Preskočiť na obsah
  |  

Mestskí poslanci v Kežmarku schválili investície do protipovodňových opatrení

KEŽMAROK - Mestskí poslanci v Kežmarku schválili investície do protipovodňových opatrení, mestských pamiatok či mestských organizácií, zvýšiť chcú aj úrovne školstva. Projekt si vyžiada viac ako jeden milión eur. 

Ako informovala vedúca kancelárie primátora mesta Elena Smrigová, samospráva naň už získala nenávratný finančný príspevok. Vysúťaženého má aj dodávateľa stavebných prác, vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Práce by mali trvať štyri mesiace.

Oprávnené výdavky na realizáciu projektu predstavujú podľa dôvodovej správy k mestskému zastupiteľstvu, ktoré sa konalo v pondelok, sumu viac ako 1 milión eur.

„Kežmarčania si pamätajú ešte na povodne v roku 2010. Odvtedy mesto investovalo do vodozádržných opatrení nemalé finančné prostriedky a teraz získalo nenávratný príspevok na ochranu mesta pred povodňami,“ uviedol primátor mesta Ján Ferenčák.

Nenávratný príspevok vo výške takmer 957-tisíc eur pokryje 95 percent z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. Zvyšnú sumu zafinancuje mesto z vlastného rozpočtu, čo predstavuje takmer 51-tisíc eur. „Systém financovania projektu bude realizovaný formou refundácie, teda výdavky mesta vynaložené na uvedený projekt budú žiadateľovi o nenávratný príspevok refundované po realizácii,“ píše sa v dôvodovej správe.

Z tohto dôvodu samospráva prefinancuje projekt prostredníctvom preklenovacieho úveru, ktorý si zoberie vo výške 960-tisíc eur. Predpoklad splatenia úveru z refundácie v plnej výške úveru je do dvanásť mesiacov od podpisu úverovej zmluvy. Návrh na schválenie úveru odsúhlasili v pondelok aj mestskí poslanci.

Celkovo pôjde o deväť opatrení, mesto ich bude realizovať pri cintoríne, Nižnej bráne, Garbiarskej, Weilburskej i Severnej ulici, ale tiež pre areál hradného parku a areál základnej školy.

„Ide o vytvorenie systému odvedenia zrážkových vôd zo striech domov a vôd z ich okolia prostredníctvom sústavy dažďových zvodov a priekop zaústených do dažďových záhrad a nádrží určených na polievanie zelenej steny, alebo na iné závlahové využitie akumulovanej vody,“ uvádza sa v sprievodnej správe k projektu. Pribudnú tiež lavičky, zvýšené záhony, stojany na bicykle a odpadkové koše.

(sita)

  |  

Niektoré kostoly poškodené po zemetrasení nebude nutné zbúrať

Niektoré kostoly poškodené po zemetrasení nebude nutné zbúrať. Konštatovali to statici po obhliadke a na základe vyhotovených 3D skenov. Rekonštrukcia kostolov však bude nákladná.

Niektoré kostoly sú zapísané na zozname národných kultúrnych pamiatok, ako napríklad poškodený kostol v Jankovciach, postavený v roku 1769 v barokovo-klasicistickom štýle. Omše v súčasnosti prebiehajú v náhradných priestoroch.

Kostol nebude potrebné zbúrať, no tak ako ho obyvatelia poznali doteraz sa ho už nepodarí obnoviť. „Určite napríklad vypadaná rímsa z veže kostola v Jankovciach. Sú tam uvoľnené kusy ďalšie, ktoré bude potrebné čiastočne rozobrať a následne spätne vybudovať,“ uviedol koordinátor pomoci statikov pre postihnuté obce Viliam Hrubovčák.

Zachrániť sa pravdepodobne podarí aj kostol v Nižnej Sitnici.

Rekonštrukcie budú hradené z verejnej zbierky, financiami prispeje aj štát. O akú sumu pôjde, nie je zatiaľ jasné.

(rtvs)

  |  

Do obnovy národných kultúrnych pamiatok prispel kraj cez dotácie sumou 1,7 milióna eur

PREŠOV - Do obnovy národných kultúrnych pamiatok prispel kraj cez dotácie sumou 1,7 milióna eur. Peniaze prispeli za tri roky na záchranu 120 národných pamiatok v regióne. Týka sa to kaštieľov, hradov, chrámov aj infraštruktúry v ich okolí.

Ako konkretizovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová, v období rokov 2021 až 2023 podporil kraj realizáciu tisícok verejnoprospešných projektov v rôznych oblastiach, z toho 122 projektov v rámci obnovy kultúrnych pamiatok UNESCO a národných kultúrnych pamiatok. Celková výška finančnej podpory do ich rekonštrukcie predstavuje 1,72 milióna eur.

„Náš grantový program slúži práve na to, aby sme adresne pomohli tam, kde je pomoc potrebná a doslova žiadaná. Či už pri rozvoji a zveľaďovaní našich miest a obcí, pri podpore projektov organizačných združení a cirkví a aj pri záchrane národných kultúrnych pamiatok. Dobré projekty, ktoré slúžia nám všetkým a pomáhajú uchovávať naše kultúrne a historické bohatstvo, sa oplatí podporiť,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.

V tomto roku získalo podporu kraja 29 projektov, medzi ktoré kraj prerozdelil alokáciu 130-tisíc eur. Podporili sa napríklad projektové zámery obnovy vežových hodín, výstavby pamätníka i záhradného chodníka v areáli kultúrnej pamiatky. „Taktiež projekt vybavenia interiéru kaštieľa v Radaticiach, obnovy historického stropu v Spišskej Kapitule či kaštieľskej pekárne vo Finticiach,“ konkretizovala Jeleňová.

Vlani sa cez dotačný program prešovskej župy podporilo 48 projektových zámerov za viac ako milión eur. Grantové peniaze boli určené na rekonštrukciu viacerých historických objektov, ako napríklad kaštieľa v Uzovskom Šalgove, bývalej školy v areáli kežmarskej baziliky a v Tichom Potoku. Podporené boli aj viaceré kultúrne domy obcí, objekt Vozovne v prešovskom Solivare, hrobky rodiny Barkóczy a dovybavenie kaštieľa v Hendrichovciach.

V roku 2021 podporil kraj celkovo 45 projektov za viac ako 623-tisíc eur. Smerovali do obnovy historických objektov aj ich inventáru, umožnili pokračovať v obnovách hradov Jasenov a Zborov a sanácii hradobného, parkánového múru v Levoči.

Grantovú schému PSK predstavuje Výzva predsedu, Výzva poslancov, Výzva pre región, ktorá v roku 2023 nebola vyhlásená a od roku 2022 aj Výzva Participatívny rozpočet. „Alokáciu na dotačný program na budúci rok by mali krajskí poslanci schvaľovať na svojom decembrovom rokovaní,“ doplnila Jeleňová.

(sita)

  |  

Poslanci Národnej rady pokračujú v diskusii o programovom vyhlásení vlády, z prihlásených rečníkov ostalo ešte štyridsať

Poslanci Národnej rady pokračujú v diskusii o programovom vyhlásení vlády, z prihlásených rečníkov ostalo ešte štyridsať. Po nich sa budú môcť prihlásiť s pripomienkami aj ústne.

Vláda schválila svoj program v pondelok, deň nato ho predložil premiér Robert Fico v parlamente spolu s požiadaním o vyslovenie dôvery vláde.

Fico vyzval na dodržiavanie ústavy a medzinárodného práva.

Diskusii dominovali vystúpenia opozičných poslancov. Vládnemu programu vyčítali, že je málo konkrétny.

(tasr)

  |  

Colníci našli v dodávke nádoby, ktoré sú ukrajinským kultúrnym dedičstvom

KOŠICE - Počas bežnej kontroly motorových vozidiel v meste objavili príslušníci finančnej správy na ložnej ploche dodávky tri veľké hlinené nádoby, ktoré sú predmetom ukrajinského kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry SR rozhodlo o ich konfiškácii a následnom dočasnom odovzdaní Spišskému múzeu v Levoči na dobu, kým sa uskutoční ich vrátenie na Ukrajinu.

V drevených debnách sa v každej z nich medzi polystyrénom nachádzala hlinená keramická nádoba s výškou od 27,5 cm do 34 cm. Vodič uviedol, že ide o internetovú objednávku, s ktorou smeroval cez ukrajinsko-rumunský hraničný priechod do Poľska. Keďže vzniklo podozrenie z porušenia zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty, hlinené nádoby colný úrad na mieste zaistil. 

Odborný posudok archeológa uvádza, že ide o nádoby vytočené zo železitej hliny na hrnčiarskom kruhu na konci 19. alebo na začiatku 20. storočia. Povrch nádob nesie známky očadenia ohňom, čo dokazuje, že v minulosti slúžili na prípravu jedál. Čierne fľakaté sfarbenie odkazuje aj na ukrajinské obyčaje mazania tuku do stien hlinených nádob, čo zlepšovalo ich vlastnosti pri spracovávaní mliečnych produktov a ovocia. Archeológ zároveň nevylúčil, že môže ísť o keramiku z archeologického výskumu.  

Vzhľadom na výbornú zachovalosť nádob typických pre viacero oblastí Ukrajiny sa môže ich cena v zberateľskom prostredí pohybovať vo výške sto eur za jeden kus. Ministerstvo kultúry SR požiadalo o stanovisko viacerých expertov z múzeí SR a z Pamiatkového úradu, na základe čoho konštatovalo konfiškáciu a potrebu vrátenia predmetov kultúrnej hodnoty späť ukrajinskému ministerstvu kultúry.

(financnasprava.sk)

  |  

Župan Trnka odvolal riaditeľku košickej Strednej zdravotníckej školy

Košice – Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka odvolal z funkcie riaditeľku Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) na Moyzesovej ulici v Košiciach Evu Göblovú. Vedením dočasne poveril bývalú riaditeľku Vieru Rusinkovú, a to až do úspešného ukončenia nového výberového konania.

„Župan tak akceptoval rozhodnutie Rady školy pri SZŠ, Moyzesova 17, Košice, ktorá si vo štvrtok 9. novembra počas takmer päťhodinového zasadnutia vypočula názory prítomných hostí vrátane riaditeľky školy a na základe nich vyslovila riaditeľke nedôveru. Predsedníčka rady školy ju zvolala na základe iniciatívy štyroch členov rady školy,“ informovala hovorkyňa predsedu KSK Katarína Strojná.


Situáciou na strednej škole, ktorej je zriaďovateľom, sa KSK zaoberal posledné dva roky a preveroval najprv anonymné podnety a postupne aj podnety od konkrétnych osôb. Od nástupu riaditeľky Göblovej v roku 2020 odišlo zo školy viacero zamestnancov. Zriaďovateľ už bývalej riaditeľke odporučil, aby výpovede dané zamestnancom stiahla a predišla tak prípadným pracovno-právnym sporom.

„Župa sa snažila pracovať s riaditeľkou už od prvej intervencie Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) a odporučila spoluprácu s centrom poradenstva a prevencie. Následná kontrola inšpekcie v roku 2023 opätovne potvrdila zlú klímu v pedagogickom zbore, ktorú aj po vyše dvoch rokoch funkčného obdobia riaditeľky Göblovej vyhodnotila ako uzavretú a zrealizované opatrenia vedenia školy ako neúčinné,“ priblížila hovorkyňa.

Konečné slovo pri odvolaní riaditeľky školy má predseda kraja, podanie návrhu na jej odvolanie je plne v kompetencii rady školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom presadzujúcim záujmy miestnej samosprávy a záujmy rodičov, pedagogických zamestnancov a ďalších zamestnancov školy a žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plní tiež funkciu verejnej kontroly práce vedúcich zamestnancov školy.

Rada školy uskutočňuje výberové konanie na funkciu riaditeľa školy, navrhuje zriaďovateľovi školy na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy, predkladá návrh na odvolanie riaditeľa školy, alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa školy. Jej členmi sú zástupcovia rodičov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy, delegovaných zástupcov zriaďovateľa i žiakov.

Situáciou sa okrem ŠŠI, KSK a Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR zaoberalo aj Zastupiteľstvo KSK na októbrovom zasadnutí. „Uznesenie k návrhu na prešetrenie prípadu však župan Trnka nepodpísal, keďže sa odbor školstva Úradu KSK situáciou zaoberá dlhodobo,“ dodala Strojná.