ekvivalent 12 nových Berlínskych múrov. Tieto nové bariéry opäť ľudí rozdeľujú a bránia poznávaniu, budovaniu vzťahov a vzájomnému obohacovaniu.
Hlavným cieľom európskej cezhraničnej spolupráce je, voľne povedané, premeniť body rozdelenia na hraniciach medzi štátmi Európy na body stretávania a uľahčovať tak život obyvateľom v prihraničných oblastiach. Na Slovensku žijeme mnohí v prihraničných regiónoch a prihraničné regióny v EÚ predstavujú viac ako 40 % jej územia a žije v nich viac ako 150 miliónov ľudí.
Aj tieto zaujímavé informácie odzneli na výročnej konferencii Asociácie európskych prihraničných regiónov (AEBR), ktorá sa prvýkrát konala na Slovensku v Košiciach začiatkom novembra 2023. V Bruseli vplyvná organizácia AEBR má asi 100 členov reprezentujúcich rozličné hraničné regióny v Európe. Prezidentom je v súčasnosti pán Karl-Heinz Lambertz, belgický politik, ktorý bol prezidentom Výboru regiónov EÚ. Generálnym sekretárom od roku 2006 je Martin Guillermo Ramiréz zo Španielska, pôvodným povolaním lekár.
Štvordňový program podujatia obsahoval už siedme pokračovanie Školy cezhraničných štúdií, Valné zhromaždenie AEBR, Výročnú konferenciu a študijnú cestu do Užhorodu. Prvý deň sa konal v historickej sále Rektorátu UPJŠ v spolupráci s Právnickou fakultou UPJŠ. Medzi prednášajúcimi boli špičkoví akademici, napríklad Emmanuel Brunet-Jailly, profesor na Univerzite vo Viktórii v Kanade a profesor David Newman z Ben-Gurion univerzity. David Newman pripomenul, že ploty sú európsky nápad, ale že v dnešnej dobe niekedy potrebujete dobré ploty, aby ste mali dobrých susedov.
Výročná konferencia, ktorej sa zúčastnilo asi 120 zahraničných hostí, sa tohto roku venovala témam pracovného trhu, právnym prekážkam a integrácii Ukrajiny do EÚ. Najmä skúsenosti severských krajín s odstraňovaním právnych a iných prekážok sú veľmi inšpiratívne aj pre skúmanie prekážok na našich hraniciach a hľadanie riešení na ich odstránenie alebo zmiernenie. Ukrajinskí akademici prezentovali súčasný stav procesu integrácie ich krajiny do EÚ. Od začiatku tohto roku bolo na Ukrajine schválených už 90 nových zákonov.
Profesori z Vyšehradskej štvorky zase prezentovali skúsenosti, prekážky a perspektívy cezhraničnej spolupráce na svojich hraniciach. Viacerí zástupcovia Európskej komisie mali možnosť počuť výborné analýzy a tiež praktické skúsenosti od ľudí žijúcich v blízkosti hraníc a pracujúcich v rámci cezhraničnej spolupráce. Na okrúhlom stole vystúpil aj bývalý poradca premiéra SR pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buráš, ktorý prezentoval svoje bolestivé skúsenosti na Ukrajine.
Hlavnou motiváciou všetkých, ktorí robia výskum hraničných štúdií, alebo pracujú v rôznych cezhraničných štruktúrach, je hľadať cesty, ako ľudí spájať, nie rozdeľovať, a ako uľahčovať život ľuďom žijúcim v prihraničných oblastiach. Svojou prítomnosťou v Košiciach, v blízkosti ukrajinských hraníc, členovia AEBR demonštrovali záujem, ochotu a pripravenosť pomáhať Ukrajine na jej ceste do EÚ. Zástupcovia Ukrajiny veľmi ocenili všetku pomoc, ktorú dostávajú, a možnosť diskutovať spoločne o cezhraničnej spolupráci po skončení vojny.
Konferenciu AEBR podporil Košický samosprávny kraj, čo vo svojom príhovore potvrdil podpredseda Karol Pataky. Posledný deň konferencie, ktorý bol venovaný integrácii Ukrajiny do Európskej únie a tiež študijnej ceste do Užhorodu, podporil Vyšehradský fond. Finančne a aj účasťou svojho riaditeľa Petra Mareša. Túto časť podujatia spolu-organizovala inštitúcia CESCI Budapešť na čele s profesorkou Zsuzsanou Fejes a generálnym sekretárom Gyulom Ocskayom.
Rudolf Bauer, riaditeľ CESCI-Carpathia, Košice
Foto z konferencie: FB CESCI Net